P1180640.JPG

Garniže z naukladaných vetiev do vnútra hrádze spevnené brvnami, po zanesení bahnom doslova "zacementujú" zrealizované hrádzky tak, že vetvy budú pôsobiť ako armatúra v betóne, ktorú nemá šancu voda odplaviť. Po naplnení hrádzky bahnom vznikne nivný ekosystém s vegetáciou a bude pôsobiť protierózne aj protipovodňovo.

P1180649.JPG

P1180655.JPG

P1180651.JPG

Klasické drevené stupne na bočných prítokoch.

P1180652.JPG

P1180628.JPG

Kalové jamy nad priepustami, v okolí ktorých sa usádza bahno a len čistá voda bude odtekať priepustom do potoka.

P1180629.JPG

P1180638.JPG

Kalové jamy je vhodné budovať na priepustoch, pretože bez nich priapusty sa upchávajú a  dažďová voda steká po cestách a ohrozuje jej konštrukciu

P1180664.JPG

P1180637.JPG

V prípade použitia drobnejšieho kameňa na priepustných kamenných hrádzach je vhodné upevniť povrch drevenými brvnami s ich naskladaním tak, aby povrchom pretekajúcu vodu brvna koncentrovali do prostriedku hrádze bez možnosti erózie.

P1180658.JPG

Pri použití väčších kameňov na hrádzu, nie je potrebné vykonávať doplňujúce spevňovanie proti erózii. Navyše nasypaná hrádza sa môže stať súčasťou lesnej cesty, ktorá pred tým prechádzala potokom.

P1180663.JPG

P1180659.JPG

Na potokoch je vhodné osadzovať zrubové drevené hrádze, ktoré utlmujú kinetickú energiu povodňovej vlny sa budú postupne zanášať a zarastať s vytvorením nivného ekosystému.

P1180660.JPG

DSCN1836.JPG

Ďalšou Achilovou pätou povodní sú pricestné priekopy, ktoré slúžia na rigolovanie dažďovej vody. V rámci zrealizovaného projektu sa zhotoviteľ pohral s vytváraním jám v pricestných rigoloch, ktoré zadržia časť dažďovej vody, ktorá za iných okolností rýchlo steká a prispieva k povodni.  

P1180666.JPG

V území sa nachádza niekoľko desaťročí starý drevený stupeň, ktorý je stále funkčný. Zrejme bol vybudovaný v rámci programu hradenia bystrín, na čo sme samozrejme za tie roky už zabudli a teraz objavujeme "ameriku". Drevený stupeň je stále funkčný a je významným príspevkom k zarybňovaniu vodného toku, lebo ryby majú sa kde skryť. Niekto však tvrdí, že aj také opatrenia si vyžadujú posudzovanie vplyvov investícií na životné prostredie. Pokiaľ sa pamätám, tento zákon sa do našej legislatívy dostal hlavne preto, aby investície nemali devastačný účinok na životné prostredie. Ukazuje sa, že je možné tento zákon použiť aj opačne, čo často krát znechucuje iniciatívu zlepšovať stav životného prostredia.  

No čo poviete? Bude mať starostka pravdu?