Zamestnávanie ľudí na príprave, realizácii a údržbe protieróznych a vodozádržných opatrení v území vytvorí plošne v chudobnom Prešovskom kraji užitočnú zamestnanosť, ktorá bude impulzom pre hospodársky a sociálny rast a elimináciu chudoby v ekonomicky slabom regióne a stane sa modelovým príkladom, ako riešiť nedostatkok vody i vysokú nezamestnanosť.

Keď počúvam kritiku ministra financií, že obce nedodržiavajú memorandum o šetrení verejných financií, tak sa pýtam pána ministra, kde sú tí stratégovia hospodárskeho rozvoja štátu a istôt, ktorí nedokážu nájsť recept investovania verejných zdrojov na hospodársky rast prostredníctvom spoločných úžitkov pre viaceré sektory hospodárstva? Veď tvorba pracovných príležitostí nemôže byť samoúčelná. Dotovanie pracovných príležitostí na vytvorenie pracovného miesta napríklad pre mladého kuchára končí dňom skončenia dotácie. Naopak financovanie pracovného miesta na revitalizáciu krajiny prináša hodnoty a spoločné úžitky do budúcnosti, nie len v znížení nákladov z povodňových škôd, ale aj na zlepšení zdravia a psychickej kondície ľudí, ktorí chcú pracovať, ale nevedia si nájsť prácu. Nehovorím už o znižovaní kriminality, či zlepšovania zásob i kvality vodných zdrojov v povodiach.

Preto je vrcholne arogantné presviedčať občanov Prešovského kraja i celý východ, že potrebujú veľkokapacitnú priehradu za 332 mil. eur. Za tieto peniaze sa môže investovať po 500.000 eur do každej obce Prešovského kraja na obnovu poškodenej krajiny. To vytvorí viac ako 10.000 pracovných príležitostí na obdobie 5-tich rokov. V štruktúrach krajiny sa zvýšia zásoby vodných zdrojov, zlepší sa ich kvalita, zníži sa cena vody, povodne prestanú páchať ďalšie škody. Zlepši za zdravotný stav obyvateľstva, zníži kriminalita, čím štát ešte viac ušetrí. Prešovský kraj bude konkurencie schopný a nie príveskom štátu.