Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  Apríl  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30    

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

604917

Apríl

50407

Dnes

487

Energia

Pripomienky organizácie Greenpeace Slovensko a Združenia Slatinka k návrhu Energetickej politiky Slovenskej republiky


Ministerstvo hospodárstva SR                                                                                                                    Mierová 19                                                                                                                                                 827 15 Bratislava 212

Pripomienky je možné podporiť do 27.11.2013.

Návrh energetickej politiky SR na Portáli právnych predpisov:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6804

Zásadná pripomienka č. 1 - v súčasnosti ešte nie je ukončený proces posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (tzv. SEA). Výsledok SEA – záverečné stanovisko - pritom musí byť zohľadnený pri príprave strategického dokumentu predloženého na medzirezortné pripomienkovanie. Ak tento proces nie je ukončený, schvaľovanie a súčasné medzirezortné pripomienkovanie je nezákonné! Žiadame stiahnutie návrhu energetickej politiky a jej prepracovanie za serióznej účasti nezávislých odborníkov a mimovládnych organizácií.

Podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení musí proces hodnotenia vplyvov strategického dokumentu (tzv. SEA) predchádzať schvaľovaniu tohto strategického dokumentu. V § 15 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. sa uvádza, že "ak ide o prípravu a schvaľovanie strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.“

V § 15 ods. 2 sa ďalej uvádza, že schvaľujúci orgán NEMÔŽE bez záverečného stanoviska zo SEA alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 4 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. Pri tom JE POVINNÝ vziať do úvahy výsledky účasti verejnosti, a to najmä stanoviská verejnosti, výsledky konzultácii a verejného prerokovania s verejnosťou, vznesené pripomienky verejnosti. Túto postupnosť nie je možné nahradiť ani intenzívnou komunikáciou medzi schvaľujúcim orgánom a Ministerstvom životného prostredia SR (zodpovedné na proces SEA). Verejnosť aj ostatné subjekty totiž pripomienkujú verziu strategického dokumentu, ktorá sa môže zásadne líšiť od verzie, ktorá bude zohľadňovať výsledky SEA.

V zmysle ďalších ustanovení § 15 ods. 3 a ods. 4 je nutné venovať osobitnú pozornosť potenciálnym vplyvom strategického dokumentu na územie sústavy chránených území – vtedy možno strategický dokument schváliť len vtedy, ak sa preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia, resp. len vtedy, ak neexistujú alternatívne riešenia a ak existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu a za podmienky uloženia kompenzačných opatrení.

Ak obstarávateľ strategického dokumentu nechce zohľadniť pripomienky vyplývajúce zo záverečného stanoviska, musí to zdôvodniť, toto odôvodnenie zverejniť a doložiť spolu so záverečným stanoviskom pri schvaľovaní strategického dokumentu. 

Tieto princípy sú formulované nielen v spomínanom zákone č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení, ale aj v Smernici EÚ o SEA.

V predposlednom odseku predkladacej správy sa konštatuje, že „Materiál bude predložený vláde SR so žiadosťou o jeho prerokovanie po ukončení celého procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie, vrátane cezhraničného posudzovania strategického dokumentu (o ktoré požiadala ČR, Rakúsko, Poľsko a Ukrajina, a ktoré vyžaduje väčší časový priestor) až po vypracovaní Záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu“. V poslednom odseku predkladacej správy, kde sa uvádza, že „naopak kladný dopad bude mať na životné prostredie z titulu navrhnutých opatrení na ekologizáciu energetiky“.

Keďže záverečné stanovisko nebolo doteraz vypracované, nie je možné súhlasiť s tvrdením, že predkladaný materiál bude mať kladný dopad na životné prostredie, pretože ide o nepotvrdené a nepreukázané konštatovanie. Postup, aby Záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu nebolo súčasťou medzirezortného pripomienkového konania je nesprávne, nelogické a v rozpore s duchom Smernice EÚ o EIA.

K samotnému obsahu Návrhu Energetickej politiky

Predložený návrh Energetickej politiky Slovenskej Republiky z dielne Ministerstva hospodárstva SR je bohužiaľ znovu návrhom, ktorý nesmeruje Slovensko na trajektóriu udržateľnej energetiky.

Zásadne kritizujeme proces, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR nazvalo ako „verejnú diskusiu k návrhu energetickej politiky SR“. Tento proces nespĺňal nič z toho čo má seriózny proces verejnej diskusie spĺňať. Verejná diskusia je proces, v ktorom sú jasne stanovené termíny a pravidlá vzájomného dialógu. Je to proces, v rámci ktorého musí mať verejnosť dostatočný priestor oboznámiť sa s predloženým materiálom a všetci zainteresovaní musia dopredu vedieť, kto a ako odpovie na ich otázky, a kto a ako vyhodnotí ich pripomienky. Skutočná verejná diskusia sa začína až vtedy, keď sú tieto základné otázky zodpovedané. Až vtedy prichádza v rámci procesu verejnej diskusie čas na dialóg. Aj na tento dialóg predkladateľa návrhu a verejnosti musí byť pritom vyhradený adekvátny čas a musia byť vytvorené adekvátne podmienky (organizačné, technické, logistické a iné.).

Greenpeace Slovensko sa minulý rok aktívne zapojil do pripomienkovania dokumentu „Východiská energetickej politiky SR“. Daný materiál sme preštudovali a naši experti sa k nemu, aj napriek krátkemu času, vyjadrili. Rezortu sme doručili 18 strán konkrétnych návrhov a pripomienok. Keď následne MH SR dňa 20. septembra 2012 uskutočnilo „prerokovanie pripomienok a námetov k materiálu“, očakávali sme, že sa aspoň v rámci tohto procesu dozvieme, ako sa rezort s našimi otázkami, návrhmi a pripomienkami vysporiadal. Nestalo sa. Doposiaľ sa nikto z MH SR neunúval vyhodnotiť naše pripomienky a návrhy, čo považujeme za neúctu k neplatenému aktívnemu prístupu verejnosti, mimovládnych organizácií a nezávislých expertov.

Zásadná pripomienka č. 2: Žiadame, aby bol Návrh Energetickej politiky Slovenskej republiky stiahnutý z medzirezortného pripomienkovania aj zo strategického environmentálneho posudzovania a nový návrh spracovaný po serióznej verejnej a odbornej diskusii. Žiadame, aby boli pripomienky z návrhy odborníkov, mimovládnych organizácií, firiem ale aj širokej verejnosti náležite vysporiadané s uvedením čo bolo a čo nebolo do návrhu energetickej politiky prenesené s odborným zdôvodnením.

Návrh politiky neobsahuje ani jeden scenár, ktorý by aspoň naznačoval snahu o efektívne využívanie energie a úspory energií. Dokonca aj tzv. „Úsporný scenár“ je v podstate iba udržaním súčasnej spotreby energií, resp. miernym nárastom v konečnej spotrebe energií. Pritom hodnotenie posledných 10 rokov, ktoré je uvedené v návrhu energetickej politiky ukazuje, že za toto obdobie klesla konečná spotreba energií na Slovensku o viac ako 12 %. Tento trend sa prejavoval aj v čase najväčšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Nie je jeden dôvod uvažovať o tom, že bude tento trend do konca roka 2035 odlišný. Návrhy scenárov spotreby energií, vrátane elektrickej energie považujeme za nesprávne a účelové. Podľa názoru Greenpeace majú presvedčiť verejnosť aby podporila výstavbu veľkých centralizovaných zdrojov výroby energie.

Žiadame, aby bol v Energetickej politike SR spracovaný Referenčný scenár, ktorý bude uvažovať s 1 % ročným poklesom hrubej domácej spotreby energií a Úsporný scenár, ktorý bude uvažovať s 2 % ročným poklesom spotreby energií.

Návrh energetickej politiky v oblasti jadrovej energetiky považujeme za nereálny a prehnaný. Očakávať, že bude v roku 2035 jadrová energia dodávať takmer dvojnásobok energie ako v roku 2010 je mimo reality a zdravého rozumu. Jadro dodáva už v súčasnosti okolo 54 % spotreby elektriny. V prípade, že sa niekedy podarí dostavať a spustiť JE Mochovce 3. a 4. blok, tak bude mať Slovensko viac ako 70 % elektriny z jadra, čo v žiadnom prípade nepovažujeme za vyrovnaný energetický mix. Aj v prípade, že by došlo k odstaveniu JE Jaslovské Bohunice V2 a jej náhrady novým 1 200 MW jadrovým zdrojom, navýši sa podiel jadra na viac ako 80 % spotreby elektriny Slovenska. To považujeme už za vážne ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska, keďže sú jadrové elektrárne centralizované zdroje výroby elektriny poháňané výhradne ruským jadrovým palivom.

Jadrová energetika nie je „bezuhlíkový zdroj elektriny“. Toto tvrdenie považujeme za zavádzajúce a nepravdivé hlavne v kontexte neschopnosti jadrového priemyslu bezpečne, lacno a efektívne vyriešiť problémy likvidácie jadrových elektrární po ich doslúžení a likvidácie rádioaktívnych odpadov, predovšetkým vyhoretého jadrového paliva.

Pripomíname, že jadrová energia vzhľadom na to, že sa jedná v podstate iba o výrobu elektrickej energie, nie je schopná pokrývať širšiu potrebu energií v priemysle, doprave a výrobu tepla. Aj keby sme teoreticky mali všetku elektrickú energiu len z jadrovej energie, stále dosiahne jej podiel iba 20% spotreby primárnych zdrojov energie.

Zásadná pripomienka č. 3: Žiadame, aby energetická politika SR stanovila postupné ukončenie trendu rozvoja jadrovej energetiky, tak ako je tomu vo väčšine krajín Európskej únie. Bezpečnú, environmentálne prijateľnú a udržateľnú energetiku je možné dosiahnuť iba ak bude ukončená prevádzka jadrových elektrární na Slovensku najneskôr do konca roku 2030.Zásadná pripomienka č. 4: Nesúhlasíme s plánmi prieskumu uránových ložísk, ktoré môžu viesť k potenciálnej ťažbe uránu na Slovensku.

Ťažba a spracovávanie tejto rudy je veľkým environmentálnym a zdravotným rizikom, ktoré dosahuje neakceptovateľnú úroveň. Ťažba uránu navyše nezaručí, že bude poskytovať palivo slovenským jadrovým elektrárňam, keďže na Slovensku nie sú a nebudú zariadenia na výrobu jadrového paliva. Profitovať z predaja jadrového paliva tak budú zahraničné firmy, ale rádioaktívne odpady, environmentálne následky a zdravotné vplyvy budú zaťažovať Slovensko.

Podľa nášho názoru trvalo udržateľná, či environmentálna ťažba hnedého uhlia neexistuje. Návrh energetickej politiky uvažuje s pokračovaním ťažby uhlia pokým nebudú vyťažené všetky zásoby uhlia až do roku 2030. Tento plán je v prudkom rozpore s tvrdeniami o potrebe presadzovania nízko uhlíkovej energetiky. Pripomíname, že bez podpory nekvalitného hnedého uhlia a lignitu, ktorá je skrytá v cene elektriny koncových spotrebiteľov, by nebolo možné na Slovensku udržať v prevádzke uhoľné bloky v Novákoch. Jedná sa navyše o podporu, ktorá je ekonomicky neefektívna a pre Slovensko nepotrebná. Každý z nás platí v cene elektriny podporu ťažby a spaľovania nekvalitného hnedého uhlia. Celkovo sa ročne jedná o podporu hnedého uhlia vo výške viac ako 80 mil. eur. Pre Slovensko by bolo lepšie baníkom platiť rentu, ako ťažiť a spaľovať toto nekvalitné uhlie.

Podľa tohoročnej štúdie, ktorú pre Greenpeace vypracovala Štuttgardská Univerzita zomrie na Slovensku predčasne až 552 ľudí ročne2. Toto číslo predstavuje 127 000 stratených pracovných dní a 5 910 stratených rokov života v dôsledku znečistenia z uhlia. Návrh energetickej politiky skutočnosti o zdravotných a environmentálnych rizikách neberie do úvahy, inak by nemohol rátať s vyťažením a spálení všetkých zásob hnedého uhlia na Slovensku.

Spoluspaľovanie biomasy a uhlia je v súčasnosti prezentované ako "ekologizácia" uhoľných blokov. V skutočnosti sa však jedná o presný opak. Primiešavaním biomasy do uhoľných kotlov dochádza k energeticky neefektívnemu spaľovaniu biomasy a predlžovaniu prevádzky nekvalitných uhoľných blokov, ktoré by inak nespĺňali emisné limity. Vďaka biomase platia elektrárne menej za emisie skleníkových plynov ale občania musia platiť straty v podobe vplyvu na životné prostredie a zdravie ľudí. Veľké množstvá biomasy, ktoré je potrebné spáliť v týchto veľkých uhoľných kotloch, odčerpáva cenné zdroje biomasy v regiónoch kde by mali byť prioritne využívané. Už v súčasnosti sa občania a malé firmy v horských regiónoch stretávajú s nedostatkom biomasy pre ich vlastnú, lokálnu spotrebu. Greenpeace požaduje, aby bolo legislatívne zakázané spoluspaľovanie biomasy a uhlia ako ekonomicky a environmentálne neprijateľného spôsobu využívania biomasy, ktoré tlačí spotrebiteľov na Slovensku do nákupu a dovozu energetických surovín zo zahraničia, hlavne uhlia a plynu.

Zásadná pripomienka č. 5: Žiadame, aby energetická politika stanovila čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovania uhlia a to najneskôr do roku 2020. Zároveň žiadame, aby bolo legislatívne zakázané spoluspaľovanie biomasy a uhlia či už v elektrárňach alebo priemyselných energetických blokoch.

Návrh energetickej politiky SR je v oblasti obnoviteľných zdrojov energie nedostatočný a úplne mimo trendov prakticky všetkých ostatných členských štátov Európskej únie. Uvedomujeme si potrebu realizovania iba takých projektov obnoviteľných zdrojov energie, ktoré nebudú mať výrazný vplyv na životné prostredie Slovenska, ale to čo navrhuje MH SR je nie podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie ale ich výrazné obmedzovanie. V súčasnosti dosahuje podiel obnoviteľných zdrojov energie asi 11 % - 11,5 % spotreby energie Slovenska. Návrh energetickej politiky uvažuje, že budú obnoviteľné zdroje energie v roku 2020 poskytovať 14 %, v roku 2030 iba 20 % a v roku 2040 len 26 % spotreby energie Slovenska! Dosiahnutie týchto absolútne neambicióznych cieľov je možné iba aktívnym legislatívnym obmedzovaním rozvoja obnoviteľných zdrojov. MH SR týmto návrhom odkláňa Slovensko na opačnú stranu od rozvoja udržateľnej energetiky a je v príkrom rozpore s trendom a plánmi na úrovni celej Európskej únie!

Prognózy vývoja spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je takisto nedostatočný a je dosiahnuteľný iba obmedzovaním súčasného trendu rozvoja týchto zdrojov. V dokumente je výrazne podhodnotený potenciál veternej, slnečnej a geotermálnej energie, čo dokazuje, že MH SR pracuje s neodbornými analýzami, alebo aktuálne analýzy technického a ekonomického potenciálu týchto zdrojov úplne chýbajú. Návrh energetickej politiky na druhej strane nereálne zvyšuje plánovaný potenciál biomasy a vodných elektrární, čo môže viesť k nenapraviteľným zásahom do chránených území Slovenska a k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti krajiny.

Zásadná pripomienka č. 6: Požadujeme, aby energetická politika stanovila cieľ rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na úroveň aspoň 20 % v roku 2020 a legálne záväzných 45 % z hrubej domácej spotreby energií do roku 2030!

Zároveň žiadame, aby sa podiel obnoviteľných zdrojov energie zvýšil do roku 2020 na minimálne 25 % z konečnej spotreby elektriny Slovenska a do roku 2030 aspoň na úroveň 50 %.

Zásadná pripomienka č. 7: Sme zásadne proti výstavbe ropovodu Bratislava – Schwechat, ktorá nemá pre Slovensko žiadny strategický ani ekonomický význam. Riziko znečistenia vodných zdrojov v okolí Bratislavy a poškodenie Dunajských ekosystémov je príliš veľké. Vláda, ktorá chce obhajovať záujmy občanov Slovenska nemôže nad takýmto projektom uvažovať.

Zásadná pripomienka č. 8: Do kapitoly 2. 6. žiadame doplniť samostatnú podkapitolu s názvom „Vodná politika“ a rozpracovať jej právny rámec, ciele a záväzné požiadavky.

Vodná politika je jednou z najdôležitejších spoločných politík Európskej únie. Ciele politiky v oblasti vodného hospodárstva, ktoré sú právne zakotvené v Rámcovej smernici o vode, je potrebné začleniť do ostatných oblastí, okrem iného aj do politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (prevzaté z Koncepcie na ochranu vodných zdrojov Európy Com(2012/673 final). Ide predovšetkým o dodržiavanie článku 4.7 Rámcovej smernice o vode, ktorá určuje záväzné podmienky pre povoľovanie výstavby nových vodných stavieb (vodných elektrární).

Pripomienka č. 9: V dokumente úplne chýba zmienka o riešení problematiky zodpovednosti za jadrové škody, či riešení deficitu v Národnom jadrovom fonde. Informácie žiadame doplniť. Pripomienka č. 10: Z návrhu materiálu žiadame vypustiť návrhy na výstavbu malých vodných elektrární v zmysle „Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR“ (schválenej uznesením vlády SR č. 178/2011), vodnej elektrárne Sereď, prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ, vodné dielo Wolfsthal – Bratislava

Výstavba malých vodných elektrární prebieha v rozpore s komunitárnym právom, konkrétne s článkom 4.7 Rámcovej smernice o vode. Ako sa uvádza v dokumente Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy: „EK bude venovať mimoriadnu pozornosť presadzovaniu článku 4.7.“ Ani posudzovanie strategického dokumentu nebolo uskutočnené v súlade s uvedeným článkom, preto aj v prípade kladného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, je predpoklad, že EK túto výstavbu zastaví.

Pripomienka č. 11: V doložke vplyvov na životné prostredie žiadame prepracovať vyhodnotenie dopadov na vodu, predovšetkým o zhodnotenie dopadu na ekologický stav útvarov povrchových vôd.

Základnou požiadavkou článku 4.7 Rámcovej smernice o vode je vyhodnotenie dopadu nových vodných stavieb na ekologický stav útvarov povrchovej vody, čo v rámci strategického posudzovania nebolo uskutočnené.

Žiadame stiahnutie návrhu energetickej politiky a jej prepracovanie za serióznej účasti nezávislých odborníkov a mimovládnych organizácií.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.

V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nasledovní zástupcovia verejnosti a občianskych združení:

Mgr. Pavol Široký, koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko
Borodáčova 15, 821 03 Bratislava, info@greenpeace.sk

Ing. Martina Barancová Paulíková, koordinátorka Združenie Slatinka
Sokolská 11, 960 01 Zvolen, paulikova@changenet.sk

2 http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/press/tlacove-spravy/Na-Slovensku-rocne-umrie-kvoli-spalovaniu-uhlia-552-ludi/

Energia Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
22.11.2013
Zobrazené:
893 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Združenie zm,enilo adresu
Senior Modrová - Modrová 298 - 935 15 Modrová Kontakt : Pavel Petráš E-mail : petras64pavel@gmail.com
(00.00.0000)


  Foto dňa
foto 35

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4650 (4650 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
3045 (3045 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2843 (2843 hl.)

Geotermálnu
2926 (2926 hl.)

Veternú
3408 (3408 hl.)

Atómovú
2582 (2582 hl.)

V podstate ma to netrápi
2108 (2108 hl.)

Celkom hlasovalo: 21562


  Top články

Neexistují vhodná data!



Designed by Salonky with phprs