Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  December  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31      

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

557256

December

39712

Dnes

38

Voda

Aj Košičania i Bratislavčania prispievajú k stúpaniu hladín oceánov


V minulosti, keď vodný cyklus ešte nebol známy, si ľudia kládli otázku, ako je možné, že hladiny morí a oceánov nestúpajú, hoci do nich neustále prúdia všetky rieky sveta. V dnešných časoch, keď vodný cyklus poznáme a hydrologické merania ukazujú, že hladiny morí a oceánov stúpajú, akoby nikoho ani nenapadlo, že príčinou tohto javu môžu byť aj vody riek, ktoré do nich prúdia.
Začiatkom 20. storočia rýchlosť stúpania hladín pravdepodobne nepresahovala 1 mm za rok, na konci tohto storočia však výrazne presiahla 1 mm za rok. V súčasnosti dosahuje stúpanie hladín oceánov za rok až 2,4 mm.[1] Logickým vysvetlením stúpania hladín oceánov okrem zvýšeného odtoku z ľadovcov je zvýšenie odtoku vody pevninského neľadovcového pôvodu a jej následného ukladania do oceánov. Kým odtok z topenia ľadovcov sa prakticky bez námietok prijíma ako vysvetlenie stúpania hladín oceánov, vysvetlenie prostredníctvom úbytku vody z krajiny naráža na obrovské predsudky a mentálny odpor. Pritom nepatrné, sotva pozorovateľné (cca 1 %) zvýšenie ročného odtoku do oceánov (v porovnaní s vyrovnanou bilanciou) prostredníctvom riek, na úkor hladín podzemnej vody, pôdnej vlhkosti a rastu vegetácie, by predstavovalo objem vody, ktorý by za sto rokov zväčšil objem oceánov o 36 146 km³ vody, čo zodpovedá stúpnutiu ich hladín o 10 cm (pri zanedbaní zvýšeného odparovania z hladín oceánov či objemovej expanzie vody vplyvom zvýšenej teploty a ďalších faktorov). Ďalšie centimetre vody v oceánoch mohli pribudnúť počas kultúrnej histórie ľudstva z vody, o ktorú početné civilizácie pripravili svoje územia - z vody európskeho klimaxového lesa vyrúbaného za posledných tisíc rokov či z vody, ktorá v časoch Rímskej ríše zavlažovala mestá a polia severnej Afriky. Ak niekto popiera, že táto voda je v oceánoch, potom by mal povedať aj to, kde je. Je isté, že vo väčšine prípadov nie je v tom istom množstve na územiach, ktoré človek „civilizoval". Podiel vody ľadovcového a neľadovcového pôvodu na stúpaní hladín oceánov momentálne nepoznáme. Vedecká obec by sa mala zaoberať vodou pevninského neľadovcového pôvodu zvyšujúcou hladiny svetového oceánu o to intenzívnejšie, o čo viac nám v krajine táto voda chýba v porovnaní s vodou z ľadovcov. Aby sme neostali iba vo všeobecnej rovine, tak sa poďme pozrieť, ako sa podieľajú napríklad dve najväčšie mestá na Slovensku na stúpaní hladín oceánov. Obe mestá majú kanalizačný systém na odvádzanie dažďovej vody zo spevnených a zastrešených plôch. Z urbannej zóny Bratislavy sa ročne odkanalizuje cca 25 mil. m3 a z Košíc cca 15 mil. m3. Zo Slovenska sa ročne odkanalizuje do mora cca 250 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti recyklovala medzi nebom a zemou. Pretváraním a poškodzovaním ekosystémov krajiny na Slovensku sme za posledných 50 rokov doslova odpratali do morí viac ako 10 mld. m3. Takže malá krajinka v srdci Európy sa podieľa na stúpaní hladín oceánov 0,03%. Šľak ma ide trafiť, že tu niekto donekonečna podsúva verejnosti že globálne otepľovanie a teda s tým spojené stúpanie hladín oceánov súvisí so zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Takže milí Košičania i Bratislavčania vedzte, že aj my prispievame k stúpaniu hladín oceánov nie zvyšovaním skleníkových plynov v atmosfére, ale kanalizovaním dažďovej vody, z ktorej sa rodia všetky zdroje vody pre ľudí, pre prírodu, pre zdravú klímu a ekonomickú prosperitu. A to je ambíciou Košického občianskeho protokolu pre vodu, vegetáciu a klimatickú zmenu[2], ktorý sa čiastočne začal realizovať Programom revitalizácie krajiny[3] [1] Zdroj: NASA, http://sealevel.jpl.nasa.gov/gallery/presentations/public-presentation/03-GP-science-apps.ppt#19 [2] http://www.ourclimate.eu/ourclimate/newsdetail.aspx?itemid=9f3fc0e3-d5de-47e4-b505-848047195781 [3] http://www.ludiaavoda.sk/data/files/44_kravcik-after-us-the-desert-and-the-deluge.pdf
,

Voda Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
11.07.2013
Zobrazené:
918 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
V prípade nálezu chráneného živočícha nebrať z miesta nálezu, ale kontaktovať
Správa Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk
(12.11.2019)


Nová kontaktná osoba od 1.1.2020
Od nového roku sa ujíma vedenia našej organizácie Mgr. Laura Martonová MSc - mobil 0911 298 822 E-mail : lauramarton@yahoo.com Vyštudovala odbor Environmentálna geológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a na Technickej univerzite vo Viedni MSc Program New Energy – Renewable Energy in Central and Eastern Europe. Aktívna členka mimovládnej neziskovej environmentálnej organizácie Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska – Pčola v Starej Ľubovni od jej založenia v roku 1994. Pracovala 5 rokov ako projektová manažérka a odborná konzultantka v oblasti odpadového hospodárstva, ochrany vôd, trvalo udržateľného lesného hospodárstva a obnoviteľných zdrojov energie v regióne severovýchodného Slovenska. Od roku 2008 pracuje ako odborná konzultantka pre oblasť mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu, najmä v súvislosti s energetickou efektívnosťou, obnoviteľnými zdrojmi, nakladaním s odpadmi a udržateľným využívaním lesov. Vypracováva projekty a programy hlavne v rozvojových krajinách (Afrika, Balkán, Ázia, Arabský polostrov), ktoré sú často spolufinancované prostredníctvom tzv. carbon market mechanizmov. Klientmi sú hlavne medzinárodné inštitúcie (UNDP, UNIDO, World Bank, EIB, EBRD), rozvojové agentúry, ale aj firmy a mimovládne organizácie.
(12.11.2019)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 51

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4568 (4568 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2992 (2992 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2803 (2803 hl.)

Geotermálnu
2820 (2820 hl.)

Veternú
3362 (3362 hl.)

Atómovú
2523 (2523 hl.)

V podstate ma to netrápi
2053 (2053 hl.)

Celkom hlasovalo: 21121


  Top články
Prezidentka podpísala zákon, ktorý zavádza zálohovanie PET fliaš a plechoviek

38 x    (16.10.2019)

V zmysle Smernice o poskytovaní informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z.

35 x    (18.10.2019)

Laura Martonová: Všetkých nás treba – jemných motivátorov, energických presviedčačov, katastroferov, štrajkujúcich školákov, ekoinovátorských vedcov,

32 x    (31.10.2019)



Designed by Salonky with phprs