Umelé povrchy, ako je plech na strechách, asfalty či betón na cestách pôsobí ako zásobník tepla, ktoré produkuje neznesiteľnú horúčavu nie len počas dňa, ale aj v noci. Navyše vysušené a prehriate prostredie umožňuje jemným prachovým časticiam plávať vo vzduchu, ktoré ľudia vdychujú do svojich pľúc a ohrozujú svoje zdravie. Obyvatelia Dillí i Mumbaia čelia tomu už viac ako 20 rokov. Vlny horúčav, zhoršovanie zdravia ľudí v mestách, ľudské pocity, zvýšená úmrtnosť u starších ľudí a permanentný stres. To sú výdobytky dnešných megamiest nielen v Indii.  

Vedci očakávajú zvýšenie frekvencie a intenzity mestských horúčav i zhoršovania zdravia obyvateľstva, žijúcich v nich. Záznamy o počasí, ktoré vedie Shanghajské stredisko Urbannej environmentálnej meteorológie ukazuje, že otepľovanie sa líši podľa stupňa urbanizácie a že omnoho viac ľudí zomiera na extrémne teplo v mestách než na vidieku.

Najlepší spôsob, ako robiť mestá príjemnými pre život ľudí, je kompenzácia rozrastania miest modelom zbierania dažďovej vody v urbanizovanom prostredí. Zelené strechy s vegetáciou a zbieraním dažďovej vody v zelených verejných priestoroch dokážu denne spotrebovať veľké množstvo slnečnej energie na výpare vody a tým ich ochladzovať. Je už načase zastaviť živelnú urbanizáciu kdekoľvek na svete a v mestách stanoviť prísne podmienky pre urbanizáciu, tvrdí Sharma šéf výskumu v inštitúte Teri.

A ešte jedná súvislosť, ktoré satelity NASA odpozorovali. Veľké mestá majú prekvapujúco vplyv aj na okolie. Zvšená produkcia tepla z miest môže generovať prívalové dažde a búrky na vidieku. Analýzy NASA potvrdzujú výskyt extrémnych dažďov v smere vetrov z miest a v oblasti miest znížený výskyt mrakov, čo tiež prispieva ešte k väčšiemu prehrievaniu rozsiahlych zastrešených, zaasfaltovaných a odkanalizovaných urbannych plôch.

Zrejme aj preto mesto Kodaň ako prvé v Európe prijalo legislatívu, ktorá štartuje unikátnu inováciu zelených striech v celom meste. Mesto Tokio prijalo v roku 2010 plán 1000 hektárov zelených striech. Výsledkom tohto tlaku zodpovedne správajúcich ľudí, ktoré riadia mesto sú unikátne bonsajové záhrady na strechách mrakodrapov, ktoré sú polievané dažďovou vodou. Zelené strechy slúžia v čase voľna aj na príjemný oddych a relax.

A čo naše mestá? Ako do rozvoja miest presadzujú princípy adaptácie na klimatickú zmenu? Priekopníkom bolo Košice, ale už nie sú. Dostali sa do šedého priemeru ostatných miest Slovenska, ktoré namiesto zbierania dažďovej vody v parkoch ich betónuje. Košický parlament v roku 2005 prijal Košický protokol pre vodu, ktorým sa mala naštartovať inovácia novej vodnej kultúry minimálne európskeho formátu. Ostalo to len pri ambíciách. Namiesto realizácie riešení tvoriť mestské prostredie pre zdravie ľudí, umožňuje sa živelná urbanizácia, podobne ako je to v Indii. Košice po získaní titulu Európskeho hlavného mesta kultúry sa zvrhli okrem iného aj  na vodné makarény a betónovanie parkov, či zahusťovanie zástavby. Aj to je kultúra. Nuž ale nie taká, ktorá môže osloviť Európu i svet a ľuďom dať pocit istoty pre zdravý život.