Wetland management needs a human-centric approach (Správa mokradí potrebuje prístup orientovaný na ľudí)

Four-step strategy for wetland restoration (Štvorstupňová stratégia obnovy mokradí)

Blocking drainage ditches aids peatland restoration (Blokovanie odvodňovacích kanálov napomáha obnove mokradí)

What factors affect run-off from agricultural land? (Ktoré faktory ovplyvňujú odtok vody  z poľnohospodárskej pôdy?)

Forests: A positive force for global water availability (Lesy: pozitívny vplyv na  globálnu dostupnosť vody)

Soil properties are key factor in flood prevention (Vlastnosti pôdy sú kľúčovým faktorom prevencie pred povodňami)

Decentralised Flood Protection: A key player in natural flood management (Decentralizovaná ochrana pred povodňami: Kľúčový hráč v prirodzenom spravovaní povodní)

Overcoming the challenges of SUDS design (Prekonávanie problémov trvaloudržateľnej mestskej kanalizácie)

Vybral som v skratke niektoré dôležité myšlienky z tejto správy.

Správa mokradí, ich obnova má pre človeka niekoľko výhod. Mokrade poskytujú netrhové hodnoty, ako sú napríklad: zmiernenie, alebo oneskorenie povodňových vĺn, zlepšovanie kvality vody, napájanie vodných zdrojov a majú dopad aj na biodiverzitu. Tieto benefity prekonávajú ekonomickú hodnotu získanú z mokradí po ich odvodnení. Aj preto sa obnovovaniu mokradí venuje veľká pozornosť.

Zameranie sa na poľnohospodársku pôdu bola jedna z časti vládneho programu revitalizácie krajiny. Podľa výskumov, menej intenzívny manažment poľnohospodárskej pôdy vedie k lepšie predpovedateľnej tvorbe odtoku počas roka. Povrchový odtok z poľnohospodárských polí môže viesť k erózií, strate produktivity, môže ovplyvňovať vodné toky a nádrže zanášaním a zvyšuje riziko povodní. Okrem iného, odtok z poľnohospodárskej pôdy môže spôsobiť znečistenie a zníženie kvality vody.

Tu treba pripomenúť, že naopak mokrade vhodne vplývajú na čistotu vôd a bolo preukázané, že sú schopné zadržať vysoko variabilné množstvá dusíka (30-99%) a fosfóru (0-99%), ktoré sú škodlivé pre vodné prostredie ak sú prítomné v nadmernom množstve.

Ak hovoríme v mierke jedného povodia, bolo zistené, že žiadne štúdie sa nezaoberali vplyvom veľkosťi polí na odtok vody. Aj keď štúdie v prirodzenej krajine ukazujú, že menej mozaikovitá krajina (napr. veľké polia) zredukovali množstvo vody zadržanej a prístupnej pre rastliny o 25% a napríklad niektoré lineárne štruktúry ako rigoly a odvodňovacie kanály zvýšili odtok vody až o 30%, aj keď lineárne štruktúry zväčšujúce dĺžku trasy, ktorú musí voda prekonať, môžu odtok vody znižovať.

Nové štúdie naznačujú, že lesy hrajú významnú úlohu pri regionálnej a globálnej dodávke vodnej pary do atmosféry a nemali by byť vnímané negatívne ako konzumenti vody. Lesné porasty zvyšujú množstvo vody dostupnej na regionálnej a globálnej úrovni, tým že zvyšujú rýchlosť, ktorou sú zrážky (vo forme dažďa a snehu) prinavracané do cyklu.

Evapotranspirácia (ET- výpar vody rastlinami) zvyšuje množstvo vodnej pary dostupnej pre transport do atmosféry, najmä vo vnútrozemí kontinentov ktoré sú vzdialené od oceánu. Počas horúcich letných mesiacov je ET významným zdrojom zrážok nad pevninou, prispievajúc až 48% zrážok na regionálnej a globálnej úrovni a 16% na lokálnej úrovni. Niekoľko štúdií zistilo vzťah medzi odlesnením a znížením zrážkovej činnosti. Napr. Odlesňovanie Amazónie predlžuje obdobie sucha o jeden mesiac. V porovnaní s inými typmi zemského krytu sú lesy a mokrade takmer dvojnásobne efektívnejšie v prinavracaní vody do atmosféry.

Vlastnosti pôdy hrajú kľúčovú úlohu  v určovaní odtoku vody a jej zadržiavaní v lesných stanovištiach. Lesy pomáhajú uchovávaniu vody a zmenšovaniu špičiek prietokov počas prívalových dažďov, avšak hospodárske postupy ako holoruby a ťažká technika znižujú ich efektívnosť. Vedci odporúčajú množstvo praktík pre lesné hospodárstvo ako: ťažbové metódy s malým vplyvom, vyhýbať sa holorubom, odvodňovacím systémom a rozširovaniu lesnej cestnej siete. Hlbší pohľad na vplyv činnosti na infiltračné vlastnosti pôdy ja potrebný pri plánovaní lesníckých aktivít a ochrane pred povodňami.

Decentralizovana ochrana pred povodňami je dnes skloňovanou témou nie len u nás vďaka vládnému projektu. Vedci z Freie Universität v Berlíne (Reinhardt et al., 2011) modelovali potenciálny vplyv decentralizovanej protipovodňovej ochrany v strednej Európe so záverom, že decentralizobvaná ochrana pred povodňami môže byť významným krokom k prirodzenéj protipovodňovej ochrane.  Decentralizovaná ochrana pred povodňami popisuje systém individuálných protipovodňových opatrení používajúcich malé technické riešenia rozmiestnené v celom odtokovom území v miestach rizika počas špičiek povodňovej vlny, namiesto aplikácie veľkých technických riešení ako sú priehrady.

V štúdii bolo simulovaných 32 malých vodozádržných opatrení (10-65000 m3) umiestnených buď nad obcami alebo nižšie v povodí s väčším potenciálom na zadržiavanie vody. Lokálne vodozádržné opatrenia vyriešili problémy odtoku počas búrok v niektorých obciach zredukovaním špičiek povodňovej vlny o 48% a oneskorením povodňovej vlny o 6-10 hodín.

Z Tohto pohľadu bol program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí unikátny a nadčasový. Podľa najnovších výsledkov výskumu spĺňal podmienku systémovosti a inovácie na území Slovenska. Škoda, že doba nebola pripravená. Takto si budeme musieť opäť počkať, alebo nebodaj budeme znovu len dobiehať to, čo sa inde aplikuje už dnes.