Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  December  >>
PoUtStŠtPiSoNe
     1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31       

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

513317

December

37745

Dnes

12

Malé vodné elektráne

Bratislavské stromy by mali zapísať do červeného zoznamu ohrozených organizmov (rozšírená elektronická verzia článku pre SME)


Ponúkam úvahu svojho priateľa Maňa Hubu o budúcnosti mestskej zelene nie len v Bratislave. Aj u nás v Starej Ľubovni a v okolitých obciach sa nájdu dôvody na výruby stromov pod nálepkou ohrozenia životov, majetku občanov alebo brániace rozvoja mesta. Je to akýsi novodobý mor tejto doby a platí. že každé čudo tri dni trvá.
Pavel Petráš - emeritný ochranár
Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila v Bratislave vplyvná skupina mestských poslancov a mešťanov, vďaka ktorým máme okrem iného unikátnu Hlbokú cestu, Horský park a niekoľko mestských parkov. Do histórie sa zapísal najmä osvietený mešťanosta Justi.

Odvtedy sa časy zmenili a dnes sa ku stromoch v hlavnom meste Slovenska chováme ako ku svojim úhlavným nepriateľom. Musia ustúpiť všetkému, čo sa označí za dôležité, ale aj každému nezmyslu. A keďže nie sme žiadni trochári, už nelikvidujeme len jednotlivé vzácne stromy, ale hneď celé parky. Smutne známy je najmä osud parčíka na Belopotockého, ale aj parku pri bývalom Parku kultúry a oddychu. Je to paradox o to  väčší, že dnes stromy v meste potrebujeme neporovnateľne viac, ako pred 100 či 150 rokmi.

Vo svojej úvahe nepôjdem tak ďaleko do minulosti, ale aj tak začnem spomienkou dlhšou, ako bol život Ježiša Krista.

Listom zo dňa 5.7.1982 si riaditeľ Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, Milan Moncoľ, u legendárnej bratislavskej ochranárskej základnej organizácie (ZO)  č. 6 objednal podrobnú inventarizáciu stromov na území Starého Mesta. Tieto boli vytypovaných na základe rekognoskačného prieskumu na vyhlásenie za chránenú prírodnú pamiatku. Inventarizácia pozostávala zo zamerania polohy, výšky, šírky koruny a obvodu kmeňa stromu, určenia jeho sadovníckej hodnoty  podľa zaužívaného bodovania a stručného popisu stromu. Ďalej sa požadovalo vyfotografovanie stromu, overenie platnosti údajov o majiteľovi  (užívateľovi) z evidencie nehnuteľností a porovnanie so skutkovým stavom. Napokon bolo treba vyplniť registračnú kartu formátu A4 pre každý strom. Išlo o dendrologicky hodnotné, staré, výskytom ojedinelé, pamätné, alebo inak cenné stromy, skupiny stromov, prípadne celé porasty. V priebehu roka sme postupne podrobne zdokumentovali viac ako 1200 stromov na viac ako 190 lokalitách. Táto práca so starými stromami nás priviedla k novým pohľadom na mestskú zeleň a jej problémy. Zažili sme pri nej veľa milých stretnutí. Nielen so stromami, ale aj s ľuďmi, ktorých osudy sú zviazané s osudmi starých stromov. Mali sme možnosť porovnávať stav verejnej zelene so zdravotným stavom stromov v súkromných záhradách. Podarilo sa nám dostať sa aj do mnohých neznámych, verejnosti neprístupných zákutí starých, romantických záhrad. Ale nemálo bolo žiaľ aj stretnutí smutných – so stromami chorými a umierajúcimi, alebo s miestami, kde sme strom uvedený v predbežnom zozname, hľadali už márne. Na inventarizačných prácach sa zúčastnilo dvanásť našich členov a členiek, z ktorých sa medzičasom stali známe osobnosti (nielen) ochranárskeho hnutia. Napriek oficiálnemu finančnému ohodnoteniu celej práce vo výške niekoľko desiatok tisíc vtedajších korún československých a ponuke objednávateľa nám ich previesť na účet, sme sa rozhodli urobiť túto zaujímavú robotu bezplatne. Pre mňa, ako vtedajšieho predsedu ZO, to bola aj prestížna záležitosť, takže som jej venoval dosť veľa času a energie. Vari prvý raz v živote sa v roly bratislavského ochranára predstavil Peter Tatár. Nemálo pomohli Karol a Danka Fröhlichovci, Peter Klučka, Pavel Šremer, Maruška Papšíková, Marta Pichová, Gabriela  Kaliská, Marko Huba a ďalší. Ale asi najviac sa činila istá Katka Chlebáková. O pár rokov neskôr sa „reinkarnovala“ do podoby Ing. Kataríny Šimončičovej, najznámejšej bojovníčky za záchranu bratislavskej zelene.  

S odstupom času možno len konštatovať, že je tragédiou, ako málo z tých cenných stromov, ktoré sme pred viac ako 33 rokmi podrobne inventarizovali a ktoré boli následne vyhlásené za chránené, sa dožilo dnešných dní (zostala z nich ani nie desatina - pozn. aut.)

Roky ekologického a kultúrneho barbarstva neprežili ani také kapitálne  exempláre, ako bola lipa na Primaciálnom námestí, pagaštan na Kapitulskej, stará, krásna a úplne zdravá lipa na Drotárskej, gaštan jedlý na ul. Boženy Nemcovej či platan na dunajskom nábreží pri bývalom PKO.

Neprežil ani parčík na Napoleonskom vŕšku, ktorý začiatkom 90. rokov minulého storočia vytvorili obyvatelia okolitých domov pod vedením môjho brata svojpomocne. Dnes na jeho mieste stojí „komplex pre zakomplexovaných“ s názvom Bonapatre a jedným z jeho obyvateľov je hádajte kto?!

A teraz sa prenesme v čase do súčasnosti a pozrime sa na to, ako sa u nás zaobchádza so stromami a aký osud čaká ten fragment vzácnych drevín, ktoré nám v centre Bratislavy ešte zostali.

V prvom rade, čo sa za tie roky zmenilo, okrem toho, že vzácnych stromov i aktívnych ochranárov rapídne ubudlo?

Aby som nezabudol: musím sa hneď skraja priznať, že nie som diplomovaný ani certifikovaný odborník na stromy: ani dendrológ ani arborista. Som len aktívny občan, ochranár a absolvent Prírodovedeckej fakulty UK.

Začnem triviálnou kategorizáciou stromov v meste na základe ich zdravotného stavu a pokúsim sa tým zároveň dokázať, že otázku bratislavských stromov a ich zdravotného stavu nevidím čiernobielo:

Časť stromov je v dobrom, alebo aspoň uspokojivom zdravotnom stave a ak im zásadne nezhoršíme existenčné podmienky, nemusíme sa o ich osud obávať.

Druhá časť stromov má nejaké, väčšie či menšie zdravotné problémy (ako napokon aj väčšina z nás, ľudí), spôsobené neraz práve zlou údržbou či skôr „údržbou“. Tieto stromy je treba odborne ošetriť, ale nie likvidovať.

A až tretiu časť stromov (som presvedčený, že pomerne malú) tvoria exempláre skutočne beznádejne choré, suché, prípadne vyvrátené a pod., skrátka nezachrániteľné, a len tie je treba naozaj nahradiť mladými (aj tu však jestvujú výnimky, keď sa zaujímavý a ľudí neohrozujúci fragment takéto odumretého stromu v parku z rôznych dôvodov zachová (dajú sa nájsť aj v slávnych Petřínskych sadoch).

U nás sa však zaužívala prax, že pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú stromy zo všetkých troch uvedených kategórií, vrátane stromov úplne zdravých.

A ako sa bratislavské stromy stávajú chorými?

Čiastočne to spôsobujú javy, ktoré nedokážeme príliš ovplyvniť: napríklad globálna zmena klímy, sprevádzaná rastúcimi horúčavami a suchom v letných mesiacoch, ale aj celkovým zhoršovaním mikroklimatických podmienok, vďaka čo sa u nás môže prestať dariť tým druhom stromov, ktorým sa tu dosiaľ darilo dobre. S tým súvisí aj produkcia emisií či exhalátov všetkého druhu, ktoré sa v mestách koncentrujú oveľa viac ako v tzv. voľnej krajine.

Ďalší fenomén, ohrozujúci stromy, ktorý je už oveľa viac v našich rukách, je zimná údržba komunikácií – najmä to nešťastné solenie.

Tretím sú zväčša nedostatočné voľné, vodopriepustné, teda nezabetónované a nevyasfaltované plochy okolo stromov, vďaka čomu sa k ich koreňom nedostáva dostatok vody.

Ďalším rozšíreným fenoménom je arogancia a bezohľadnosť voči stromom: od stavbárov, cez vodičov až po prevádzkovateľov rôznych zariadení v blízkosti stromov (pozri napr. vianočné trhy a prakticky nekontrolovateľná kontaminácia pôdy, ktorá s ich prevádzkou súvisí).

A posledný významný zdroj problémov je ten najparadoxnejší, lebo sa skrýva za eufemizmami typu: údržba zelene, starostlivosť o stromy a pod. Tú neraz (alebo zväčša) vykonávajú totálni diletanti, drevorubači – amatéri, ktorí nielenže stromom nepomôžu, ale „pomôžu im do hrobu“.

Čo a kto to má celé na svedomí?

Okrem všeobecnej neúcty ku stromom, ktorá je čosi ako sprievodný znak nášho odcudzenia sa všetkému, čo má skutočnú a nadčasovú hodnotu a s tým súvisiacim takmer nejestvujúcim sankčným postihom za likvidáciu stromu či celého parku, je to špeciálne v Bratislave spôsobené neskutočným roztrieštením kompetencií v tejto oblasti. Ktosi nedávno vyrátal, že v tomto meste má stromy a zeleň „pod palcom“ 22 inštitúcií, ktoré vydávajú rozhodnutia. K tomu je treba prirátať ďalšie kvantum subjektov, ktoré tieto rozhodnutia následne prakticky realizujú. Pritom je známe, že ako v prvej, tak aj v druhej skupine týchto organizácií je odborníkov ako šafránu. Za socializmu tu bol jeden zodpovedný a jedna firma známa pod skratkou ZARES. Nie so všetkým,  čo a ako to robila, sme boli spokojní, ale aspoň bolo jasné, na kom si môžeme svoju nespokojnosť odreagovať. Podobne ako ZARES sa zrušil aj Útvar hlavného architekta a podobné mestské odborné organizácie, ktoré pomáhali generovať poznatky aj o zeleni - napr. v podobe generelov zelene.

Medzičasom vznikli príslušné zákony, vyhlášky a dokonca aj štátna norma, ktorá pomerne presne stanovuje, ako sa k stromom v mestách máme správať. Ale kto by už u nás dodržiaval nejaké normy, všakáno?

Medzi kľúčové dokumenty, ktoré by mali chrániť aj stromy, patria územné plány. V Brne sa v ich rámci osvedčil inštitút tzv. intaktných - teda nedotknuteľných - plôch zelenie. Funguje nielen na papieri, ale aj v realite. I vďaka toku v Brne verejnej zelene neubúda, ale skôr pribúda. 

Ale na to, aby sme pochopili, čo bratislavským stromom chýba, nemusíme mať vysokoškolský diplom v príslušnom odbore. Okrem odstránenia vyššie uvedených do oko bijúcich neduhov a deficitov stačí niekedy taká banalita, ako priebežne odstraňovať z korún stromov cudzopasné imelo, všetky zásahy v blízkosti stromov robiť citlivo, ale i trvať na tom, že tzv. náhradná výsadba stromov sa nesmie robiť formálne, ale tak, aby tie novovysadené stromčeky prežili prvé leto svojho života, čo sa mnohým z nich v súčasnej Bratislave nepodarí. Vo všeobecnosti to chce pochopiť, že strom je pre mesto i pre každého z nás nesmierne potrebný a že je to živý organizmus. A v ešte všeobecnejšej rovine si to žiada, aby sme boli skutočnými občanmi, teda ľuďmi, ktorí sa svojho ústavného opráva na priaznivé životné prostredie - a teda aj na stromy vo svojej blízkosti - len tak ľahko nevzdajú.

Mikuláš Huba (autor vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, občiansky aktivista - ochranár a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu)

 

 


Malé vodné elektráne Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
14.04.2016
Zobrazené:
749 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Kde sa obrátiť pri probléme s živočíchmi
Sem vložte príslušný text vrátane HTML syntaxu alebo v prípade nevyužitia tejto časti všetko vymažte - teda vrátane tohoto textuSpráva Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk Kontakty pracovníkov!
(15.12.2017)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 60

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4454 (4454 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2908 (2908 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2726 (2726 hl.)

Geotermálnu
2696 (2696 hl.)

Veternú
3285 (3285 hl.)

Atómovú
2446 (2446 hl.)

V podstate ma to netrápi
1972 (1972 hl.)

Celkom hlasovalo: 20487


  Top články
Recyklohry

24 x    (25.10.2018)

V čase výstavby križovatky Triblavina na diaľnici D1 padlo rozhodnutie o zastavení jej realizácie a príprave novej, zásadnej zmeny. Týmto rozhodnutím

21 x    (04.11.2018)

Vyjadrenie mesta Detva k pripravovanej ťažbe zlata

19 x    (25.10.2018)



Designed by Salonky with phprs