Človek je tvor vynaliezavý a  využíva každý dostupný potenciál pre svoj pohodlnejší život. V evolúcii mu to doteraz zabezpečilo prežitie. Situácia sa však postupne mení. Agresívna spotreba dostupných energetických zdrojov používaných stáročia sa postupne vyčerpáva. Ak chceme prežiť, paradoxne sa musíme vrátiť späť a nájsť ťažisko  „príbehu o ohni", ktorý pohol predka človeka k civilizácii. Je nutné zmeniť vzorec myslenia z agresívneho využívania na symbiózu s planétou.

Dnes sú v drvivej miere používané hlavne neobnoviteľné zdroje energie. Tými sú ropa, uhlie, plyn, urán a ďalšie prírodné materiály, ktoré  procesmi vyvolanými človekom energiu uvoľňujú, ale následne sa už neobnovujú. Vedľajšími produktmi z týchto, väčšinou termických procesov, je plynný a tuhý odpad, ktorý zaťažuje životné prostredie. Dnešné búrlivé a neprehliadnuteľné klimatické zmeny sú zdvihnutým prstom pre energetiku budúcnosti. Ťažba a využívanie neobnoviteľných zdrojov energie a ich nerovnomerná dostupnosť je aj príčinou eskalácie politického a vojenského napätia v  globálnom svete. Riešenie tejto situácie je nie len v efektívnosti systému a hospodárnosti spotreby, ale hlavne v zmene podielu dostupnejšieho a obnoviteľného paliva.

Slovensko je krajina, ktorá je odkázaná na dovoz energie zo zahraničia, väčšinou zo zdrojov mimo hraníc Európskej únie. Rusko, ako jedna z prvých veľmocí, začína jasne dávať najavo, že predaj energie chápe aj ako mocenský nástroj. „Škrtením kohútika" dokáže importovať nie iba energiu, ale aj svoje predstavy o svetovej politike.

Jedinou účinnou obranou na takéto správanie je nezávislosť a orientácia na iné možnosti v energetike. Alternatívou sú aj obnoviteľné zdroje. Európska rada stanovila do roku 2020 záväzný cieľ, ktorým je dosiahnutie 20% podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov so zohľadnením situácie v jednotlivých členských krajinách.

Pre Slovensko to znamená výraznú zmenu správania v oblasti energetického sektoru. V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov okolo 4%. Podľa návrhu stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov v Slovenskej republike, do roku 2020 by sa mal tento podiel zvýšiť o 8%.

Jedným z prvých krokov by však malo byť zhodnotenie efektívnosti súčasného stavu. Naša krajina zdedila množstvo nehospodárneho a na energiu náročného systému. Počnúc priemyslom, budovami a obydliami, všade sú potrebné opatrenia na zníženie a zefektívnenie spotreby energií. Energetické audity by sa mali stať dôležitým nástrojom vo filozofii nakladania s verejným aj súkromným majetkom. Najlacnejšia a najekologickejšia je predsa tá energia, ktorú nie je potrebné vyrobiť.

V mestách, obciach, ale aj na úrovni regiónov sa schválili energetické koncepcie zamerané na tepelné hospodárstvo. Skoro v každej z nich sa objavuje snaha o príklon k obnoviteľným zdrojom energie. Otázkou však je, či bude mať samospráva dostatok sily zmeniť zabehaný stav. Komplikované vlastnícke vzťahy teplární, kotolní, rozvodných sietí a starých väzieb neprajú rýchlym zmenám.

Alternatívne zdroje z domácich kapacít nemôžu úplne pokryť našu potrebu. Môžu sa však stať vhodnou základňou pre vykrývanie časti spotreby energie a slúžiť ako rezerva. Vhodným zaradením do sústavy sú jednoznačným prínosom. V podmienkach Slovenskej republiky budú jednoznačne preferovanými obnoviteľnými zdrojmi biomasa, geotermálna energia a energia z vodného potenciálu.

Biomasa je ideálnou príležitosťou, nie len pre svoje energetické charakteristiky. Jej pestovanie môže priniesť prácu do chudobných regiónov Slovenska a vytvoriť pracovné príležitosti pre skupiny ľudí, ktoré sa pre svoje sociálne vyčlenenie a nedostatočné vzdelanie nevedia na trhu práce zatiaľ uplatniť. Slovensko má dobré predpoklady na výrobu biomasy. Môžu ními byť vybrané poľnohospodárske, alebo lesné kultúry, kaly z čističiek odpadových  vôd, biologicky rozložiteľné odpady z komunálnej sféry a podnikov. Dopyt po biomase na Európskom trhu je už v súčasnosti  veľký a hlavne lesnícka a poľnohospodárska biomasa sa stala  výhodným vývozným artiklom.
Geotermálna energia je jedinečnou príležitosťou, ako využiť štedrosť, ktorá bola vyššou mocou nadelená našej malej krajine. Počnúc horúcimi vodami od Podhájskej na Západnom Slovensku, až po Ďurkov na východe, máme možnosť využiť nekonečný zdroj  na výrobu tepla aj elektriny. Ak odoženieme byrokratické a monopolné žaby z teplých prameňov a rozumne použijeme silu samosprávy a finančných zdrojov z Európskej únie, máme šancu dokázať, že energia môže byť dostupná, stabilne dodávaná a ekologicky čistá.

Vodné zdroje z riek, prameňov a potokov boli a zrejme aj budú najčastejšie používaným zdrojom energie. Zrejme už prešli časy megalomanských priehrad a elektrární, ale obnovené vodné elektrárne, tepelné čerpadlá a rôzne ďalšie zariadenia využívajúce ich potenciál sú racionálnym prvkom energetickej sústavy na Slovensku. 
Solárna energia bude zrejme  menej preferovaná z dôvodu vyšších investičných nákladov a v prírodných podmienkach našej krajiny nie je táto technológia vo veľkom uplatniteľná. Určite však nájde svojich priaznivcov medzi vlastníkmi rodinných domov, kde môže byť účinný doplnkom v individuálnej vykurovacej sústave.  

 

Veterná energia je v súčasnosti predmetom veľkých diskusií a sporov. Ozývajú sa hlasy ochranárov, ktorý argumentujú výraznou zmenou vzhľadu krajiny, rušením prostredia vtáctva, vplyvom nepočutelných zvukov vrtúľ na ľudské zdravie. Energetici upozorňujú na mieru podielu energie z takýchto veterných parkov, ktoré môžu negatívne vplývať na stabilitu siete. Veterné elektrárne však určite svoje miesto na Slovensku majú. Ich uplatnenie ale musí byť predmetom racionálnej, technickej a idealizmom nezaťaženej koncepcie.

Obnoviteľné zdroje energie sú výzvou pre budúcnosť. V prenesenom význame ich môžeme nazvať aj zázrakom porovnateľným s prvým ohňom v dobe ľadovej, ktorý dával ľuďom život a ukazoval cestu k civilizovanému dnešku.

Dnes sedíme v svojej „jaskyni" a prikurujeme si poslednými zvyškami fosílnych palív. Ak chceme prežiť a viesť život hodný našej inteligencie, musíme postupne nachádzať čisté zdroje energie. Zdroje, ktoré nebudú otravovať a degenerovať planétu, zdroje ktoré nebudú časovanou bombou druhotných vplyvov, zdroje o ktoré nebude treba bojovať v krvavých a politických vojnách.

Slovensko je členom rodiny štátov, ktoré sa na takúto cestu dali. Európska únia v prípade energetiky našla víziu budúcnosti. Je otázkou dlhých rokov, kým sa tento cieľ naplní. Podstatné však je, že ho máme pred sebou a je vôľa naplniť ho.