A teraz sa dostávame k súvislosti medzi roztopeným ľadom na Severnom póle a vysokou teplotou vzduchu na Pustom Poli. Teplota na Pustom Poli i na Severnom póle je vyššia oproti minulosti preto, lebo intenzita slnečného žiarenia je vyššia nie preto, že je zvýšená koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, ani nie preto, že je zvýšená radiácia slnečného žiarenia. Ale preto, že sa rozpadáva atmosféra. Znížená koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére totiž znamená menej molekúl v atmosfére, ktoré by  pohlcovali, odrážali i rozptyľovali  intenzitu slnečného žiarenia pred jeho dopadom na zemský povrch. Preto je Slnko viac agresívne, lebo oslabenie ochrannej vrstvy atmosféry zároveň znamená zvýšená intenzita slnečného žiarenia.

Takže suma sumárum. Príčinu roztápania ľadovca na severnom póle hľadajme v rozpadajúcej atmosfére a nie zvýšenej intenzite slnečného žiarenia, ani nie vo zvýšenej erupčnej činnosti na Slnku. Rozpadajúca ochranná vrstva atmosféry súvisí bohužiaľ s ľudskou činnosťou a to tým, že vysušujeme kontinenty, čím znižujeme produkciu skleníkových plynov H2O do atmosféry. Menej molekúl vody v atmosfére nás nedokáže tak chrániť pred spaľujúcim Slnkom, ako v minulosti.

Roztopený ľad na Severnom póle a extrémne horúčavy v nasledujúcich dňoch na Slovensku sú nad Slnko jasným dôkazom, že potrebujeme viac dažďovej vody zadržiavať v krajine, aby viac vody za účinku Slnka sa mohlo vyparovať a to nás chrániť pred nebezpečným žiarením. Bude menej roztopeného ľadu na Severnom póle i menej extrémnych horúčav vo svete i na Slovensku