Voda vyrovnáva teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, medzi jednotlivými sezónami i medzi jednotlivými oblasťami, a tým zároveň tlmí extrémy v počasí. Vodné pary sú najrozšírenejším skleníkovým plynom v atmosfére.[1] Ich obsah je v atmosfére veľmi variabilný, ale typicky sa pohybuje medzi 1 - 4 % (pre porovnanie obsah CO2 je 0,0383 %). Čím viac vody je v atmosfére, tým silnejší je efekt vyrovnávania teplôt a tým sú výkyvy v počasí menšie.

Čím menej vody je v atmosfére, tým slabší je efekt vyrovnávania teplôt a tým sú výkyvy v počasí extrémnejšie. Tam, kde voda v pôde a v atmosfére chýba, zvyčajne pretrvávajú extrémne teplotné podmienky. Voda a vodné pary najvýraznejším spôsobom ovplyvňujú podnebie na Zemi. Napriek tomu patrí ich úloha v atmosfére k málo preskúmaným a málo diskutovaným otázkam.[2].

Preto výskyt častejších a extrémnejších zmien v počasí je spôsobený zníženým výparom vody do atmosféry. Znížený výpar je spôsobený poškodzovaním ekosystémov lesnej a poľnohospodárskej krajiny a pečatením zemského povrchu, znižovaním zásob vody v krajine, napríklad odvodňovaním pôdy i nevhodným obhospodarovaním. Z toho teda vyplýva, že ak nezastavíme plošné vysušovanie krajiny, musíme sa pripraviť na extrémnejšie prejavy počasia, ako sú prívaly intenzívnych dažďov, striedané extrémnym suchom, horúčavami i vznikom požiarov a dramatických povodní. Rozumnejšie by bolo neriskovať a pri využívaní pôdy na akékoľvek hospodárske účely umožňovať dažďovej vode vsakovať do pôdy. Čím skôr to urobíme, tým to bude lacnejšie a spoločenský prospešnejšie.


[1] Pozri napr. The climatic effects of water vapour, Feature: May 2003, http://physicsweb.org/articles/world/16/5/7/1

[2] Pozri napr.  Water vapour supplies new climate clues, August 2002, http://physicsweb.org/articles/news/6/8/7/1#020805