CIMG8453.JPG

Podobne poškodené lesné cesty ako u nás zbierajú dažďovú vodu a odvádzajú ju k najbližšiemu priepustu popod železnicu, či cestu...

CIMG8456.JPG

CIMG8448.JPG

Nevhodne zrealizovaná regulácia potoka okolo diaľnice spôsobuje silnú koncentráciu pritekajúcich vôd, preto pred priepustom erodoval celý svah...

CIMG8446.JPG

Zerodovaný svah po úprave opäť eroduje a prináša riziko pre diaľnicu...

CIMG8510.JPG

Úplne prvá hrádzka zrealizovaná tam, kde sa začína erózna ryha...

CIMG8481.JPG

Proces výstavby prekladanej hrádzky na vytvorenie „sita" zo smrekových vetiev, aby hrádzka spôsobovala sedimentáciu splavenín...

CIMG8486.JPG

CIMG8492.JPG

Prekladanie priečnych kladov s miestneho dreva jelší a smerových vetiev je najlepšou kombináciou zastavenia eróznych procesov a prehlbovania dna eróznej ryhy...

CIMG8493.JPG

CIMG8498.JPG

CIMG8501.JPG

Na záver dizajnovanie detailu žľabu na najvrchnejšom dreve...

CIMG8499.JPG

Títo mladí chlapci pochádzajú z Litvy a pracujú vo firme, ktorá ma kontrakt s nórskymi železnicami na poskytovanie služieb - údržbu technických zariadení...

CIMG8503.JPG

Spokojný zástupca nórskeho Riaditeľstva pre vodné zdroje a energetiku, hydrológ Bent Braskerud, ktorý prišiel s nápadom vyskúšať slovenské hrádzky v Nórsku.

CIMG8473.JPG

Pri náročnejších hrádzkach asistoval mechanizmus...

CIMG8475.JPG

Nórsko - litovský tím po zrealizovaní hrádze, ktorá dokáže zadržať cca 180 m3 vody pri povodni...

CIMG8521.JPG

Zemná hrádza vysoká 1,1 m s pôvodným priepustom. Pri predchádzajúcich povodniach sa zanášal a vytváral riziko pre priľahlý svah železnice...

CIMG8525.JPG

Detail pôvodného priepustu, osadený vrchnou čapicou, ohradený prekladanou hrádzou proti zaneseniu.

CIMG8519.JPG

Nórsko - slovensko - litovský tím naďalšej rozostavenej hrádzi, tesne pred mojim odchodom...

Po mojom odchode Nóri pokračujú v realizácii ďalších opatrení. Majú teraz šancu byť novými lídrami pri revitalizácii krajiny. Verím, že následne ponúknu svoju skúsenosť ďalej, aby sa zvýšila šanca na stabilizovanie hydrologického režimu v celej Európe, keď sa už Slovensko k tejto inovácii správa macošsky. Ešte šťastie, že voda je bez hraníc. Od Benta Braskeruda som sa dozvedel, že v Nórsku vzrástli zrážky za posledných 100 rokov o viac ako 15%. Ide o dôsledok vysychania juhu Európy, ktoré spôsobuje produkciu tepla z krajiny a vytláčanie mrakov viac na sever. Preto je pre Nórov životne dôležité, aby sa táto inovácia prostredníctvom zadržiavania vody v krajine realizovala v čo najväčšej časti Európy.