Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  September  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30       

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

541341

September

52537

Dnes

465

Klasická ochrana prírody

Naši rodičia prírodu milovali a správali sa k nej s úctou


Prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc., v súčasnosti pôsobí na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove, kde je jednou z kľúčových osobností výskumu, taktiež je jednou z celoslovensky najvýznamnejších osobností v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia. 
Naši rodičia prírodu milovali a správali sa k nej s úctou Email
... univerzity - náš človek
Ing. Emília Huttmanová, PhD.   

Prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc., v súčasnosti pôsobí na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove, kde je jednou z kľúčových osobností výskumu, taktiež je jednou z celoslovensky najvýznamnejších osobností v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia. 


Už dlhé roky sa venuje výskumu dopadov negatívnych antropogénnych vplyvov na kvalitu životného prostredia, na kvalitu života v regiónoch a udržateľný rozvoj. Za svoju prácu získal mnohé medzinárodné i domáce ocenenia. Profesor Hronec je univerzitným profesorom, uznávaným pedagógom a vedcom v oblasti tvorby a ekonomiky životného prostredia a udržateľného rozvoja, ale aj publicista a scenárista. Je jedným zo zakladateľov environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Desiatky vysokoškolských učebníc, skrípt  a monografií, množstvo vedeckých i odborných príspevkov svedčia o jeho erudovanosti  a robia ho známym nielen doma, ale aj v zahraničí. Je čestným profesorom Agrárnotechnickej univerzity v Minsku, členom, akademikom medzinárodnej Bieloruskej akadémie vied. Je nositeľom Zlatého odznaku za ochranu životného prostredia v Poľsku. Pracuje v mnohých vedeckých radách a komisiách pre obhajoby doktorských, doktorandských a iných prác z oblasti vedy a výskumu. Je držiteľom medaily Sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma aj v zahraničí. Zaoberá sa históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom kníh: Rovnica o jednom známom (1989), Starý pán (1999), Oprášené spomienky (2005), Rodáci a ja (2009).  Napísal scenáre filmových dokumentov o Pavlovi J. Šafárikovi, Samovi Tomášikovi, Aurelovi Stodolovi, Kornelovi Ivanovi Halátovi a Jurovi Hroncovi. Známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia Pôda volá SOS (1985), Aj pôda môže ochorieť (1998), Zázračná rastlina (2003), Pôda v ohrození (2008), za ktorý získal ocenenie z Agrofilmu v Nitre, a iné dokumenty o poľnohospodárstve, životnom prostredí a udržateľnom rozvoji.  Prispieva do odborných a populárnych literárnych a náboženských časopisov. Spolu s manželkou, PhDr. Danielou rod. Faklovou, je autorom múzejnej expozície Jura Hronca v Gočove. Výsledky svojej tvorivej práce i odborné skúsenosti odovzdáva na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove novej generácii študentov s veľkým ľudským nasadením. Jeho osobitný, ľudský prístup a rozsiahle vedomosti a obzvlášť pútavý spôsob interpretácie je jedinečným zážitkom pre študentov, ale i veľkou inšpiráciou pre kolegov a pedagógov.

Pán profesor, v súčasnosti pôsobíte na Fakulte manažmentu na Katedre ekonómie a ekonomiky, kde sa v rámci vedeckej i pedagogickej činnosti venujete ekonomike životného prostredia, environmentálnemu vzdelávaniu a budovaniu trvalej udržateľnosti. Vaša profilácia je v rámci fakulty ojedinelá. Čo Vás priviedlo k problematike životného prostredia?
Priviedol ma k tomu nešetrný prístup minulého spoločenského systému a devastácia zložiek životného prostredia, hlavne pôdy a vegetácie. Narodil som sa na Gemeri, kde sa blízko mojej obce nachádza závod na spracovanie železných rúd. V 70-tych rokoch minulého storočia začal chrliť úžasné množstvá tuhých a plynných znečisťujúcich látok a začal ničiť okolitú prírodu. Ľudia boli bezbranní a pôda sa postupne premieňala na akési smetisko ťažkých kovov. Preto som z úcty k tomuto prostrediu začal študovať odbornú a vedeckú literatúru, odoberať vzorky pôd a rastlín, aby som sa mohol postaviť voči vtedajšiemu režimu a dokázať, aké veľké zlo sa pácha na zdraví ľudí, zvierat i všetkého ostatného.

Na jednej strane ste videli zdevastované prostredie, ale na druhej strane takáto hospodárska činnosť bola pre ekonomický profil a rozvoj regiónu kľúčová.
Bohužiaľ, vtedy sa to tak chápalo, lebo zadymená krajina, smog a sadze boli akými symbolom tej doby a prosperity. Nehľadala sa cesta, ako tento stav zlepšiť zakúpením lepších filtrov a inej techniky, a tým zachrániť zdravie ľudí. Je pravdou, že ľudia dobre zarábali, ale málokto z nich sa dožil dôchodku a ten, kto sa ho dožil, bol ťažko poznačený chorobami dýchacích ciest a srdca.

Bola práve táto situácia vo vašom rodnom kraji, jedným z podnetov prečo ste sa rozhodli bližšie vedecky zaoberať touto problematikou?
Áno, aj toto bol jeden z motívov, ale nezostal som iba na tomto území. Prešiel som si ďalšie takto postihnuté oblasti a to ma utvrdilo, že sa niekto musí sa starať o otcovskú roľu.  Mal som to šťastie, že už existovala skupina ľudí, mojich učiteľov, ktorí sa smelo pustli do boja za ochranu pôdy. Bol to pán prof. Konštantín Holobradý, pán doc. Jozef Tóth a niekoľko ďalších, ktorí sa nebáli vystaviť nebezpečenstvu zásahu vyššej moci.

Tejto práci sa venujete už mnoho rokov, môžeme povedať, že ste jej zasvätili celý svoj život. Za toto obdobie ste iste vedecky vychovali už aj svojich nasledovníkov.
Pokladal som si za povinnosť zmapovať aj ďalšie územia Slovenska, kde sa prejavili negatívne dôsledky priemyslu a energetiky. Túto prácu však človek nevykoná sám, na to treba nielen veľa času, ale aj mnoho múdrych a obetavých ľudí. Preto som svoj čas, okrem výskumu, venoval aj výchove ašpirantov, ktorí tieto problémy v jednotlivých zaťažených oblastiach riešili alebo aj v súčasnosti riešia. Mojich nasledovateľov nájdete v na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Agroekologickom ústave v Michalovciach, na Technickej univerzite v Košiciach, na Ekonomickej univerzite v Košiciach, ale veľkú radosť mám hlavne z toho, že moji najlepší doktorandi sú práve na Prešovskej univerzite a ich práca je pre mňa veľkou radosťou a presvedčením, že som svoju robotu urobil dobre.

Dá sa vôbec taký rozsiahly výskum realizovať iba na univerzitnej pôde?
Určite nie, lebo táto problematika potrebuje ľudí rôznych profesií, a tak sa mi už roky dobre spolupracuje s Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti v Prešove, ktorého riaditeľom je môj odchovanec a v súčasnosti aj najlepší priateľ prof. Ing. Jozef Vilček, PhD. Z mojich žiakov sú dnes mnohí už docentmi, ba aj profesormi a zastávajú rôzne akademické funkcie a sú členmi vedeckých rád.

Hovorí sa, že dobrý učiteľ vie študentov naučiť, ale výborný učiteľ vie študentov inšpirovať. Vy sám ste inšpirovali mnoho študentov, ktorí dnes pokračujú vo vami začatej práci, ale bol aj vo vašom živote „učiteľ“, ktorý inšpiroval vás?
Mal som to šťastie, že som sa narodil v rodine, síce chudobnej na peniaze, ale bohatej na ducha. Bol som prakticky už treťou generáciou s vysokoškolským vzdelaním, čo v tej dobre bolo ojedinelé. Brat starého otca Jur Hronec bol zakladateľom slovenského vysokého školstva technického a prírodovedného smeru, rektorom, uznávaným svetovým matematikom, ale predovšetkým skromným a pracovitým človekom. V tomto duchu vychovával aj nás, keď prízvukoval, že práca nám vyplní život, lebo bez nej je on prázdny a v nej treba hľadať utíšenie po radosti aj po bolestiach, a hlavne, že treba vydržať a nedať sa znechutiť prípadnými neúspechmi. To bolo krédo jeho života a to som si osvojil aj ja. Mojím heslom je tiež, aby som nezovšednel a nespyšnel.

Každý, kto vás pozná vie, že ste výnimočným človekom, ktorý vie správne motivovať a viesť, a možno z toho dôvodu sa vám darí aj vo vedeckej činnosti a ste úspešný aj pri získavaní projektov.
Väčšina mojich projektov smeruje do problematiky životného prostredia. Mal som ich veľa, či už VEGA, KEGA, alebo APVV. Musím sa aj troška pochváliť, že už v roku 1996 som získal na univerzite v Minnesote v USA prekrásny projekt na zvýšenie environmentálneho vzdelávania. Podobne aj v Poľsku, kde sme riešili problematiku životného prostredia v prihraničných oblastiach. Na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove som bol  vedúcim výskumného tímu projektu VEGA s názvom „Analýza zložiek životného prostredia a jej využitie pri reštrukturalizácii poľnohospodárstva a zabezpečení trvaloudržateľného rozvoja v problémovej oblasti Severného Gemera“ a  projektu APVV s názvom „Identifikácia zmien zložiek prostredia problémových oblastí východného Slovenska“.

Aj v súčasnosti však participujete na riešení aktuálnych projektov na Fakulte manažmentu PU.
Áno, v súčasnosti sa venujeme riešeniu projektov zameraných na environmentálne problémy. Sú to aktuálne riešené projekty, napríklad projekt  APVV s názvom „Popularizácia výsledkov environmentálneho výskumu pre zvýšenie environmentálneho povedomia a záujmu o vedu“ a projekt KEGA, ktorý je zameraný na tvorbu súboru učebných pomôcok pre novokreované manažérske disciplíny – environmentálny manažment. V týchto projektoch som  vedúcim výskumného tímu a tiež sa podieľam ako zástupca vedúceho výskumného tímu na riešení projektu VEGA s názvom „Analýza základných ekonomických faktorov a ich využitie pri reštrukturalizácii poľnohospodárstva a zabezpečení trvaloudržateľného rozvoja Slovenska“. Aktuálne sa teším práve z dvoch uvedených projektov APVV, výstupom jedného je aj spomínaný film „Pôda v ohrození“ a medzinárodná vedecká monografia s názvom „Kvalita zložiek životného prostredia v problémových oblastiach Slovenska“, ktorá práve vychádza, ktorej spoluautormi sú aj moji dvaja bývalí študenti, a to doc. Ing. Peter Adamišin, PhD., a Ing. Emília Huttmanová, PhD. V súčasnosti na základe doterajších poznatkov pripravujeme filmový dokument, ktorému sme dali názov „Aby človek nezničil nebesá i zem“. Je to naša výpoveď, ale aj návod pre mladú generáciu, ako sa správať k svojmu prostrediu tak, aby aj po nás zostala táto krajina zdravá.

Akým spôsobom chcete osloviť mladú generáciu a poukázať na to, aby chránila životné prostredie?
Scenár filmu sme spracovali v spolupráci s pánom doc. Ing. Adamišinom, PhD. Vo filme ukazujeme, ako vyzerala naša krajina kedysi, keď ju spravovali naši rodičia, ktorí prírodu milovali a správali sa k nej s úctou. V protiklade k tomu sme nafilmovali zdevastovanú časť našej krajiny, teda to, čo spôsobila odchádzajúca generácia. Súčasne ukazujeme aj to, čo všetko môže človek spraviť preto, aby krajina bola funkčná a vyvážená. Mnohí si totiž myslia, že v tomto smere sa nedá byť aktívnym, ale je to práve naopak. Tu by sa malo ukázať heslo „Konaj lokálne – mysli globálne“. A v tomto filme poukazujeme práve na to, čo a ako by mal mladý človek robiť na dosiahnutie tohto cieľa.

Z tejto vašej výpovede cítiť hlbokú úctu ku krajine, životnému prostrediu i ľudom.
Priznávam sa, že presadzujem heslo, že každý môže robiť dobro pre iných, na to niet ospravedlnenia. Preto sa so svojimi poznatkami rád delím aj inde. Napríklad prednášam pre doktorandov, doma, ale aj v zahraničí, napríklad v Srbsku, Bosne a Hercegovine, Poľsku, Českej republike a všade tam, kde ma požiadajú.

Vaše vedecké i odborné dielo je základom, na ktorom sa dá budovať. Aká je Vaša vízia pokračovania do budúcna?
Moja radosť do budúcna je v tom, že vidím plody svojej práce v úspechu tých, ktorých som vychovával, s ktorými teraz spolupracujem, pretože ich vedecký, odborný a iný rast je najväčším potešením pre mňa a pohladením pre moju dušu. Som si istý, že moje dielo má pokračovateľov, ktorí dokážu pracovať ešte lepšie, než pracovala moja generácia.  

Pán profesor, veľmi pekne Vám ďakujem za Váš čas a prajem ešte veľa úspechov vo Vašej tvorivej činnosti a veľa zanietených  študentov.


Zdroj: Kamila Urmaničová
Klasická ochrana prírody Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
25.10.2011
Zobrazené:
1380 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Tak trošku doplňujeme
Posúvame do Vašej pozornosti, keďže nie sú ľudia. Tak sa zapája do aktivít aj Paľo Petráš zatiaľ len dočasne do 13.3.2020 kontakt : pavel64petras@gmail.com mobil 0917 319 587
(22.04.2019)


Kde sa obrátiť pri probléme s živočíchmi
Sem vložte príslušný text vrátane HTML syntaxu alebo v prípade nevyužitia tejto časti všetko vymažte - teda vrátane tohoto textuSpráva Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk Kontakty pracovníkov!
(15.12.2017)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 8

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4537 (4537 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2961 (2961 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2775 (2775 hl.)

Geotermálnu
2777 (2777 hl.)

Veternú
3343 (3343 hl.)

Atómovú
2496 (2496 hl.)

V podstate ma to netrápi
2019 (2019 hl.)

Celkom hlasovalo: 20908


  Top články
Ku všetkým školám v okrese Stará Ľubovňa

35 x    (16.09.2019)

TTT – Týka sa To aj Teba.

24 x    (06.09.2019)



Designed by Salonky with phprs