Dobrý deň,

táto správa je prosbou o pomoc, pretože ja som už vyčerpal svoju energiu, čas a aj trocha peňazí na to aby som pomohol Unio crassus. Už proste nevládzem robiť to, za čo je zodpovedný niekto iný(armáda štátnych úradníkov).  Rozmýšľate čo je to Unio crassus? Nuž, tak jasnejšie: Unio crassus = korýtko riečne, je 1 druh z 28 druhov sladkovodných lastúrnikov žijúcich na Slovensku. Hovoríte si: No, a čo ja s tým? Je to jednoduché, jedná sa o kriticky ohrozené zviera, ešte jasnejšie, je to živočích európskeho významu čo v preklade znamená, že mu reálne v tejto chvíli hrozí vyhynutie a preto je podľa zákona chránený v celej EU. Ešte stále si hovoríte: NO A ČO?  Nasledujúci text vznikne z dôvodu, že takéto ,,NO a ČO?", si hovorí už viac než pol roka skupina úradníkov na okresnom a mestskom úrade v Detve. Pričom sa jedná o ľudí priamo(zo zákona) zodpovedných, za ochranu prírody. No oni nie len, že prírodu nechránia, oni robili a robia presný opak, čo je v rozpore so zákonom o ochrane prírody, z ústavou a niekoľkými európskymi smernicami (smernica o biotopoch, smernica o voľne žijúcich vtákoch ai.), no aj mnohými inými zákonmi či normami u nás aj v EU. Ale pekne po poriadku. 9.7. 2013 som našiel  niekoľko jedincov UNio crassus na Detvianskom potoku.  Keďže som veľmi zvedavý chlapec(najmä keď ma niečo zaujme), tak som si v najbližších dňoch po objavení prvých korýtok prešiel asi 1,5 km úsek potoka. Okrem ďalších korýtok som našiel veľké množstvá smetí, niekoľko stanovíšť bezdomovcov a niekoľko bodových zdrojov znečistenia. Nakoľko som bol veľmi vytešený z korýtok ktoré boli na potoku, tak som si povedal, že by som im pomohol aspoň tým, že ohlásim ich existenciu Obvodnému/okresnému úradu ŽP, ŠOP, aj CHKO Poľana, čo bola vlastne moja povinnosť podľa zákona. Tak som teda napísal dva pekné maili, pridal pár fotiek a odoslal som ich ľuďom z ŠOP a CHKO POľana. Na obvodný/okresný úrad ŽP som išiel osobne lebo som chcel podať podanie ohľadne bodových zdrojov znečistenia, tak isto aj smetí ktoré boli takmer na celom potoku. Keď som úradníkom povedal s čím mám problém, tak ma veľmi nútene vzali na vedomie a dovolili mi napísať podanie ohľadne bodových zdrojov znečistenia(rúr ktoré vyúsťovali do potoka). O smetiach začali filozofovať, pretože sa ich to vraj možno netýka lebo potok má v správe mesto Detva a Lesy SR š.p., preto ma odkázali na mestský úrad v Detve. Išiel som teda na mestský úrad a tam som narazil na úradníka ktorý mi 15 minút rozprával najrôznejšie výhovorky prečo sa potok čistiť nebude. Celú komunikáciu zaklincoval vyhlásením: ,,Mňa žiadne chránené živočíchy nezaujímajú." Priznám sa, že takýto prístup ma odradil čokoľvek ďalšie s ním riešiť a tak som ani nepodal podanie(čo bola veľká chyba). Neskôr som prišiel na to, že som mohol podať podanie ohľadne smetí, tak na MU Detva ako aj na Obv. úrade ŽP, no bol som ešte len greenhorn ktorý sa len učil a úradníci sa ma veľmi ľahko zbavili(svojim príjemným správaním"). Na šťastie pre korýtka a normálnych ľudí som sa nedal odradiť, a tak môžete čítať aj nasledujúce riadky. Asi po týždni som si všimol na potoku špinavú a spenenú vodu, keď tiekla už pol dňa, tak som zavolal na inšpekciu Životného prostredia s tým, že tu mám situáciu, keď do vodného toku uniká odniekiaľ znečistená voda alebo znečisťujúca látka. Inšpektor prišiel asi za hodinu a pol, ja som za ten čas prišiel na to, že špinavá voda tečie z ľavostranného prítoku Detvianskeho potoka. Keď prišiel inšpektor, tak skonštatoval, že sa nejedná o znečistenú vodu a, že si mám naštudovať zákon o vodách ktorý som si samozrejme ešte pred príchodom tohto pána pozrel. Konkrétne paragraf 41 ktorý pojednáva o mimoriadnom zhoršení kvality vôd. Keďže ja som videl špinavú vodu a inšpektor nie, tak sa inšpektor pobral domov, no ešte pred tým mi asi bez toho, že by si to uvedomil povedal, že odkiaľ by to asi mohlo tiecť do toho potoka a jeho spoločník z rybárskeho zväzu mi povedal, že videl ryby na potoku z ktorého tiekla znečistená voda do Detvianskeho potoka,  tá informácia ma skutočne zaujala nakoľko za dvadsať rokov ako poznám ten potôčik som na ňom nevidel ani tieň ryby(možno aj preto, že je 4-6 mesiacov v roku vyschnutý). No nič, rozhodne nová skúsenosť a ideme ďalej. Asi za dva týždne som sa stavil aj na polícii aby som pánov policajtov informoval o tom, že v potoku ktorý tečie iba niekoľko sto metrov od ich sídla, sídlia korýtka riečne ale aj bezdomovci ktorí potok neustále zahlcujú smeťami, a okrem toho neustále pytliačia. Policajti boli veľmi ochotní, no skonštatovali, že na tých ľudí nemajú žiadne páky.
Možno ste si povedali, že by už hádam aj stačilo, že som už urobil čo som mohol a mal, no tento príbeh nie je taký jednoduchý a my pokračujeme ďalej. Počas leta a jesene som akosi nemal čo robiť a tak som si poriadne zmapoval Detviansky potok, a populáciu korýtok žijúcich na ňom, tiež som si prešiel množstvo potokov v okresoch Detva, Zvolen, Lučenec. Výsledok bol asi taký, že som našiel ešte dva potoky na ktorých žijú korýtka, pričom na jednom z nich sa jedná o pár sto jedincov, na Detvianskom potoku je to o niečo lepšie, podľa môjho odhadu ich tu žije od 1000-2000 jedincov. Je to pozostatok kedysi(pred 40 rokmi) veľmi veľkej populácie korýtok riečnych žijúcej v povodí rieky Slatina. Dnes na Slatine nenájdete ani jedno korýtko(sorry, ja som jedno našiel ale to bolo zanesené prúdom z Detv. potoka) . / zaujímavosť- Korýtko riečne sa dožíva od 15 do 90 rokov, záleží to však od prostredia(teplota, úživnosť vody).
Čas plynul a ja som si myslel, že som urobil dosť pre to aby sa korýtkami niekto začal seriózne zaoberať. Mýlil som sa. Nevedel som o jednej veľmi vážnej skutočnosti. Korýtka sa ešte pred tým ako som ich našiel a popísal stali nežiadúcimi. Bolo rozhodnuté o nich bez nich. Výstavba rýchlostnej cesty R2, úsek Pstruša- Kriváň, bol odklepnutý spolu s výjazdom pri Detve, ktorý mal isť priamo cez lokalitu na ktorej žije gro korýtok na Detvianskom potoku. Okrem toho sa rozhodlo, že sa bude prekladať koryto Detvianskeho potoka asi na dvestometrovom úseku, práve na úseku kde majú korýtka najvhodnejšie prostredie na rozmnožovanie(a kde ich žije najviac). Prekladať potok znamená, že sa vybagruje nové koryto, potok sa do neho odrazí a staré koryto sa zasype. O tomto všetkom sa rozhodlo bez riadneho posudzovania vplyvov stavby na Životné prostredie (EIA). Nakoľko v pôvodnom projekte R2 Zvolen - Lovinobaňa, na ktorý bola riadna EIA urobená sa robili zmeny v projektovej dokumentácii, na ktoré bolo treba urobiť nové posudzovanie. Jednou zo zmien bol aj výjazd pri Detve, treba si uvedomiť, že v súčasnosti sa takéto projekty musia predkladať minimálne v troch variantných riešeniach(0,1,2), takže aj na výjazd pri Detve boli navrhnuté minimálne tri varianty.. Vyhrala tá najhoršia z pohľadu krajinnoekologického i územnoplánovacieho hľadiska. O niečo neskôr som sa dozvedel, že ju presadilo mesto Detva, potom som si prečítal v zmenách a doplnkoch nového územného plánu mesta Detva, že v priestore kadiaľ mala viesť o mnoho vhodnejšia alternatíva výjazdu je už plánovaná výstavba niečoho bližšie nešpecifikovaného(jedná sa o miesto v tesnej blízkosti čističky odpadových vôd, kde sa občas nedá ani dýchať, preto bolo vhodné na výstavbu privádzača na R2..).
V roku 2009 sa však zmenil zákon o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Podľa novelizovaného zákona stačilo keď stavebník/zadávateľ stavby zaslal na príslušný orgán (min. Životného prostredia) Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a ministerstvo toto oznámenie preposlalo dotknutým obciam a subjektom, pokiaľ sa do 30 dní nikto nevyjadril, že treba robiť nový proces posudzovania vplyvov na ŽP, tak ministerstvo proste odobrilo podpisom príslušného úradníka, že sa proces eIA uskutočnil a môže sa stavať. Aké jednoduché, že?           Ale späť ku korýtkam a k situácii ktorá nastala koncom novembra 2013

Keď som sa o tejto skutočnosti( možné zničenie biotopu druhu eur. významu) dozvedel, tak som zavolal na okresný úrad a chcel som vedieť aké opatrenia na ochranu Unio crassus úradníci urobili, no úradníčka ktorá to zdvihla sa zahrala na hlúpu a povedala, že nevie o čom hovorím(bola to osoba ktorej som niekoľko krát hovoril o korýtkach) . Následne som zašiel na úrad Životného prostredia osobne a spýtal som sa či odkomunikovali so stavebníkom rsp. zadávateľom stavby R2 pri Detve skutočnosť, že má na lokalite kde sa bude stavať celú populáciou živočíchov európskeho významu. Úradník zodpovedný za ochranu životného prostredia mi s úsmevom odpovedal, že Nie(v tej chvíli sa priznal k tomu, že porušil zákon o ochrane prírody hneď v niekoľkých paragrafoch). Zaplo mi, že s týmito ľuďmi sa slušným spôsobom komunikovať nedá a tak som začal písať podanie(ktoré máte v prílohe). V podaní som jasne zadefinoval kde čo ako, aby aj úradník ktorý nechce vidieť musel vidieť.. To podanie som písal asi desať dní počas ktorých sa odohrala ďalšia vec. Mestský úrad v Detve si povedal, že vyrúbe stromy ktoré tvorili brehovú vegetáciu na inom mieste potoka, na ktorom boli tiež korýtka. Problém by v tom ani nebol, keby korýtka nepotrebovali aspon čiastočne zatienený biotop a keby odkomunikovali úradníci z mestského úradu tento zásah s ŠOP.  Tak som to urobil za nich ja, zavolal som na ŠOP aj na CHKO POľana, kde sa ma spýtali: Čo máme robiť? My predsa nemáme právomoci..  Áno, na Slovensku nemá štátna ochrana prírody okrem chránených území žiadnu možnosť ovplyvňovať čokoľvek sa deje, pretože je to odborná organizácia, ktorej hlavným poslaním je monitoring a výskum na ktoré nemá prostriedky ani ľudí. Zo zákona majú právomoci a nástroje aby mohli ochraňovať prírodu okresné úrady a samospráva, ktoré v tomto prípade robili presný opak. Ideme ďalej :) Keďže som chcel počuť prečo sa mesto dalo rúbať stromy ktorých obvod kmeňa často nedosahoval ani 20 cm a teda boli úplne nezaujímavé pre akékoľvek využitie, tak som sa išiel na to spýtať na mestský úrad. To čo ma čakalo je snáť na reportáž do hlavného spravodajstva. Narazil som zase na úradníka ktorého krédom je: "Nezaujímajú ma chránené živočíchy." Hneď som sa ho spýtal prečo rúbu stromy presne tam kde sú korýtka a prečo radšej nepozbierajú tie smeti ktoré sú priamo pod tými stromami ktoré pília na potoku. Dostalo sa mi odpovede ktorá znela takto:   STromy pílime pretože sa pod nimi zdržujú neprispôsobiví občania a preto, že zabraňujú prietoku vody. Oba tvrdenia sú úplné nezmysli a skutočne sa hanbím za to, že na úrade môže robiť niekto..  Tak som mu povedal, že prietoku vody nezabraňujú vŕby ale metrový nános pôdy a piesku ktorý treba odstrániť z riešeného úseku toku a neprispôsobivých občanov má riešiť sociálka spolu s mestom - mestskou políciou, rozhodne sa to nerieši výrubom stromov(svetová rarita). Tak, či tak, tentoraz som podal podanie(tiež v prílohe), a dobre, že som to urobil, pretože to tvrdenie o riešení neprispôsobivých občanov výrubom stromov mám na papieri, rovnako výhovorku: "My by sme radi chránili zvieratá ale nemáme na to peniaze." .. Žiadne peniaze na to nepotrebujú.

Z mestského úradu som utekal na Okresný úrad(kde už mali úradníci moje predošlé podanie na stole- poslal som ho pred dvoma dňami elektronicky) spýtať sa čo mienia robiť ohľadne tých" korýtok. Či nemôžu otvoriť EIA alebo aspon komunikovať s NDS ako zadávateľom stavby a ministerstvom ŽP ako príslušným orgánom v procese posudzovania. Tu som už narazil na skutočnú úradnícku aroganciu, keď mi úradník asi tri krát po sebe povedal, že som nejaký divný, že čo ma do toho, prečo sa do toho vŕtam, že oni sú odborníci a ja som len taký pobehaj. Chlap začal riešiť mňa, zaujímalo ho čo robím, kde pracujem, no keď som túto hru odmietol a pýtal sa na EIA urobil klasický ťah úradníka v úzkych, vyhovoril sa na to, že to majú na starosti iní úradníci vo Zvolene. Tu si treba uvedomiť, že ja ako občas som sa dostal v tejto chvíli do pozície fackovacieho panáka desiatok úradníkov ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť a ich zábavkou je ľudí ako ja doslovne odpálkovať k dalšiemu úradníkovi ktorý ma posunie zase k ďalšiemu.

Na druhý deň som zavolal na ministerstvo Životného prostredia, na odbor posudzovania vplyvov na ŽP. Potreboval som vedieť či by sa nejakým spôsobom dala ešte otvoriť EIA, no dozvedel som sa po asi 15 minútovom rozhovore s mojim kamarátom Gabom, že situáciu ako je táto zákon nerieši. Dostal som radu, že sa mám obrátiť na súd. Ešte v ten deň som išiel zase na mestský úrad, no tentoraz za primátorom. Pán primátor si ma síce vypočul ale to bolo asi tak všetko, okrem toho sa jednalo o človeka ktorý presadil variant výjazdu z R2 ktorý mne vadí.
Došlo mi, že to takto ďalej nepôjde, tak som išiel na prokuratúru a následne na políciu poradiť sa o tom čo by som mohol a mal robiť. Prokurátor sa mi nevedel presne vyjadriť k problematike v ktorej sa neorientoval ale povedal, že mu mám doniesť podania ktoré som dával a na základe ich preštudovania sa rozhodne akým spôsobom by konal. Policajný vyšetrovateľ mi povedal viac menej to isté a dodal, že by to bolo asi lepšie riešiť na súde.

V decembri mi konečne napísal pracovník zo ŠOP ktorý bol preveriť moje informácie o korýtkach riečnych na Detvianskom potoku. Potvrdil ich a dodal, že lokalitu navrhne na trvalú monitorovaciu plochu tohto druhu na Slovensku. Ono by to asi ani neurobil ale od minulého roka prebieha veľký monitoring chránených druhov živočíchov a rastlín. Výsledky monitoringu pre Unio crassus za minulý rok dopadli katastrofálne, keď takmer na polovici lokalít, na ktorých bolo korýtko monitorované (korýtka boli monitorované na takých lokalitách kde sa pred pár rokmi ešte vyskytovali) sa vôbec nenašlo, pričom sa vo veľkej miere jednalo o lokality chránené európskou či národnou legislatívou. Paradoxne, minulý rok ešte pred monitoringom druhov a biotopov sa uskutočnila medzinárodná konferencia na ktorej sa dohodli odborníci, že na ochranu Unio crassus sa už nebudú vyhlasovať chránené územia (UEV).

Približne v polovici decembra som sa dozvedel, že pracovník CHKO Poľana komunikuje ohľadne Unio crassus s environmentálnym stavebným dozorom a so stavebníkom realizujúcim stavbu R2 pri Detve. Bol som rád, že aspoň niekto sa angažuje. A však stále mi vŕtalo v hlave ako je možné, že obvodný/okresný úrad nerobí nič. Preto som zašiel na okresný úrad a pýtal si vyrozumenie zo ŠOP ako odbornej organizácie ktorá podľa môjho názoru musela inštruovať okresný úrad ŽP o tom ako sa má správať vo vzťahu k takýmto živočíchom a k ich biotopu. Úradníci mi však odmietli dať k nahliadnutiu materiál ktorý dostali od ŠOP/CHKO Poľana. Tiež mi jeden z nich odmietol dať kópiu môjho podania a jeho odpovede na moje podanie, jednalo sa o podanie ktoré som zasielal elektronicky, a odpoveď bola tiež v elektronickej forme. Kópie podaní som potreboval pre prokurátora a na políciu.

Vzhľadom na dosť nenormálne správanie úradníkov som napísal podanie na prešetrenie konania pracovníkov okresného úradu Životného prostredia vo Zvolene stále pracovisko Detva. Podanie som odoslal niekedy vo februári na okresný úrad ŽP v sídle kraja. DO dnešného dňa som naň neobdržal odpoveď(dnes je 23.3.2014).

Keďže začiatkom januára sa rozbehli prípravné práce pod R2 pri Detve, ktorých súčasťou boli aj výruby drevín (v tom čase na rieke SLatina). Bolo mi jasné, že nasledovať bude aj výrub drevín na Detvianskom potoku. Preto som zavolal na inšpekciu životného prostredia kde mi zdvihla telefón určite najnekompetentnejšia osoba v celej štátnej správe(na jej šťastie som už zabudol meno). Keď som jej vysvetlil problematiku začala sa vyhovárať, že je to vec okresného úradu, ŠOP. CHKO, ministerstva a samosprávy. Keď som jej vysvetlil, že už som so všetkými hovoril a že podľa mňa je v jej právomoci v prípade poškodzovania biotopu na ktorom žije druh európskeho významu zakročiť, tak skonštatotovala, že nie je........(pravda to ale nebola).  Po takýchto skúsenostiach mi bolo jasné, že jediná cesta je obrátiť sa na políciu a na súd, no vzhľadom na to, že som nemal čas a ani dnes čas nemám, tak hlúpi úradníci zase raz vyhrali nad zákonom a zdravím rozumom.  K výrubu došlo koncom februára. Výrubom bol do značnej mieri zničený biotop druhu európskeho významu. No hlavná časť devastácie ešte len príde v lete, keď sa bude prekladať koryto potoka. Konaním/nekonaním úradníkov okresného úradu ŽP bol porušený zákon č. 543/ 2002 Z.z., konkrétne paragrafy 3,4,8,9,35, ...

Mohol by som opisovať ešte o mnoho viac ale nemám na to energiu ani chuť. Za tých niekoľko mesiacov som si prečítal mnoho materiálov ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú problematiky ochrany korýtok riečnych/ochrany prírody. Dokumentácia k R2, zákon o EIA, územný plán mesta Detva, krajinnoekologická štúdia mesta Detva a mnoho iných materiálov. A hoci sa vo všetkých tých dokumentoch dbá na ochranu prírody skutočnosť je úplne iná. Zákony neplatia a úradníci si robia čo chcú. A ja som z toho celého čo som zažil dosť sklamaný čo však neznamená, že neštudujem zákony a rôzne nižšie normy aby som vedel napísať relevantné trestné oznámenie, prípadne podanie na súd. Ale ocenil by som, keby sa angažoval aj niekto iný. 

S pozdravom Peter Gáborík

Adresáti: zastúpenie EK na Slovensku, TA3, RTVS, tv JOJ, tv Markýza, poslanci národnej rady SR, denník SME, denník Pravda, denník hn, týždenník plus7 dní, úradníci min ŽP a ďalšie subjekty a jednotlivci.

Základné info o Unio crassus v prílohách a tu:  http://www.casopis.ochranaprirody.cz/clanky/ochrana-velevruba-tupeho-v-ceske-republice.html