Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  December  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31      

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

557046

December

39502

Dnes

66

Klasická ochrana prírody

Stromy nechránime kvôli zákonu, ale preto, lebo sme kultúrni ľudia.


Neobyčajná epidémia sa šíri Oravou - kmeňové pahýle bez koruny môžeme nájsť v Bzinách, Liesku, Chlebniciach, Malatinej, Lokci, Novoti, Oravskom Veselom, Zázrivej, Zubrohlave (tam obzvlášť hanebne zrezané), Krušetnici a ďalších obciach.

Píše Viliam Stockmann,
niekdajší pracovník Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne

Stromy nechránime kvôli zákonu, ale preto, lebo sme kultúrni ľudia.

Koncom 60. rokov minulého storočia som ako pracovník Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne urobil súpis všetkých starých, pamätných alebo inak významných stromov na Orave. A pozrite, ako mnohé dopadli.

Nebola to práca jednoduchá, v každej obci bol najmenej jeden alebo celá skupina významných stromov. Išlo prevažne o lipy, symboly slovanstva a našej minulosti. Každý strom som mal popísať, teda zmerať priemer, výšku, odfotiť, zaznamenať jeho zdravotný stav a prípadnú povesť o ňom. V roku 1974 ich Rada ONV vyhlásila za chránené prírodné výtvory, o rok neskôr boli tieto stromy vyhlásené za chránené.

Vtedajší Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave vydal ich súpis s kompletnou textovou i fotografickou dokumentáciou knižne ako Chránené stromy v okrese Dolný Kubín.

Odvtedy prešlo štyridsať rokov a chcel som poznať osud stromov, ktoré nielen odborníkov zaujali.

Výsledky očakával

V spolupráci so Správou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove som sa minulý mesiac vydal za pamätnými stromami opäť. Pomohol mi jej riaditeľ Dušan Karaska, spoločníka a odborného poradcu pri revízii súpisu mi robil botanik Ivan Šustr z CHKO Horná Orava.

Výsledky sú také, aké som očakával. Značná časť stromov zo súpisu z roku 1973 už neexistuje, ale rovnako značná časť sa teší dobrému zdravotnému stavu.

Pahýle pri kaplnke v Zázrivej (vľavo) a na pohľad na chlebnický cintorín (vpravo).
Foto: Viliam Stockmann

Stromy ošetrujú laici

Bolo by naivné očakávať, že sa nič nezmenilo, pretože vývoj spoločnosti, rekonštrukcia intravilánov obcí, opravy kostolov, sakrálnych objektov si vybrali svoju daň. Potiaľto by to bolo relatívne všetko v poriadku. Neočakával som však, že nájdem stopy barbarstva, bohapustého diletantstva a veľkej neodbornosti pri ošetrovaní týchto stromov.

O čo ide? Nuž, je pochopiteľné, že každý z nás je odborníkom na iný druh ľudskej činnosti. Ak ale niečomu nerozumiem, tak si prizvem odborníka. Prečo sa do „ošetrovania“ stromu laicky púšťa každý sám?

Lipa nie je vŕba

Najviac ma šokovalo takzvané ošetrovanie líp pri kostoloch, kde majiteľ, prípadne správca týchto líp, z neznalosti biológie a dendrologických zákonitostí, zrezal celú korunu a ponechal len holý kýpeť kmeňa.

Neuvedomil si, že lipa nie je vŕba, ktorá má veľkú regeneračnú a výmladkovú schopnosť a zo skrytých alebo latentných púčikov nasledovné vegetačné obdobie vypustí novú budúcu korunu stromu. Takto nám vznikali známe tzv. hlavové vŕby, ktoré sa orezávali takmer každý rok a nebolo to na závadu zdravotného stavu vlastného stromu.

Orezané koruny stromov v Malatinej.  Foto: Viliam Stockmann

Lipa však nie je vŕba. Takéto radikálne orezávanie je pre ňu zásadne škodlivé, po pár rokoch vedie k jej úplnému vyhynutiu. Pochybujem, že dotyčný majiteľ či správca stromu tieto elementárne vedomosti neovláda. Skôr si myslím, že práve týmto spôsobom chce docieliť likvidáciu stromu, ktorú by inak zákonnou cestou nedosiahol.

Barbarské ničenie

Osobitne barbarský spôsob cielenej likvidácie stromov je tzv. krúžkovanie stromov, s ktorým som sa stretol napríklad na cintoríne v Chlebniciach. Výživné látky stromu (miazga) prúdia cez strom v beľovej časti. Je to priestor medzi vlastným drevom a kôrou stromu. Ak odstránime kôru s touto beľovou časťou a ponecháme len drevo, hoci nepoškodené, strom je odkázaný na postupné odumretie. Tento spôsob odstraňovania stromov je na Orave dosť rozšírený.

Okrúžkovaná lipa na cintoríne v Chlebniciach (vľavo) a pahýle pri kostole v Liesku (vpravo). Foto: Viliam Stockmann 

Strašia generácia oravských národovcov sa pamätá, že takto barbarsky bola zničená aj známa Matúškova lipa v Dolnom Kubíne, na Matúškovej ulici, ktorú jej majiteľ začiatkom 70. rokov takýmto spôsobom pripravil o život. Zdôvodňoval to klasicky, ako všetci - že lipa mu jesenným opadaním lístia znečisťovala záhradku.

Nuž, toto poukazuje, žiaľ, na neskutočne nízku, možno aj žiadnu kultúrnu úroveň človeka.

Strom je živý organizmus

Orava dala Slovensku bezpočet významných, predovšetkým kultúrnych dejateľov. O to je zarážajúcejšie, že prejdúc oravskými obcami nenachádzame práve túto kultúrnosť, v tomto prípade prejavenú prístupom človeka k živému organizmu - k stromom. Sú predsa ozdobou nášho života a pamätnicou našej histórie.

V mnohých obciach nachádzame surovo orezané lipy, odstránené celé koruny, bez najmenšieho odborného vedomia.

Niekde boli zrezané celkom od zeme staré historické stromy bez zjavnej príčiny. Zdravé pne v aleji líp a javorov smerom ku kaštieľu vo Vyšnom Kubíne prezrádzajú, že žiadnou chorobou netrpeli.

Rovnako pred kostolom v Žaškove staré zdravé pne usvedčujú vinníkov bezdôvodným vyrúbaním.

Na historickom Geceli rástli za zhruba 100 rokov staré, na Orave jediné štyri stromy druhu Thuja plicata. Majiteľ ich bez zjavnej príčiny vypílil.

Je zvláštne, že tieto vzácne exoty mu vadili, ale nevkusný prístrešok k architektonicky vytríbenej historickej kúrii mu už nevadí.

Chrániť treba nielen chránené

Je samozrejmé, že každý živý organizmus má danú svoju životnosť. Tak je to aj so stromami. Každý druh stromu má túto životnosť inej dĺžky.

Sú známe i na Slovensku staré duby i lipy, ktoré sa dožili tristo až štyristo rokov. Naproti tomu tzv. mäkké dreviny ako topole, prípadne vŕby sú vo veku 50 rokov už starci. Okrem dĺžky života stromu je rozhodujúcim kritériom aj jeho zdravotný stav. Sú známe prípady, keď sa pomocou rôznych metodík, vyplnenia dutín, odborným orezaním odumretých konárov, ošetrenia pôdy, prihnojenia a ďalších, podarí predĺžiť vek takýchto stromov - matuzalemov.

Neuveriteľný obrázok zo Zubrohlavy.  Foto: Viliam Stockmann

V konečnej životnej fáze stromu nikto, ani ochranári, nenamietajú, ak z rôznych dôvodov nadíde čas sanácie takéhoto stromu. Ibaže všetko sa musí diať v súlade s našou legislatívou a v súlade s odbornými posúdením každého jedného prípadu. Rád by som veril, že uvedené výstrelky sú len neodborným a chaotickým činom nekultúrnych ľudí.

Prirodzene, že za dlhých 40 rokov mnohé stromy vypadli z pôvodného zoznamu chránených stromov a naopak mnohé boli za chránené vyhlásené. Týmto článkom by som rád upriamil pozornosť na myšlienku, že stromy nechránime kvôli zákonu, ale preto, lebo by sme mali byť kultúrni ľudia.

A ešte chcem pripomenúť, že naše zákony ochraňujú všetky stromy, nielen tie, ktoré sú v zoznamoch chránených stromov.


Klasická ochrana prírody Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
14.05.2014
Zobrazené:
1000 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
V prípade nálezu chráneného živočícha nebrať z miesta nálezu, ale kontaktovať
Správa Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk
(12.11.2019)


Nová kontaktná osoba od 1.1.2020
Od nového roku sa ujíma vedenia našej organizácie Mgr. Laura Martonová MSc - mobil 0911 298 822 E-mail : lauramarton@yahoo.com Vyštudovala odbor Environmentálna geológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a na Technickej univerzite vo Viedni MSc Program New Energy – Renewable Energy in Central and Eastern Europe. Aktívna členka mimovládnej neziskovej environmentálnej organizácie Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska – Pčola v Starej Ľubovni od jej založenia v roku 1994. Pracovala 5 rokov ako projektová manažérka a odborná konzultantka v oblasti odpadového hospodárstva, ochrany vôd, trvalo udržateľného lesného hospodárstva a obnoviteľných zdrojov energie v regióne severovýchodného Slovenska. Od roku 2008 pracuje ako odborná konzultantka pre oblasť mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu, najmä v súvislosti s energetickou efektívnosťou, obnoviteľnými zdrojmi, nakladaním s odpadmi a udržateľným využívaním lesov. Vypracováva projekty a programy hlavne v rozvojových krajinách (Afrika, Balkán, Ázia, Arabský polostrov), ktoré sú často spolufinancované prostredníctvom tzv. carbon market mechanizmov. Klientmi sú hlavne medzinárodné inštitúcie (UNDP, UNIDO, World Bank, EIB, EBRD), rozvojové agentúry, ale aj firmy a mimovládne organizácie.
(12.11.2019)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 43

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4565 (4565 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2990 (2990 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2800 (2800 hl.)

Geotermálnu
2817 (2817 hl.)

Veternú
3360 (3360 hl.)

Atómovú
2521 (2521 hl.)

V podstate ma to netrápi
2051 (2051 hl.)

Celkom hlasovalo: 21104


  Top články
Prezidentka podpísala zákon, ktorý zavádza zálohovanie PET fliaš a plechoviek

34 x    (16.10.2019)

V zmysle Smernice o poskytovaní informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z.

32 x    (18.10.2019)

Laura Martonová: Všetkých nás treba – jemných motivátorov, energických presviedčačov, katastroferov, štrajkujúcich školákov, ekoinovátorských vedcov,

28 x    (31.10.2019)



Designed by Salonky with phprs