Pretváranie lesopoľnohospodárskej i urbannej krajiny znižuje šancu vsaku dažďovej vody do pôdy, čím sa znižuje spotreba slnečnej energie na odparovanie vody do atmosféry.

7.png

Tá slnečná energia, ktorá sa nespotrebovala na výpare vody do atmosféry, premení sa na citeľné teplo a ohreje ju. Vysušená pôda sa prehrieva a vytvára tepelné ostrovy, ktoré odsúvajú zrážkovú činnosť mimo svojho územia. Každou ďalšou obrátkou malého vodného cyklu sa objem vody vo vodnom cykle nad príslušným územím zníži. Vzájomné pôsobenie tzv. presušených „horúcich platní"  poľnohospodársko-urbánna krajina) s chladnejšími a vlhkejšími oblasťami (lesná krajina) spôsobuje koncentráciu mračien prevažne v horských oblastiach.[1] Voda z mračien takto vo veľkej miere spadne v chladnejších (horských) oblastiach, kde vznikajú tragické bleskové povodne, ktoré stečením do nížin sa vylievajú z riek a zaplavujú územia .

 1.png

Preto v horských oblastiach Slovenska v 20. storočí bilančný úhrn zrážok vzrástol, naopak, v nížinných oblastiach poklesol.

 2.png

Navyše sa skracuje čas, keď prší a predlžujú sa obdobia sucha[2]. Z mesačných trendových analýz je vidieť, že v jarnom a jesennom období je významný pokles zrážok a v lete významný trendový rast. Najvýraznejší pokles zrážok je v mesiaci september. Tento trend je evidentný už do roku 1950, ako ukazuje obrázok. Vzniká nová realita: jarné a jesenné sucho a letné dažde.

 3.png

Rast extrémov počasia

Rast extrémov počasia je najničivejším prejavom prebiehajúcich klimatických zmien, ktoré ostro kontrastujú s dlhodobo vyrovnanými pôvodnými klimatickými podmienkami územia. Poruchy v počasí sa prejavujú jeho náhlymi zmenami a často ich násilným charakterom. Častejšie sú extrémne búrky, prívalové dažde a veterné smršte, mení sa časové a priestorové rozdelenie zrážok[3], predlžujú sa obdobia neznesiteľných horúčav a veľkého sucha. Regióny, ktoré sú najviac presušené, sú i najviac postihované extrémnymi prejavmi počasia. Potvrdzuje to povodie Dunaja, ale aj Moravy či Tisy. Paradoxne vznik ničivejších a častejších povodní ľuďom bráni vidieť, že ich kraj sa vysušuje.

Sme na prahu premeny krajiny na púšť

Dlhodobé sucho spúšťa špirálu dezertifikácie, t. j. premeny krajiny na polopúšť alebo púšť. Púšť a polopúšť môžeme chápať i ako úplne odvodnenú časť krajiny s minimálnym obehom vody v malom vodnom cykle. Polopúšť či púšť môže vzniknúť aj v klasickej prírodnej krajine s vegetáciou a dostatkom vody deštrukciou malých vodných cyklov[4]. Tento osud možno postihol aj prímorský pás stoviek miest v severnej Afrike, ktorý bol kedysi obilnicou Rímskej ríše. Postupný proces premeny pôvodnej prírodnej krajiny s dostatkom vodných zdrojov na odvodnenú krajinu môžeme nazvať premena územia na polopúšť či púšť.

Následkami extrémnych prejavov počasia sú časté lesné požiare, povodne, degradácia, erózia a zosuvy pôdy, ako aj rôzne ekologické a iné katastrofy. Tieto javy ohrozujú životy a zdravie ľudí a spôsobujú rozsiahle hospodárske škody. Pri opakovaní extrémov počasia sa postupne a trvalo znižuje konkurencieschopnosť územia, čo sa prakticky prejavuje napríklad tým, že poisťovne odmietajú poisťovať majetok v takýchto lokalitách, bankový sektor obmedzuje pôžičky a záruky na projekty v tomto území a pod. Povodne, suchá, víchrice a iné extrémne prejavy počasia sú syndrómom využívanej krajiny, z ktorej človek nevedomo doslova vyháňa dažďovú vodu čo najrýchlejšie preč.

Preto, ak sa nič mimoriadne nestane a bude pokračovať realizácia projektov Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny je viac ako pravdepodobne, že Slovensko bude krajinou so stabilnejšou klímou s menšími rizikami vzniku povodní i súch, bude konkurencieschopnejšou ako ostatné krajiny Európy.


[1] Pozri napr. Roger A. Pielke Sr., Influence of the Spatial Distribution of Vegetation and Soils on the Prediction of Cumulus Convective Rainfall, American Geophysical Union, Reviews of Geophysics, 39, 2 / May 2001, s. 151-177

[2] Analýzu týchto trendov viď v: M. Kravčík a kol., Voda pre tretie tisícročie: neubližujme vode, aby ona neubližovala nám. Košice, Občianske združenie Ľudia a voda. ISBN 80-968031-3-1, 2000

[3] P. Faško, J. Pecho, K. Mikulová, P. Šťastný, Prípady vysokých denných, mesačných a sezónnych úhrnov atmosférických zrážok na Východnom Slovensku na konci 20. a na začiatku 21. storočia v kontexte s historickými údajmi. Zb. príspevkov z medzinárodnej konferencie Ochrana pred povodňami. Podbanské, 2006, s. 153 -158

[4] Richard van Noorden , More plants make more rain, Satellite observations suggest vegetation encourages rainfall in Africa; www.nature.com, September 25, 2006