Je logické, že za daného stavu poznania mnohí vedci nepatria medzi nadšencov zavodňovania a zalesňovania kontinentov, aj keď to málokedy otvorene hovoria. Sami však iný recept na záchranu planéty, okrem už spomínaného málo perspektívneho znižovania obsahu CO2 v atmosfére (znižovaním jeho produkcie priemyslom, nie jeho pohlcovaním vegetáciou) nemajú. Nečudo, že v tejto zúfalej situácii sa vedci a politici viac orientujú na metódy adaptácie sa „nevyhnutným" negatívnym zmenám než na ich odvrátenie.

Nielen v modernej dobe, ale pravdepodobne v celej doterajšej histórii sprevádzal ľudí v regiónoch oplývajúcich vodou pocit, akoby táto hojnosť nikdy nemala skončiť. Nedostatok vody bol u nás ešte pred niekoľkými desaťročiami ťažko predstaviteľný podobne ako náhla zmena klímy. V 20. storočí však ľudstvo dosiahlo taký stupeň rozvoja, ktorý mu umožňuje vedome či nevedome vodný cyklus meniť v nebývalom rozsahu.

Zmena vodného cyklu a klímy ľudskou činnosťou (popri mnohých externých faktoroch) je evidentná a stále prebieha. Stará paradigma, ktorá považovala vodu za neobmedzene obnoviteľný zdroj, zlyhala. Pravdou je, že voda je obnoviteľný zdroj, pokiaľ je vodný cyklus funkčný. Je potrebná nová paradigma, ktorá bude krehkú rovnováhu vodného cyklu starostlivo chrániť.

________________________

[1] Wigley, T. M. L., V. Ramaswamy, J. R. Christy, J. R. Lanzante, C. A. Mears, B. D. Santer, C. K. Folland, Temperature Trends in the Lower Atmosphere - Understanding and Reconciling Differences, Executive Summary, A Report by the Climate Change Science Program and the Subcommittee on Global Change Research, 2006

[2] Pozri napr. Trees to offset the carbon footprint? Lawrence Livermore National Laboratory, April 10, 2007, http://www.llnl.gov/PAO/news/news_releases/2007/NR-07-04-03.html