Český  národopisec a biológ prof. Vladimír Úlehla, krátko pred svojou smrťou napísal: „Za paměti dnešních nejstarších žijících lidí se naše krajina proměnila víc než za poslední tisíciletí. V naši době, v posledních pětasedmdesáti letech, přičinily se o to zvláště podniky, kterým se říká meliorační, to jest zlepšující. Půdu vysoušejí, a tím zasahují škodlivě do chemických roztoku půdních. Tím, že odvodňují kdejakou bažinu, staré rameno říční, močál a vrchovisko na výšinách, pomáhají proměnit naše podnebí v pevninské, s protikladem tuhé zimy a léta s menší oblačností a s odděleným údobím sucha a lijáků. Tím, že meliorace umožňují rolníkovi poorat kdejakou pastvinu i odvodněnou nížinu, způsobují, že se vrstvy prsti odhalují, odplavují a že se nová prsť netvoří". Profesor Úlehla zrejme netušil o možnosti degradácie pôdy, ktorú prinesie obdobie socialistického poľnohospodársva.

Červená revolúcia v socialistických krajinách skolektivizovala políčka drobných roľníkov, rozorala medze a scelila pozemky do celkov veľkých niekoľko desiatok až stoviek hektárov. Obrovské polia bez akýchkoľvek prirodzených prekážok, terénnych stupňov alebo ochranných pásov vegetácie, ktorá by obmedzovala povrchový odtok z územia, boli prezentované ako veľký pokrok. Takto je aj na svahoch v obci Terany, kde oranie po spádnici odnáša nie len vodu, ale aj pôdu a živiny z nej.

P1230730.JPG

Erózia, degradácia a odnos pôdy

Na takýchto poľnohospodárskych pôdach sa popri zmenách mikroklimatických podmienok zvyšuje rýchlosť povrchového odtoku dažďovej vody. Tým sa urýchľuje vodná erózia spojená s deštrukciou a odnosom pôdy, ktorá má za následok degradáciu ich kvality, ba až devastáciu krajiny a vznik spustnutých pôd v poľnohospodárskej krajine. Z uvedených procesov je najnegatívnejším javom odnos (strata) pôdy. Zatiaľ čo zhoršené vlastnosti pôdy človek dokáže upraviť, stratenú pôdu vo väčšom rozsahu nahradiť nevie. Zdá sa však, že odnos pôdy u nás patrí k málo sledovaným javom a že pedológovia v ňom zaostávajú podobne ako hydrológovia zaostávajú v sledovaní úbytku vody v krajine. A tak nemá kto biť na poplach. Pritom tvorba pôdy sa udáva v stotinách až tisícinách milimetra ročne, erózia však prebieha rýchlosťou až o niekoľko rádov väčšou.

P1230796.JPG

Strata pôdy u nás

Na Slovensku sa skutočná strata pôdy vodnou eróziou pohybuje v lesných porastoch stredohorí až vyšších horských oblastí v priemerných hodnotách 0,01 - 0,03 mm za rok, v trvalých trávnych porastoch okolo 0,06 mm za rok, v obilninách 1,8 mm za rok, na obnaženej pôde nad hranicou lesa 3,4 mm za rok a v okopaninách až 3,6 mm za rok.[4] To znamená, že v mnohých oblastiach Slovenska každoročne strácame vzácnu poľnohospodársku pôdu, ktorá sa tvorila stáročia až tisícročia. Pritom pôdu možno považovať vzhľadom na jej veľmi pomalú tvorbu  za neobnoviteľný zdroj. Dá sa teda povedať, že žijeme z podstaty.

P1230792.JPG

Potenciálna strata pôdy

Naliehavosť opatrení proti vodnej erózii vystupuje ešte urgentnejšie pri pohľade na potenciálnu (možnu) vodnú eróziu pôdy. Ide o takú eróziu, ktorú by spôsobili prírodné činitele na povrchu pôd, ak by neboli chránené vegetačnou pokrývkou ani protieróznymi opatreniami. Priemerná intenzita takéhoto možného odnosu pôdy predstavuje v SR 2,30 mm za rok (23 m3 pôdy na 1 ha za rok). Vodnou eróziou stredne, silno a extrémne ohrozené poľnohospodárske pôdy na Slovensku predstavujú 55,6 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF). Stredne, silno, veľmi silno až katastrofálne ohrozené lesné pôdy zaberajú až 97,1 % lesného pôdneho fondu.[5] Z porovnania údajov o skutočnej a potenciálnej vodnej erózii v lesných porastoch vyplýva imperatív udržať zalesnenie, pokiaľ to podmienky dovolia. Ďalším záverom by mal byť imperatív urgentného zalesnenia najmä spustnutých pôd, čo by umožnilo plnenie protieróznej a hydrickej funkcie lesa na nich.

P1230754.JPG

Čo k tomu dodať. Iba ak to, že zákon, ktorý platil v Rakúsko-Uhorsku od konca 19. storočia tvrdo postihoval tých, ktorí zanedbávali starostlivosť o pôdu a tým prispevali k povodňovým rizikám. Teraz? Obce i vlastníci pôdy sa trápia s následkami bahnotokov, príčinou ktorých je nedodržiavanie dobrej farmárskej praxe. A farmár, teda správca pôdy? Berie dotácie za hospodárenie na pôde, ktorú zväčša nevlastní a prispieva k vysušovaniu pôdy, zmene klímy i k zvyšovaniu povodňových rizík. Už by bolo načase, aby farmári cez dotácie boli motivovaní za nevysušovanie pôdy, znižovanie povodňových rizík i za ozdravovanie klímy v chotároch obcí.

Ak si myslíš, že treba zmeniť farmársku prax, hlasuj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Agrosektor-vysusuje-podu-meni-klimu-zvysuje-povodnove-rizika

___________________________

[1] Virginia H. Dale,  The Relationship Between Land-Use Change And Climate Change, Ecological Applications, 1996, s. 753 - 769

[2] J.A. Dearing, Climate-human-environment interactions: resolving our past, Cim. Past, 187 - 203, 2006

[3] Pozri napr. Deepak K. Ray et al., Influence of land use on the regional climate of southwest Australia, 13th Symposium on Global Change and Climate Variations and 16th Conference on Hydrology, 2002 (http://ams.confex.com/ams/pdfpapers/29880.pdf)

[4] Rudolf MIDRIAK, Od erózneho ohrozenia po spustnuté pôdy Slovenska, Tretie pôdoznalecké dni v SR, VÚPOP Bratislava, 2004, p. 193 - 200

[5] Tamže