Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  Júl  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31   

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

637484

Júl

46599

Dnes

17

Klasická ochrana prírody

Klimatická zmena VII. - Stačí zavodňovať krajinu.


Prirodzené ekosystémy sa tiež z dlhodobého hľadiska vyvíjajú smerom k ustáleniu uzavretých cyklických procesov (napr. vodné či uhlíkové cykly), ktorých ústredným médiom je voda a ktoré vykazujú efektívne hospodárenie so slnečnou energiou a minimálne materiálové straty. V tejto kapitole Košického protokolu o vode, vegetácii a klimatickej zmene prinášame niekoľko námetov, ako ktokoľvek z nás môže vo svojom prostredí prispieť k ozdraveniu klímy, jednoducho, lacno a efektívne. Celý protokol je možné nájsť na www.ourclimate.eu.
V predchádzajúcej časti sme konštatovali, že odvodňovanie krajiny prostredníctvom odlesňovania, niektorých spôsobov poľnohospodárstva a urbanizácie prispieva ku klimatickej zmene. Ak je to tak, potom hlavným opatrením na prispôsobenie sa a na zmiernenie tej časti klimatickej zmeny, ktorá je spôsobená odvodňovaním krajiny človekom, je obnova vody a vegetácie na poškodených územiach.

Kosice.png

História oplýva príkladmi poškodzovania prírody a klímy človekom. Pozitívnych príkladov je málo. K prvej skupine patrí ekologická kríza, ktorá vyvrcholila zároveň s Veľkou hospodárskou krízou v 30-tych rokoch 20. storočia v USA. Bola výsledkom niekoľkých desaťročí bezohľadného drancovania prírodných zdrojov, napríklad odlesnenia krajiny na 1/8 pôvodnej plochy či preorania Veľkých prérií a ich premeny na obilné monokultúry najmä počas 1. svetovej vojny a po nej. Odlesnenie znamenalo zmenu hydrologického režimu, povodne, suchá a eróziu. Straty najkvalitnejšej pôdy z polí a pasienkov vplyvom vodnej erózie sa v tom čase odhadujú na 3 mld. ton ročne. Stále častejšie sa začal objavovať fenomén obrovských prašných búrok, milióny akrov nedávno úrodnej pôdy sa menili na púšť.[1]

New_DEAL.png

K pozitívnym príkladom patrí prístup pod vedením prezidenta F. D. Roosevelta, ktorý zoči-voči spomínanej situácii zriadil Občianske ochranárske zbory (CCC - Civilian Conservation Corps) na pomoc nezamestnaným i poškodenej prírode. Program v rokoch 1933 až 1942 zamestnal okolo 3 miliónov mladých ľudí na prácach, ktoré okrem iného zahŕňali: výsadbu lesov; budovanie protipožiarnych nádrží, rybníkov a priehrad; opatrenia na zníženie rýchlosti a erozívnej sily vody; vytváranie retenčných priestorov na zachytávanie prívalových vôd; atď. Pre ilustráciu uveďme, že len počet nimi vysadených stromov sa odhaduje na 2 až 3 miliardy.[2] Niet pochýb o pozitívnych dopadoch programu na životy ľudí i prírodu. Vplyv programu na klímu možno dedukovať napríklad zo skutočnosti, že fenomén prašných búrok ustal.[3]

Časť programu Občianskych ochranárskych zborov zameraná na podporu vodozádržnej schopnosti povodí predstavuje veľkú inšpiráciu. Aby voda a vegetácia mohli plniť svoje klimatické funkcie, musia sa v prvom rade v krajine nachádzať v dostatočnom množstve. Všetka sladká voda na pevnine pochádza z dažďa. Preto je prvoradou úlohou budovať opatrenia na masívne zadržiavanie dažďovej vody na mieste, kde padá a nechať do mora odtiecť len tú časť vody, ktorú už nedokážeme zadržať. Zadržanie dažďovej vody je z hľadiska človeka, ekosystémov a klímy výhodnejšie ako odtok, pretože v čase a priestore lepšie zachováva vodu medzi obdobiami jej prebytku a nedostatku. Zníženie odtoku zároveň plní i protipovodňovú a protieróznu funkciu.

Ľudstvo zachytávalo a zadržiavalo atmosférickú vodu po tisícročia a vyvinulo na tento účel množstvo technológií: sústreďovaním vody zo striech, na svahoch pomocou rozličných druhov depresií či terás, do cisterien, plachtami na zadržiavanie hmly, atď. Kým však v minulosti bol hlavný cieľ získať dodatočné zdroje na pitné, úžitkové či zavlažovacie účely, dnes sa k nim pridáva i klimatický účel. Preto popri využívaní a vsaku dažďovej vody rastie význam i jej výparu.

Ryzove_polia.png

Výpar, ktorý sa zvyčajne považuje za stratu, má nesmierne dôležitú klimatickú funkciu pri ochladzovaní krajiny a vyrovnávaní teplotných rozdielov v nej. V zdravej krajine sa väčšia časť z neho vracia v podobe rosy či dažďa. Navyše, pri jeho dostatočnom množstve "priťahuje dážď" ochladením a podporou kondenzácie ďalších pár v ovzduší. Absencia výparu vytvára v krajine "horúce platne" deštruujúce malý vodný cyklus. Recyklácia vody v malom vodnom cykle je lepšia ako spoliehanie sa na fluktuácie veľkého vodného cyklu.

Imperatív výparu popri tradičných spôsoboch zachytávania dažďovej vody otvára nové spektrum technológií, ktoré v ideálnom prípade spočívajú v nasycovaní pôdy a vegetácie. Na vidieku sa dajú pomerne ľahko nájsť takéto možnosti uskladnenia dažďovej vody podporou rôznych ekosystémov, zadržiavaním v mokradiach a vodných útvaroch či vsakovaním do podzemnej vody. V poľnohospodárstve treba zo spomínaných dôvodov uplatňovať bezorbové technológie a zalesňovať pustnúce a nevyužívané plochy.

Bioklimaticke_zahrady.png

Dažďová voda, ktorá v súčasnosti bez úžitku (a za drahé peniaze zaplatené kanalizačným spoločnostiam) odteká z urbárnych zón cez kanalizáciu do rieky a do mora, môže napájať trávniky, parky, bioklimatické záhradky, zelené strechy, zelené fasády, atď. Samozrejme, na tento účel možno po príslušnom vyčistení využiť i dažďovú vodu, ktorá predtým poslúžila ako úžitková voda a odbremenila tak odber drahej pitnej vody. Mestá, ktoré majú vysokú spotrebu vody, by mali smerovať k nulovému odvádzaniu dažďových vôd. Je zrejmé, že nová vodná politika si vyžaduje inováciu v oblasti územného plánovania a architektúry.

Zelene_strechy.png

Zelene_Fasady.png

Dazdove_zahrady.png

Zber_vody_casty.png

Dazdove_jazera.png

Na miestnej a národnej úrovni je potrebné vytvoriť systém politík, právnych nástrojov a motivácií, ktoré podporujú zadržiavanie vody, ochraňujú malý vodný cyklus a v neposlednom rade vegetáciu. Tak ako sa v rovine finančných nástrojov uplatňuje princíp "znečisťovateľ platí," v integrovanom manažmente vodných zdrojov a pôdneho fondu treba zaviesť princíp: "ten, kto odvodňuje - platí." Vytváranie  vodozádržných priestorov treba naopak finančne alebo nefinančne zvýhodňovať.

Keďže klimatické účinky odvodňovania krajiny presahujú národné hranice, uvedené princípy je potrebné aplikovať i na medzinárodnej a nadnárodnej úrovni. Satelitné snímkovanie v infračervenom (teplocitlivom) spektre dokáže odlíšiť horúce časti krajín, ktoré sa v tropických a miernych pásmach zhodujú s odvodnenými, prípadne vegetácie zbavenými oblasťami.[4] Medzinárodné spoločenstvo si takto môže ľahko stanoviť priority svojej politiky, prípadne sledovať dosiahnutý pokrok.

Obnova a ochrana prirodzeného vodného cyklu vo význame pre klímu nijako nezaostáva za znižovaním emisií skleníkových plynov a predbieha ho v bezprostrednej nutnosti pre zabezpečovanie základných potrieb človeka. Medzinárodné spoločenstvo by mu preto malo venovať adekvátnu pozornosť.


Zdroj: Michal Kravčík
Klasická ochrana prírody Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
11.12.2009
Zobrazené:
2503 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Združenie zmenilo adresu ale nie pôsobenie !!!
Senior Modrová - Modrová 298 - 935 15 Modrová Kontaktnou osobou sa stal dočasne, ale navždy, už čerstvý 70 - desiatnik : Pavel Petráš E-mail : petras64pavel@gmail.com Potom čo sa 19. marca 2020 odobrala do ochranárskeho neba jej predsedníčka a zakladajúca členka ( 30 júna 1994 ) Eulalia Štefanová z Humenného. Kto ste ju mali tú česť poznať, venujte jej tichu spomienku, veľmi nám chýbaš Elly Green za T.O. Severka ďakuje za jej prínos trampskému hnutiu na severovýchode Slovenska šerif Lucky, Elly umí!
(25.05.2020)


  Foto dňa
kf

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
5572 (5572 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
3092 (3092 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2887 (2887 hl.)

Geotermálnu
3030 (3030 hl.)

Veternú
3450 (3450 hl.)

Atómovú
2626 (2626 hl.)

V podstate ma to netrápi
2150 (2150 hl.)

Celkom hlasovalo: 22807


  Top články
ochranár, poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska dnes predstavil návrhy zelených opatrení, ktoré môžu pomôcť Slovensku

108 x    (19.05.2020)

HROMADNÁ PODPISOVÁ AKCIA

86 x    (21.05.2020)

Vysoká koncentrácia NO2 takmer vo všetkých krajských mestách

74 x    (31.05.2020)



Designed by Salonky with phprs