CIMG7932.JPG

Čo sa vlastne prezentovalo na tomto stretnutí? Starostka na úvod spomenula katastrofálnu povodeň v obci z roku 1965. Taktiež pripomenula, že opatrenia fungujú dobre a prinášajú osoh nielen samotnej dedine, ale celému Považiu a že ich potrebujú ešte viac, aby sa v oblasti nedožili podobne ničivej povodne, akú si miestni ľudia pamätajú z roku 1965. Prečo tá spokojnosť? Jednoducho preto, lebo voda, bahno a iné sedimenty ostávajú tam, kde majú byť - v krajine! Ak by odtiekli, prispeli by nielen k zvyšovaniu povodňových rizík, ale aj k zanášaniu Hričovskej priehrady a súčasne príroda v chotári obce by bola skôr náchylná k vyschýnaniu.

CIMG7945.JPG

Zadržané sedimenty v prekladanej hrádzke počas ľadovcovej povodni na Kysuciach...

Boli sme aj v teréne, kde sme mali možnosť vidieť aj simuláciu vplyvu odrážky na lesnej ceste a hrádzky v rokline na splošťovanie povodňovej vlny.

CIMG7953.JPG 

Z cesty odrážaná voda do hrádzky pri simulácii povodňovej vlny...  

CIMG7960.JPG

Takto sa hrádzka napĺňa hrádzka zbieranou vodou z cesty...

CIMG7954.JPG

...a takto hrádzka splošťuje povodňový prietok...

CIMG7966.JPG

...a takto sa postupne vyprázdňuje... Starostka Margita Šplháková zo kysuckej obce Povina  rozprávala príbeh, ako fungovali hrádzky počas jarného topenia snehu nad jej obcou v cykle denného roztápania a nočného primŕzania. Tvrdila, že počas denného roztápania prekladané hrádze (má ich nad obcou viac ako 200) sa napĺňali roztápajúcou vodou a v noci v čase primŕzania sa postupne vyprázdňovali. Takto fungovalo niekoľko dní, až kým sa všetok sneh neroztopil. Tvrdila, že ak by tieto hrádze nemali, tak by zažívali podobné povodňové problémy počas ľadovcovej povodne ako kysucké obce, ktoré projekty nemali zrealizované...  

Prezentovali sa aj niektoré na kolene urobené výskumy, keďže vedci si to ešte nevšimli (možno ich na to upozorní aspoň tento blog). V samotnom chotári obce sa urobili vodozádržné opatrenia s celkovým objemom necelých 11300 m3, z rozpočtu štátu vo výške 20 tisíc eur a z príspevku z Európskeho sociálneho fondu 30 tisíc eur. Na obdobie 6 mesiacov si prácu našlo 10 dlhodobo nezamestnaných ľudí z obce, ktorých riadne zamestnal Obecný úrad, pričom si platili odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a samozrejme aj daň z príjmu.

Realizátor projektu zistil, že zrealizované opatrenia za obdobie životnosti protipovodňových opatrení (5 mesiacov) zadržali 761 m3 toho bahna a sedimentov, ktoré v čase zvýšených vodných stavov bežne odplavuje do rieky Kysuca a následne do Váhu a ktoré sa nakoniec ukladajú v Hričovskej priehrade. Realizátor projektu tiež zistil, že v bahne sa nachádza v priemere 41% vody, ktorá v čase sucha z bahna vyteká a naopak nasycuje sa, ak zaprší. Teda v bahne je 312 m3 vody, ktorá sa permanentne vymieňa a tým vylepšuje prietokový režim miestnych potôčikov, na ktorých boli zrealizované vodozádržné opatrenia. Ak sa celý systém zrealizovaných opatrení naplní bahnom a sedimentmi, vytvorí sa systém nív, ktorý bude prijímať i vypúšťať vodu a vylepšovať tak celkovú vodnú bilanciu potôčikov.

Uvažujeme preto, že zanesenie vodozádržných opatrení následne spôsobuje zadržiavanie vody aj v okolitom prostredí. Je preto celkom reálne, že výdatnosť miestnych vodných zdrojov sa môže vplyvom zrealizovaných opatrení zvýšiť aj o viac ako 2 l/s. Toto je priamy úžitok zo zrealizovaných protipovodňových opatrení bez toho, aby sme priamo investovali do získavania vodných zdrojov. Ak zbilancujeme, že podobne ako projekt v kysuckej obci Lodno môžu vylepšiť prietoky na vodných tokoch aj všetky zrealizované projekty Programu revitalizácie krajiny na celom Slovensku, v takom prípade sa po zanesení všetkých zrealizovaných opatrení zlepšia minimálne prietoky na potokoch a riekach na Slovensku sumárne o viac ako 1500 l/s. Vytvorenie takéhoto vodného zdroja by štátny rozpočet stálo niekoľko sto miliónov eur. To, čo sa v rámci vládneho Programu revitalizácie krajiny zrealizovalo, stálo 42 miliónov eur a hlavným cieľom bola prevencia pred povodňami. Pripomínam, že momentálne vodohospodármi presadzovaná alternatíva získavania vodných zdrojov prostredníctvom priehrad stojí viac ako 500 tisíc eur na jeden l/s (Vodná nádrž Tichý Potok  má stáť 322 miliónov eur a má mať kapacitu vodného zdroja 600 l/s).

Ďalším dôležitým posolstvom zo stretnutia z Kysúc je to, že bahno z chotára ostane v Lodne a nepritečie do priehrady Hričov. Podľa platnej legislatívy sú sedimenty v priehradách nebezpečným odpadom a ich likvidácia stojí nemalé peniaze. Likvidácia jednej tony odpadu z priehrady stojí viac ako 30 eur (45 eur/m3). Zanesenie vodozádržných opatrení v štruktúrach krajiny kdekoľvek na Slovensku chráni priehrady pred zanášaním. Zabránením prítoku sedimentov z Lodna do Hričovskej priehrady sa už za 5 mesačné obdobie funkčnosti zrealizovaných opatrení ušetrilo štátu na potrebe likvidácie odpadu z nádrže takmer 35 tisíc eur. Ak sa celý systém v Lodne zanesie (predpoklad do 5 rokov), vytvorí sa hodnota na prevencii tvorby odpadu v Hričovskej nádrži viac ako 500 tisíc eur. Ak by sa všetky zrealizované objekty v rámci Programu revitalizácie krajiny v 388 obciach na celom Slovensku zaniesli, zabráni sa tým vytvoreniu takého množstva odpadu v nádržiach na Slovensku, ktorého likvidácia by stála viac ako 400 miliónov eur.

V tejto chvíli si spomínam na „slávny výrok" bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Júliusa Bindera: „Keď sa priehrada zanesie, postavíme novú". Ak je to tak, tak poďme sumarizovať, čo je efektívnejšie zanášať. Priehrady, alebo hrádzky? Za necelý rok realizácie Vládneho programu revitalizácie krajiny sa investovalo 42 miliónov eur do 488 projektov (24 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a 18 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu). Vytvorilo sa viac ako 10 mil. m3 vodozádržných prvkov v poškodených častiach krajiny (4 eur/m3) a vytvorilo sa viac ako 7700 pracovných príležitostí pre nezamestnaných.

Realizácia projektov prevencie pred povodňami v roku 2011 zamedzila, resp. zamedzí erózii a podporí tvorbu vodných zdrojov a tým sa ušetrí daňovým poplatníkom viac ako 900 miliónov eur. Investované peniaze v roku 2011 sa už dávno vrátili štátu nielen tým, že nevznikli škody na povodniach, ale zamestnaní ľudia získavali sebavedomie zo zmysluplnej spoločensky potrebnej práce a štátu navyše pravidelne odvádzali peniaze do sociálnej a zdravotnej poisťovne a platili dane.

Čo by sa mohlo zrealizovať za 322 miliónov eur potrebných na výstavbu údajne nevyhnutného vodného zdroja Tichý Potok? Vytvorilo by sa po celom Slovensku viac ako 80 miliónov m3 vodozádržných opatrení  a zrevitalizovala by sa jedna tretina územia Slovenska (chotáre v asi 1000 obciach). Ak by sa to stalo, po sedimentácii týchto objemov a vytvorení umelých nív by sa vytvorilo viac ako 10 tisíc l/s vodných zdrojov a všade a dlhodobo by sme mali viac vody v krajine. Mimochodom, ovplyvnilo by to mikroklímu. S veľkou pravdepodobnosťou by nám tak pršalo častejšie ale menej výdatne a navyše by nám nebolo tak horúco. Pri realizácii týchto projektov by sa vytvorili pracovné príležitosti pre viac ako 20 tisíc ľudí a to na dva roky. A čo by robili vodohospodári? Jednoducho by mohli radiť, usmerňovať a ťažiť z popularity medzi občanmi a získavať si medzinárodné renomé za odvahu a prekročenie vlastného tieňa. Na to však potrebujú prejsť jednou malou zmenou - reinkarnovať svoje betónové myslenie na vodné.

CIMG7917.JPG

Takto zachytil miestny maliar pred desaťročiami radosť kúpajúcich sa detí v bazéne čistej vody v hrádzke na miestnom potoku. Snáď sa obec dožije dokončenia projektu revitalizácie poškodených častí krajiny v celom svojom chotári, aby do obce pritekalo toľko čistej vody, ako pred niekoľkými desaťročiami.

Kedže si dnes pripomíname 44. výročie invázie sovietskych vojsk do Československa, len pripomínam - pravda sa umlčať nedá.