Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  September  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30       

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

541347

September

52543

Dnes

471

Klasická ochrana prírody

Európa a my cez prizmu životného prostredia


Závery a odporúčania zo seminára

Úvod – východiská

 

V roku 2014 sa začína nové Programovacie obdobie EÚ. Od tohto roku vstúpi do platnosti Partnerská dohoda medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou na r. 2014 – 2020 a od nej sa odvíjajúce jednotlivé operačné programy.

 

Programovým dokumentom SR, na základe ktorého by sa mala poskytovať pomoc Slovensku z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v oblasti životného prostredia, vrátane rozvoja a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry, je Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Jeho riadiacim orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).

 

Ø     Globálnym cieľom OP KŽP je podporiť trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, zabezpečujúce ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

 

Ø     Návrh OP KŽP bol na národnej úrovni schválený uznesením vlády SR č. 175 zo 16. apríla 2014. Následne, dňa 30. apríla 2014 bol prostredníctvom systému elektronickej výmeny dát SFC2014 predložený Európskej komisii na proces formálneho schválenia. Jeho schválenie možno podľa MŽP SR očakávať v 4. štvrťroku 2014. Návrh OP KŽP schválený vládou SR:

       http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23421

 

Ø     Značná časť zdrojov EÚ, konkrétne zdroje Kohézneho fondu (KF), z ktorých možno financovať aktivity na celom území SR, je smerovaná práve na podporu realizácie aktivít vyplývajúcich z požiadaviek právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (tzv. environmentálne acquis) – v oblasti vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva, kvality ovzdušia, sanácie environmentálnych záťaží, ochrany prírody aj preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy.

 

Ø     Všeobecným východiskom, na základe ktorého boli vymedzení oprávnení prijímatelia v rámci OP KŽP, je jednak zodpovednosť subjektov za realizáciu príslušnej aktivity vyplývajúca z platných právnych predpisov a jednak vlastnícke, resp. iné užívacie právo k pozemkom, na ktorých je činnosť realizovaná. V súlade s týmto rámcom môžu byť oprávnenými prijímateľmi rôzne typy subjektov verejného aj súkromného sektora, ako napr. štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie, obce, mestá alebo ich združenia, vyššie územné celky, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, združenia fyzických alebo právnických osôb, fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie. Celkovo bol zoznam oprávnených prijímateľov koncipovaný tak, aby bol čo najširší a aby umožňoval, v súlade s vyššie uvedeným východiskom, čerpať prostriedky z fondov EÚ širokému spektru prijímateľov realizujúcich aktivity v oblasti životného prostredia.

 

Kľúčové odporúčania

Rámce fondov EÚ (OP KŽP, IROP, PRV)

 

·       Definovať operačné programy tak, aby zabezpečili zvýšenie kvality života obyvateľov Slovenska (vrátane životného prostredia) a (trvalo) udržateľný rozvoj Slovenska.

·       Zabezpečiť, aby sa prostriedky v rámci operačných programov využívali v súlade s tým, na čo sú určené, teda v plnom súlade s deklarovaným zámerom.

·       Zabrániť tunelovaniu eurofondov.

·       Zabezpečiť dôveryhodnú kontrolu využívania eurofondov (nielen po stránke účtovnej, ale aj vecnej).

·       Garantovať, že európske peniaze sa na Slovensku využívajú skutočne efektívne.

Systémové a konkrétne opatrenia

 

·       V programovacom období 2014 – 2020 plošne zaviesť zelené verejné obstarávanie a vypracovať metodiky na jeho aplikovanie.

·       Pri napĺňaní cieľov programov využívať nástroje, ako sú monitoring, inventarizácia, modelovanie, reporting...

·       Zmeniť nastavenie systému monitorovania a verejnej kontroly a zabezpečiť profesionalizáciu monitorujúcich expertov z prostredia MVO.

·       Zabezpečiť podporu zvyšovania povedomia o dôležitosti strategického plánovania na miestnej úrovni (vrátane využívania eurofondov).

·       Zabezpečiť systémovú podporu budovania kapacít samospráv v oblasti spracovania a implementácie týchto plánov.

·       Rozšíriť okruh prijímateľov o subjekty verejnej správy, primárne mestá, obce, mestské regióny, nodálne regióny, právnické osoby a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

·       Primárne podporovať budovanie a využívanie zelenej infraštruktúry. Sivú infraštruktúru podporiť/využívať len tam, kde je to nevyhnutné, alebo kde ju z nejakých príčin nie je možné nahradiť zelenou infraštruktúrou.

Zamestnanosť

·       Financovanie prác v SR v oblasti ochrany životného prostredia a krajiny v programovacom období 2014 – 2020 riešiť najmä v prípade uplatňovania preventívnych opatrení a v prípade odstraňovania následkov prírodných kalamít tiež cez programy tvorby pracovných miest, prostredníctvom rozvoja podnikania a podpory pre začínajúcich podnikateľov prostredníctvom spolupráce príslušných ministerstiev. Podpory vo forme štátnej pomoci alebo zo štrukturálnych fondov nasmerovať na cieľ dosiahnuť synergický efekt posilnenia zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch a zveľadenia starostlivosti o prírodu a krajinu.

Pozn.: V programovacom období 2007 – 2013 sa využívalo krížové financovanie pri projektoch z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), a to prostredníctvom MH SR a MPSVR SR. V novom programovacom období 2014 – 2020 okrem krížového spolufinancovania by sa mali viac využívať možnosti podpory zamestnanosti súbežnými tematickými výzvami (zamestnanosť a starostlivosť o životné prostredie a krajinu). Napr. pre Ľudské zdroje (EFRR + ESF) spolu s OP Kvalita životného prostredia (EFRR + KF) a pre oblasť lesného hospodárstva s Programom rozvoja vidieka (EPFRV - Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka).

Energetika

·       Podmieniť podporu energetických projektov pre samosprávy vypracovaním plánov udržateľnej energetiky.

·       Vytvoriť záväzné kritériá pre udržateľné využívanie biomasy na energetické účely, a to za účasti verejnosti. Vypracovať stratégiu energetického zhodnocovania biomasy a podmienky nízkoemisných spaľovacích zariadení.

·       Prepracovať Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, uskutočniť jej strategické environmentálne posudzovanie (SEA) a zaviesť posudzovanie vplyvov na životné prostredie na úrovni povodí.

·       V rámci investičnej priority 1, PO 4 – podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov, jednoznačne požadovať výstavbu takých malých vodných elektrární (MVE), ktoré nebudú vytvárať nové bariéry na tokoch a fragmentovať habitaty. Realizáciou projektu MVE nesmie dôjsť k narušeniu kontinuity prietoku vodného toku.

Odpady

·       Prepracovať štátnu politiku na predchádzanie vzniku odpadu.

·       Prepracovať odpadovú politiku SR – vytvoriť účinné nástroje, ktoré budú motivovať domácnosti a podniky znižovať objem odpadu (progresívne spoplatňovanie, systémy kolkovaných vriec a pod.). 

Voda

·       Miestne komunity sú pripravené realizovať účinné zelené opatrenia na zadržanie vody v urbanizovanej krajine, na realizáciu prvkov zelenej infraštruktúry a pod. Preto je nutné vyčleniť dostatočné finančné zdroje a rátať aj s podporou menších projektov (aj keď je technicky náročnejšia na kontrolu a pod.). Taktiež je potrebné vyčleniť pre žiadateľov z tohto okruhu technickú pomoc pri navrhovaní zelených prvkov a opatrení na zadržanie vody.

·       Tzv. globálne granty prideľovať prostredníctvom subjektu vybraného v súťaži – nie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá nemá potrebné kapacity na takúto činnosť a musela by si ich začať teraz iba vytvárať, pričom výsledok je otázny.

·       Vývoz vody zo Slovenska je kontraproduktívny so strategickými zámermi OP KŽP, najmä s prioritným cieľom Adaptácia na nepriaznivé dôsledky klímy – zníži prístup ku kvalitnej pitnej vode, prehĺbi pokles využiteľného množstva vôd a degradáciu vodných a suchozemských ekosystémov. Za oblasť vôd je preto potrebné doplniť špecifické ciele o aktivity zamerané na odstránenie nedostatkov implementácie Rámcovej smernice o vode (RSV), v súlade so závermi rokovania Vodných riaditeľov, ktoré sa uskutočnilo   5. – 6. júna v Grécku. Napr. do OP KŽP presadiť programy zamerané na získanie chýbajúcich údajov o využiteľných množstvách vôd a stave vodných útvarov, a tým prispieť k zlepšeniu implementácie RSV.

·       Ako jedny z nevyhnutných predpokladov pre úvahy o potenciálnom exporte vody spracovať:

▪       aktuálnu bilanciu potrieb vody pre zásobovanie obyvateľov SR pitnou vodou, a to pre súčasný stav a pre perspektívny rozvoj obyvateľstva,

▪       aktuálnu bilanciu využiteľných zdrojov vody, vrátane ich primeranej ochrany a následnú prognózu zásobovania obyvateľov kvalitnou pitnou vodou.

·       Komplexne analyzovať potreby pitnej vody, dokumentovať, posudzovať a riadiť, resp. zabezpečiť bilančné schopnosti (výdatnosť) a stav vodárenských zdrojov, možnosti technických riešení a ochranu kvantity a kvality vodárenských zdrojov, a to z hľadiska Slovenska ako celku (teda nie podľa vodárenských spoločností). Na základe týchto vstupov riadiť rozvoj verejných vodovodov, napr. prostredníctvom celoslovenského orgánu. 

·       Zabezpečiť primeranú ochranu Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova a ďalších chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO). Zohľadňovať ochranu CHVO pri povoľovaní rôznych, predovšetkým vodohospodársky zraniteľných činností vodohospodárskymi orgánmi jednotlivých krajov a okresov.

 

Voda + lesy + pôda

·       Prijať v EÚ zákon o ochrane pôdy a vody. Zároveň prijať kontrolný mechanizmus na dodržiavanie zákona (zákon bez kontroly je bezzubý).

·       Do nového programovacieho obdobia 2014 – 2020 zabudovať vo vzťahu k životnému prostrediu o. i. tieto opatrenia:

▪       Zmeniť metodiku projektovania výstavby lesných ciest s ohľadom na zadržanie vody v lesoch.

▪       Bezpodmienečne rozrušiť hustú sieť nepotrebných zhutnených približovacích lesných ciest a stôp po mechanizmoch v lesoch – rýpadlom priečne proti svahu a prúdu vody tak, aby dažďová voda ostala tam, kde spadne a postupne vsakovala do zeme (pozri napr. http://www.povodne.sk/sk/povodne-floods-sucha-droughts-realizacie-2/navrhovana-uprava-zhutnenych-povrchov).

Eurofondy musíme efektívne plánovať, využívať a kontrolovať

Poslanec Mikuláš Huba doručil ministrovi životného prostredia

Požiadavky a odporúčania k Operačnému programu Kvalita životného prostrediaň

Bratislava, 17. 7. 2014 --- V roku 2014 sa začína nové Programové obdobie EÚ. Platnosť nadobudne Partnerská dohoda medzi SR a Európskou úniou na r. 2014 – 2020, od ktorej sa odvíjajú operačné programy pre jednotlivé oblasti. Programovým dokumentom SR v oblasti životného prostredia, na základe ktorého získa Slovensko pomoc z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, je Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Riadi ho Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Deklarovaným globálnym cieľom OP KŽP by mala byť podpora trvalo udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, ktoré zabezpečí ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Príprave tohto operačného programu sa venoval odborný seminár Európa a my cez prizmu životného prostredia, ktorý v júni na pôde NR SR zorganizoval nezávislý poslanec Mikuláš Huba. Dôležité informácie a pripomienky na ňom prezentovali zástupcovia a zástupkyne ministerstva životného prostredia i ďalších ministerstiev, samosprávy a oboch jej strešných organizácií – ZMOS a Únie miest Slovenska, nezávislej odbornej obce a mimovládnych organizácií. Zásadné závery z panelových prezentácií a celej diskusie pripájame v prílohe.

„Seminár priniesol veľmi dobrú diskusiu a mnohé užitočné pripomienky k pripravovanému OP KŽP. Pred pár dňami sme jeho závery zaslali pánovi ministrovi Žigovi. Chcel by som veriť, že ministerstvo ich do výslednej podoby programu zapracuje,“ hovorí poslanec Mikuláš Huba.

„Za veľmi dôležité považujem zabezpečiť, aby boli všetky operačné programy nastavené tak, že skutočne dosiahnu svoj cieľ – zvýšia kvalitu života ľudí a životného prostredia na Slovensku a nasmerujú ho k udržateľnému životu. To je možné len vtedy, keď OP bude korešpondovať so skutočnými potrebami Slovenska a jeho regiónov a keď sa eurofondy nebudú tunelovať, ale efektívne využívať v súlade s definovanými cieľmi a keď sa ich využitie v praxi bude dôsledne kontrolovať, a to nielen po stránke finančnej, ale aj vecnej“ dodáva poslanec Huba.

Popri systémových problémoch sa najviac diskutovalo o energetike, predovšetkým o obnoviteľných zdrojoch energie vrátane tzv. malých vodných elektrární, a ochrane vody a pôdy. Diskutujúci napríklad žiadali vytvoriť záväzné kritériá pre udržateľné využívanie biomasy na energetické účely, vypracovať stratégiu jej energetického zhodnocovania, prepracovať Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR a umožniť výstavbu iba takých malých vodných elektrární, ktoré nebudú narušovať prietok riek, vytvárať nové bariéry na ich tokoch a fragmentovať habitaty živočíchov a rastlín.

Dôslednú ochranu vody ako jedného z prírodných bohatstiev Slovenska žiadali viacerí diskutujúci, a to početnými návrhmi konkrétnych opatrení. Žiadali napríklad odstrániť nedostatky implementácie Rámcovej smernice EÚ o vode v SR vrátane zamedzenia kontraproduktívneho komerčného vývozu vody do zahraničia, realizovať programy na získanie chýbajúcich údajov o využiteľnom množstve a stave vôd v SR a spracovať tak objektívne odborné bilancie, účinne zadržiavať vodu v krajine a podporovať obce pri realizácii tzv. zelenej infraštruktúry (namiesto tzv. sivej infraštruktúry), dostatočne chrániť vodohospodársku oblasť Žitného ostrova a ďalšie chránené vodohospodárske oblasti a i.

Pozn.:

Podrobnejšie konkrétne informácie nájdete v pripojenom dokumente, resp. na stránke poslanca M. Hubu www.obycajniochranari.sk:

·       závery a odporúčania:

http://www.obycajniochranari.sk/zavery-a-odporucania-zo-seminara-europa-a-my-cez-prizmu-zivotneho-prostredia/

·       panelové prezentácie - M. Minarovič, M. Mojžiš, M. Paulíková:

http://www.obycajniochranari.sk/prezentacie-zo-seminara-europa-a-my-cez-prizmu-zivotneho-prostredia/

·       prezentácia sekčného riaditeľa MŽP SR M. Húsku:

http://www.obycajniochranari.sk/priprava-noveho-programoveho-obdobia-eu-2014-2020-vo-vztahu-k-zivotnemu-prostrediu/

Kontakt:

Mikuláš Huba – 0904 00 77 82, mikulas_huba@nrsr.sk


Klasická ochrana prírody Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
17.07.2014
Zobrazené:
760 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Tak trošku doplňujeme
Posúvame do Vašej pozornosti, keďže nie sú ľudia. Tak sa zapája do aktivít aj Paľo Petráš zatiaľ len dočasne do 13.3.2020 kontakt : pavel64petras@gmail.com mobil 0917 319 587
(22.04.2019)


Kde sa obrátiť pri probléme s živočíchmi
Sem vložte príslušný text vrátane HTML syntaxu alebo v prípade nevyužitia tejto časti všetko vymažte - teda vrátane tohoto textuSpráva Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk Kontakty pracovníkov!
(15.12.2017)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 9

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4537 (4537 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2961 (2961 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2775 (2775 hl.)

Geotermálnu
2777 (2777 hl.)

Veternú
3343 (3343 hl.)

Atómovú
2496 (2496 hl.)

V podstate ma to netrápi
2019 (2019 hl.)

Celkom hlasovalo: 20908


  Top články
Ku všetkým školám v okrese Stará Ľubovňa

35 x    (16.09.2019)

TTT – Týka sa To aj Teba.

24 x    (06.09.2019)



Designed by Salonky with phprs