Ružín je priehrada na Hornáde pod sútokom s Hnilcom medzi Lodinou a Margecanmi. Dnes si už málokto spomenie, že Hornád v týchto miestach vodáci volali druhým alebo malým prielomom. Vody priehrady zaliali romantickú scenériu divokého kaňona ako vystrihnutého z westernu. Dielo skazy dokonal komunistický experiment s ojedinelými priemyselnými fabrikami v Rudňanoch a Krompachoch, ktoré dlhé roky napájali vody Ružína jedovatými splaškami. Nebezpečných prevádzok sme sa zbavili a romantika z okolia Ružína nevyprchala, naďalej v očiach trampov, skalných návštevníkov, rybárov a chatárov získava na váhe a obľube. Len nesmie prísť veľká voda.


Pri tohtoročných záplavách na Spiši vody Hornádu a Hnilca a ich prítokov opäť raz zmietli zo svojich brehov všetky zvratky našej civilizácie a zastavili sa s nimi až na vodách Ružína.


Voda v súlade so všetkými hydrodynamickými turbulenciami posúva koberec odpadu po svojej hladine hore-dole po priehrade. Množstvo odpadu sa zanedlho utopilo, padlo navždy na dno hlbokej vody, aby ho na budúcu jar prikryla vrstva zeme z polí okolo Hornádu, koberec sa postupne rozpadáva, zmenšuje, najvytrvalejšie sú nepotopiteľné PET fľaše a ďalšie plastové serepetičky z našich domácností.


Už sme takí otupení, že s nami nepohne hádam nič. Aj ku kobercu odpadu na vodách Ružína sa všetci zodpovední od prvej chvíle postavili po našsky – k odpadu sa nehlásia, nechcú s ním nič mať, najradšej by všetko zvalili na Margecančanov, ktorí k tomuto stavu prispeli predsa len maličkým dielom. Nikoho ani nenapadne burcovať, brániť sa proti tomuto zločinu, ktorý denne páchame na brehoch našich tokov napriek proklamáciám štátnej environmentálnej politiky, armáde úradníkov v sieti úradov životného prostredia či ťažko získaným kompetenciám samospráv. Veď voda všetko zmetie. A Ružín je ďaleko...


Foto M. Barlog