Neexistuje žiadna iná problematika, ktorej sa polícia venuje, v ktorej by okrem nej pôsobilo toľko iných subjektov. A to je zároveň aj jedným z dôvodov prečo je táto problematika na chvoste záujmu polície ako takej. Teraz nehodnotím, či je to v poriadku alebo nie je, len konštatujem ako to je. Ani v problematike daňových únikov, kde polícia spolupracuje s daňovými riaditeľstvami, to zďaleka nie je tak ako v oblasti ochrany životného prostredia:

Schéma premnoženie subjektov na ochranu životného prostredia: 

  • Slovenská inšpekcia životného prostredia so svojimi 6-mi útvarmi na ústredí (ovzdušie, vody, odpadové hospodárstvo, príroda a krajina, biologická bezpečnosť, integrované povoľovanie) a 4-mi regionálnymi inšpektorátmi na ktorých sú tieto odbory: 
  • Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia
  • Odbor inšpekcie ochrany vôd
  • Odbor inšpekcie odpadového hospodárstva
  • Odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny
  • Odbory biologickej bezpečnosti a integrovaného povoľovania
  • Štátna ochrana prírody so svojimi správami národných parkov, chránených krajinných oblastí a regionálnymi centrami ochrany prírody a krajiny, celkovo 23 útvarov, resp. zložiek,
  • Policajný zbor (samozrejme popri plnení iných úloh)
  • Obvodné úrady životného prostredia,
  • Rôzne stráže (lesná stráž, vodná stráž, stráž prírody...)
  • Colná správa, colný kriminálny úrad (na úseku nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi živočíchov a nelegálneho dovozu odpadov)
  • odbory lesného hospodárstva a poľovníctva na obvodných lesných úradoch
  • snáď aj sekcia lesníctva Ministerstva pôdohospodárstva SR...

Najväčšou "sranda" pri tom je, že každý z týchto subjektov vyplakáva, alebo sa sťažuje na nedostatok pracovníkov. Môžme sa ale pri takejto megalomanskej štruktúre v tak malom štáte ako je Slovensko, ktorého počet obyvateľov je menší než majú 3 newyorské štvrte, tomuto nejako zvlášť čudovať? Veď tak nafúknutá štruktúra si vyžaduje zbytočne oveľa väčšie náklady na svoju prevádzku ako pri jednoduchej štruktúre a jednoduchom systéme a potom zákonite chýbajú prostriedky na to najpodstatnejšie.          

A druhá najväčšia "sranda" je to, že napriek tejto extrémne nafúknutej štruktúre (alebo vďaka nej?...) a napriek spolupráci celej rady subjektov na tomto poli, výsledok je taký, že po slobode spravidla veselo chodia nie len veľkí environmentálni agresori, ale aj tí strední. O tom ešte budú bližšie pojednávať ďalšie články.

Téma 3. časti: Živenie sa na malých rybách v prospech veľkých?