Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  Jún  >>
PoUtStŠtPiSoNe
     1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

525580

Jún

45835

Dnes

3

Klasická ochrana prírody

Hradný kopec má toho dosť!


Ad: Čertovu skalu poslanci pod hradom nechcú (Najväčšie bludisko v strednej Európe)


Hradný kopec má toho dosť!


V Ľubovnianskych novinách zo 16.10.2018 bol uverejnený článok „Čertovu skalu poslanci pod hradom nechcú“, kde sa pán Jozef Romaňák ako zástupca CEO JVR Enterprise, s.r.o. vyjadril, že „Proti boli akurát ochranári zo Združenia Pčola, ktorí však nemôžu právoplatne rozhodovať“.


ÁNO, ochranárske Združenie PČOLA, v ktorom sa združujú dobrovoľní ochrancovia prírody a ochranárski aktivisti, podalo Mestu Stará Ľubovňa návrh na neschválenie zámeru prenájmu nehnuteľnosti formou osobitného zreteľa na vybudovanie areálu mestskej záhrady s bludiskom s názvom Čertova skala a zatraktívnenie lokality pod Ľubovnianskym hradom, pričom v tomto areáli malo byť podľa zámeru vybudované „najväčšie bludisko v strednej Európe“.


Nápor na túto lokalitu už v súčasnosti škodí prírode a značne presahuje trvalú udržateľnosť aj existujúcich zariadení cestovného ruchu, pretože množstvo atrakcií so sebou prináša množstvo ľuí, hluku, svetelného smogu, odpadov (vrátane odpadov typu WC a pod.) a to všetko by mohlo mať aj opačný účinok, že ľudia túžiaci po „relaxe a mieste na oddych“ vyhľadajú menej atakované miesta. Potrebnou, prirodzenou a prioritnou snahou by preto mala byť snaha už iba o stálu údržbu, čistotu a ochranu už existujúcich atrakcií a o skvalitnenie ponúkaných služieb. Prípadne aj snaha o úpravu a revitalizáciu stále chátrajúcich objektov, ktoré sa v tejto lokalite už nachádzajú a chtiac či nechtiac sú súčasťou cestovného ruchu (zatiaľ z tej negatívne stránky).


Z týchto dôvodov sú členovia Združenia PČOLA a jeho aktivisti presvedčení, že je najvyšší čas ukončiť nové projekty a aktivity v tejto lokalite, aby sa zachoval jej krajinný ráz, aby aj živá príroda tu mala svoje miesto, mohla žiť a dýchať, rozmnožovať sa, vychovávať svoje mladé.


Členovia Združenia PČOLA v danej lokalite vykonávajú svoje osobné sledovania prírody a životného prostredia a vplyvu už vybudovaných zariadení na lokalitu hradu a podhradia. Na lúkach podhradia na hranici s lesom naši dobrovoľní ornitológovia pozorujú hniezdenie vtákov  druhu európskeho významu: chrapkáč poľný  (Crex crex) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio). Okrem nich tu hniezdia ďalšie vtáky -  pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), strnádka obyčajná (Emberiza citrinella), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), ľabtuška lesná (Anthus trivialis) a množstvo iných. Lúky v tejto lokalite sú lovným areálom sokola myšiara (Falco tinnunculus), ktorý hniezdi na hrade, bociana bieleho (Ciconia ciconia), orla krikľavého (Aquila pomarina), sovy lesnej (Strix aluco), drozda plavého (Turdus philomelos), drozda čierneho (Turdus merula), drozda čvíkotavého (Turdus pilaris). Išlo by  v každom prípade o záber potravnej bázy pre vtáčie živočíšne druhy pôvodnej krajiny, ale aj potravnej bázy menších živočíchov (ježko, užovka, myšovky a pod.), o životný priestor množstva hmyzu – opeľovačov. Lúka s typickou podhorskou flórou, rôznorodá a variabilná sama osebe postačuje na to, aby tento priestor krášlila a slúžila ako pastva pre jeleniu zver. Les a kroviny pôvodných druhov stromov vytvárajú v tejto lokalite nádherné scenérie v každom ročnom období. Nie je potrebné do tejto lokality zanášať „mestskú záhradu, plnú stromov, kvetov a rastlín“.


Aj z pohľadu prípadnej snahy nadšených podporovateľov tejto myšlienky, ktorí isto-iste uvažujú aj s využitím európskych finančných fondov, je táto myšlienka v danej lokalite nepriechodná, pretože získať dotáciu na zásahy ohrozujúce chránené časti prírody vrátane živočíchov je ťažké, resp. takmer nemožné.


Združenie PČOLA, keďže „nemôže právoplatne rozhodovať“ (a to je pravda),  navrhlo, aby predkladateľ zámeru uvažoval s inou plochou, napríklad v okolí rieky Jakubianka. Tu realizovaný zámer, po jeho dopracovaní a zreálnení, po identifikácii rizík pre životné prostredie a návrhu ich eliminácie, by vytvoril podmienky na vznik novej lokality rozvoja cestovného ruchu. Bludisko európskeho významu by mohlo byť začiatkom lokality, kde sa začne chodník spájajúci Starú Ľubovňu s Novou Ľubovňou a Ľubovnianskymi kúpeľmi, s Jakubanami – až do Levočských vrchov.



Eulalia Štefanová

   Predsedníčka správnej rady Združenia PČOLA


Zdroj: Eulalia Štefanová
Klasická ochrana prírody Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
04.12.2018
Zobrazené:
74 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Tak trošku doplňujeme
Posúvame do Vašej pozornosti, keďže nie sú ľudia. Tak sa zapája do aktivít aj Paľo Petráš zatiaľ len dočasne do 13.3.2020 kontakt : pavel64petras@gmail.com mobil 0917 319 587
(22.04.2019)


Kde sa obrátiť pri probléme s živočíchmi
Sem vložte príslušný text vrátane HTML syntaxu alebo v prípade nevyužitia tejto časti všetko vymažte - teda vrátane tohoto textuSpráva Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk Kontakty pracovníkov!
(15.12.2017)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 28

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4507 (4507 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2941 (2941 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2751 (2751 hl.)

Geotermálnu
2747 (2747 hl.)

Veternú
3319 (3319 hl.)

Atómovú
2472 (2472 hl.)

V podstate ma to netrápi
2000 (2000 hl.)

Celkom hlasovalo: 20737


  Top články
XXV. Memoriál Josefa a Petry Vavrouškových

47 x    (22.04.2019)

Tri rieky jedna budúcnosť

29 x    (29.04.2019)



Designed by Salonky with phprs