Minister by si mal všimnúť, že ľudia na úrovni komunít boli touto prácou nadšení. Množstvo telefonátov, ktoré dostávam od obyčajných ľudí i starostov, že chcú v tom pokračovať  mi hovorí, že nás minister životného prostredia,  zvestovaním o zrušení údajne nesystémového projektu, buď nerozumie rezortu, ktorý riadi, alebo úmysel ľudí v pozadí ministra je využiť verejné financie nie pre potreby rezortu, ale na financovanie čo najdrahších projektov.

Pána ministra som požiadal o stretnutie, aby som ho informoval o čom je Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Pre časovú zaneprázdnenosť mi jeho sekretariát oznámil, že to nie je možné. Keď pán minister riešil zonáciu Tatier, tak zvestoval Slovensku, že rozhodne až vtedy, keď sa všetci zainteresovaní dohodnú. V prípade riešenia prevencie pred povodňami to už neplatí. Takže náš pán minister životného prostredia používa minimálne dvojaký meter a to signalizuje, že Slovensko v budúcich rokoch bude bičované všetkými prírodnými živlami, počnúc extrémnymi teplotami, požiarmi, suchom, povodňami i veternými kalamitami.

Zrejme Slovensko potrebuje ešte viac padnúť na hubu, aby sa prebralo. Trošku sa prebralo po historických povodniach, keď bývalá vláda s obcami a svojimi občanmi začala zveľaďovať svoje chotáre. To ale trvalo veľmi krátko. Necelý rok. Vrchnosť sa rozhodla, že tento špás vzniknuvší za Radičovej vlády je pre plebs nepotrebne systémový a preto ho treba zrušiť.

Preto milí priatelia, netreba sa starať o svoj chotár, treba nechať poškodenú krajinu, aby viac dažďovej vody stieklo z nej do údolí a zaplavilo obydlia ľudí, aby sa viac krajina vysušila, aby sme mali viac požiarov a lámali sme nové a nové teplotné rekordy až kým rozprávke o jednej krajinke nebude koniec. Proste po nás púšť a potopa, milí priatelia!