Som presvedčený, že nikto z nás, ani starostovia, v ktorých sa idú realizovať možno najväčšie investície za celú históriu existencie ich obcí, si nepraje púšť. Človek je však raz taký - často v presvedčení, že koná dobro, urobí presný opak toho, po čom túži. Túžba po raji, vážení starostovia, nevedie cez vyschnutú krajinu - z nej sa rodí iba púšť. Naša snaha sa preto musí zameriavať na to, aby sme v chotároch dokázali zadržiavať čo najviac vody a nie vyháňať ju čo najrýchlejšie do morí zregulovanými tokmi. A ako to súvisí s protipovodňovou ochranou? Ak sa v chotári obce urobia opatrenia, ktoré dokážu zadržať viac dažďovej vody z intenzívnych lejakoch, tak potokmi bude tiecť iba toľko vody, koľko jej dovolíme do potokov pritiecť. Dá sa to dosiahnuť aj v Tulčíku na Šariši i v Kline na Orave? Dá a veľmi jednoducho! Tie peniaze, ktoré Brusel schválil, využiť nie na vyháňanie vôd z chotára, ale na ich zadržanie. Za peniaze investované do nezmysleného projektu je možné vybudovať 440 000 m3 stálych i dočasných vodných plôch v katastri obce Tulčík, ktoré by jednorázovo zachytili 35 mm dažďovej vody z plochy celého chotára. Potom by žiadny miestny potok nerobil problém. Fotodokumentácia obce na ich webovej stránke (www.tulcik.sk) z prietrže mračien v roku 2009 jasne dokazuje, že problém je v poškodenej krajine a nie v potoku.

Podobne aj v obci Klin by sa dalo za peniaze na reguláciu potoka vybudovať viac ako 400 000 m3 dočasných i stálych vodných plôch, ktoré jednorázovo zachytia adekvátny objem vody v štruktúrach krajiny. Obce by to lepšie chránilo nielen pred povodňami, ale aj suchom a navyše by dochádzalo k rozvoju lokálnej ekonomiky cez zatraktívnenie krajiny. To je plne v súlade s Európskou smernicou pre vodu a je povinnosťou Ministerstva životného prostredia túto európsku legislatívu dodržiavať. Z oboch chotárov by sa stala rajská záhrada, podobná tej, aká vzniká v Portugalskej Tamere[3]. Tulčík i Klin by tak pritiahli do svojich chotárov množstvo zvedavcov i návštevníkov, čo by rozhýbalo kolieska miestnej ekonomiky - napríklad cez agroturistiku.

Čo na to treba? Len odvahu požiadať Brusel i Ministerstvo životného prostredia SR o prehodnotenie podaných projektov. Týmto starostov obcí verejne vyzývam, aby požiadali Brusel i Ministerstvo životného prostredia, aby im umožnili chrániť svoje chotáre nielen pred povodňami, ale aj pred ich vysušovaním. Starostovia by mali vedieť, že takýmto riešením by vytvorili prácu pre 200 ľudí v Tulčíku i Kline na dva roky a ukázali by tak ďalším starostom vo svojich regiónoch, ako aj štátu a Bruselu, že eurofondy možno využiť pre naštartovanie trvalo udržateľnej prosperity a rozvoja.

Tiež žiadam občiansku iniciatívu Monitor, ktorá bola veľmi iniciatívna pri „donášaní" do Bruselu o údajnom porušení legislatívy Európskej únie pri realizácii Vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí[4], aby požiadala Brusel o vysvetlenie, prečo financuje predražené sektorové projekty, ktoré sú v rozpore s legislatívou EÚ (EÚ rámcová smernica pre vodu i posudzovanie vplyvu investície na životné prostredie). Súčasne žiadam poslankyňu NR SR Vieru Tomanovú, ktorá kriminalizovala Vládny program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny[5], aby na pôde Národnej rady iniciovala rozpravu o dopade financovania rezortných politík na tvorbu zamestnanosti v chudobných regiónoch Slovenska.


[1] http://www.appril.com/Verejne-obstaravanie/Podlimitne-zakazky/Protipovodnova-ochrana-obce-Tulcik---stavebne-prac.aspx

[2] http://www.appril.com/Verejne-obstaravanie/Podlimitne-zakazky/Povodnova-ochrana-obce-Klin-stavebne-prace.aspx

[3] http://kravcik.blog.sme.sk/c/297633/Ako-riesia-sucho-v-portugalskej-Tamere.html

[4] http://kravcik.blog.sme.sk/c/300572/Po-nas-pust-a-potopa.html

[5] http://www.vieratomanova.sk/takto-si-prisypali-eura-po-ruskom-pomoci-proti-povodniam/