Čo hovorí fyzika: Iba vtedy sa môže more pokryté ľadom správať ako kontinent, keď je kontinent pokrytý snehom. Je to však len teória. Aj keby existovali dáta kontinentálneho charakteru, neexistuje prípad minimálne za posledných 1000 rokov, kedy ktorýkoľvek kontinent (okrem Antarktídy) by mal súvislú vrstvu snehu.

Čo hovorí Lapin: Ak je v tzv. arktickom bazéne v Severnom ľadovom oceáne súvislý ľad, v októbri sa tam začne formovať arktická vzduchová hmota, ktorá dosiahne vo februári až mínus 50 stupňov. Odtiaľ prichádzajú vpády studeného vzduchu na juh.

Čo hovorí fyzika: Vpády studeného vzduchu na juh prichádzajú preto, lebo sa v atmosfére miešajú ochladené a prehriate vzduchové masy. Čím je väčší rozdiel teplôt medzi studeným a teplým vzduchom, tým je vpád studeného vzduchu dramatickejší. V minulosti bola súvislá vrstva ľadu v Severnom ľadovom oceáne a také dramatické vpády neboli ako teraz. Takže príčinu vpádov studeného vzduchu na juh treba hľadať na kontinentoch.

Čo hovorí Lapin: Ak je tam studeného vzduchu málo, deformuje to cirkuláciu atmosféry a počasie vyzerá ináč. Ak by ľad v Arktíde zmizol, počasie by bolo extrémnejšie - dlhé obdobie sucha by striedali krátke obdobia s výraznými zrážkami.

Čo hovorí fyzika: Hydraulika tečenia vzduchových más hovorí, že čím sú rozdiely teplôt medzi masami vzduchu menšie, tým je ich prúdenie pomalšie. Ak by bolo studeného vzduchu nad Arktídou málo, rozdiely teplôt medzi Arktídou a kontinentmi by boli menšie a tým by boli aj menšie zmeny teplôt. Lapinovo vysvetlenie je tak fyzikálny nezmysel. Preto príčiny dlhých období sucha a období s výraznými zrážkami treba hľadať inde - na kontinentoch a nie v Arktíde.

Čo hovorí Lapin: Ak sa spomalí západné prúdenie, zlepšia sa podmienky na hlboké vpády studeného vzduchu od severu a vpády teplého vzduchu na sever.

Čo hovorí fyzika: Ak sa spomalí západné prúdenie, potom nemá čo vytláčať studené vzduchové masy z Arktídy na juh. S tým tiež vôbec nesúvisia vpády teplého vzduchu z juhu na sever. Pretože hydraulika vzduchových más hovorí, že menšie rozdiely teplôt medzi vzduchovými masami znižujú rýchlosť prúdenia vzduchu. V takýchto prípadoch nie je možné očakávať zhoršenie podmienok pre hlboké vpády studeného vzduchu zo severu na juh, ale práve naopak. Preto je Lapinovo vysvetlenie fyzikálny nezmysel. Tie dramatické vpády však existujú, preto treba hľadať iné fyzikálne vysvetlenie dramatických zmien v počasí.

Čo hovorí Lapin: Ak sa vyskytne takýto rok ako 2010, keď sa stabilizovala nad naším územím cyklóna, tak padá veľa zrážok.

Čo hovorí fyzika: Cyklóna sama od seba sa nemôže stabilizovať. Vieme, že v roku 2010 chrlila množstvo prachových častíc do atmosféry sopka na Islande. Aj preto vzdušný priestor nad Európou uzavreli pre lietadlá. Vieme tiež, že mračno sopečného prachu prenikalo nad Európu juhovýchodným smerom. Teplý vzduch Sahary tento mrak nepustil na juh a tak mrak prachu zo sopky následne „tiekol" vzduchom na severovýchod od Balkánu až do strednej Európy a „zatočil sa" v Karpatskom oblúku. V tom vidím súvislosť s extrémnymi zrážkami - mrak prachu zo sopky vytvoril podmienky pre extrémne množstvo kondenzačných jadier pre dažďové kvapky.

Čo hovorí Lapin: Ak sucho postihne kľúčové oblasti, kde sa pestujú plodiny - USA, Rusko a Európsku úniu - tak chýbajú na celom svete. Ak nemáme dosť vody, tak trpia tiež všetci, nielen poľnohospodári.

Čo hovorí fyzika: Sucho v kľúčových oblastiach, kde sa pestujú plodiny súvisí s ubúdaním zrážok preto, lebo v malých (krátkych) vodných cykloch recykluje menej a menej vody. Krátkych preto, lebo v malých vodných cykloch sa voda dokáže v priebehu ôsmich dní vypariť, vytvoriť mraky a skondenzovať, vsiaknuť do pôdy a cez rastliny opäť vypariť. V tomto triviálnom poznaní má celá Európa pokrivené zrkadlo, lebo jej experti a vedeckí odborníci tvrdohlavo presviedčajú verejnosťi politikov, že zrážky môžu prísť len od oceánov. To tvrdí aj profesor Lapin vo svojom rozhovore pre Život. Toto pokrivené zrkadlo fyzikálneho procesu tvorby vodných zdrojov v systéme malých vodných cyklov deformuje rozhodovanie, že dažďovú vodu môžeme bez akýchkoľvek vplyvov na sucho kanalizovať. Stále máme problém pochopiť integritu medzi tou vodou, ktorá sa z krajiny vyparuje a tou vodou, ktorá padá vo forme zrážok z oblakov.

Čo hovorí Lapin: Rozširujú sa sem nové druhy rastlín s peľovými zrnami, na ktoré nie sme zvyknutí a alergici viac trpia.

Čo hovorí fyzika: Viac alergénnych častíc v ovzduší je preto, lebo vzduch v urbánnom prostredí je viac vysušený a preto viac prachu i peľových zŕn pláva v ovzduší. Prečo? Lebo v súčasnom mestskom prostredí sa takmer všetka dažďová voda odvádza kanalizačnými systémami do tokov a následne morí a menej sa jej vyparuje. Vlhkejšie prostredie znamená, že každá prachová častica, či peľové zrnko sa nabaľuje mikroskopickou časticou vody, je ťažšie a sadá na zem a tým sa ovzdušie zbavuje nečistôt a naše deti dýchajú čistejší vzduch. To, že fyzici tomu nerozumejú, ani to neučia novú generáciu svojich študentov, je jedným z najsmutnejších príbehov ideologicky zaťažených odborníkov na klimatickú zmenu.

Čo hovorí Lapin: Slnko je stále skoro rovnaké, sopečná činnosť je nízka, žiadna planétka nás nezasiahla a otepľuje sa. Len do atmosféry vypúšťame množstvo skleníkových plynov, ktoré prevyšuje schopnosť prirodzeného záchytu. V atmosfére máme o 40% viac CO2, ako bolo pred rokom 1750, máme o 150% viac metánu a navyše v atmosfére sú freóny a halóny, ktoré pred rokom 1930 vôbec neexistovali a dnes majú na svedomí štvrtinu zosilňovania skleníkového efektu.

Čo hovorí fyzika: Ak má byť určená diagnóza, že príčinou globálneho otepľovania musí byť CO2 a iné plyny - práve preto, že Slnko je rovnaké, sopečná činnosť nízka, žiadna planétka nás nezasiahla - tak to je ideológia a nie fyzika ani výskum. Prečo? Lebo zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére síce môže zvyšovať priemernú teplotu vzduchu, ale v žiadnom prípade nemôže dramatizovať extrémy v počasí. Pretože viac molekúl v atmosfére znamená jej zahusťovanie a tým aj pomalšie zmeny teploty medzi lokalitami, regiónmi, teritóriami a kontinentmi. To sa týka aj výmeny teploty medzi morom a pevninou. Ak by to tak nebolo, potom by nemohol byť rozdiel teploty v mori na 60. rovnobežke severnej zemepisnej šírky dvakrát väčší v porovnaní s tou istou rovnobežkou na južnej zemepisnej šírke.

V rozhovore je viacero ďalších fyzikálnych nezmyslov. To len potvrdzuje, že spor o klimatickej zmene nie je sporom vedeckým, ale sporom ideologickým, ktorý má strašiť ľudí a cucať peniaze s verejných zdrojov za každú cenu bez vyriešenia problému. O tom svedčí aj rozhovor s profesorom Lapinom.