Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  Apríl  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30    

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

604917

Apríl

50407

Dnes

487

Recyklácia

Kým nás odpad nepochová


Nepochová sa raz ľudstvo pod vlastným odpadom?

Ľudia sa vynájdu, keď ich život pritlačí, tvrdí profesor Stanislav Miertuš

V talianskom Terste vedie celý sektor Medzinárodného centra pre vedu a špičkové technológie OSN. Pritom je Slovák, rodák z Banskej Štiavnice, ktorý ešte pred 18 rokmi prednášal a bádal v Bratislave. Profesor Stanislav Miertuš (60), fyzikálny chemik svetového mena, sa v minulých dňoch zastavil na Slovensku. Vo vašom centre vyvíjate plasty, ktoré sú rozložiteľné bežnými baktériami, preto po použití môžu skončiť v komposte a premeniť sa na hnojivo. Výroba obalov zo srvátky alebo z hráškového škrobu je však finančne veľmi náročná. Čo s tým?
Nebudú lacnejšie, kým nezmasovie výroba takýchto obalov. Zároveň sa musí riešiť ich separovaný zber a kompostovanie. Skrátka, musí v tom byť systém. Už pri projektovaní nových výrobkov treba pamätať na ich koncovku. Od kolísky až po hrob, ako sa hovorí.

* Slovensko ešte neprekonalo „skládkovú dobu“. A čo Taliansko so svojím Neapolom dusiacim sa pod horou nevyvezeného domového odpadu?

Aféra v Neapole ukázala, aké obludné rozmery môže problém s komunálnym odpadom nadobudnúť. Je to však kapitola sama osebe, s osobitým pozadím. Nezovšeobecňoval by som to na celé Taliansko.

* Nepochová sa raz ľudstvo pod vlastným odpadom?

To sú katastrofické scenáre, ale nedajú sa celkom vylúčiť. Držím sa pri zemi, myslím si, že vždy sa nájde východisko, keď už okolnosti pritlačia spoločnosť k múru. To ešte nie je náš prípad, preto účinky súčasných negatívnych trendov pocíti naplno až nasledujúca generácia. Dúfam, že „trvalo udržateľný rozvoj“ už nebude pre ňu len politickou frázou, ale stane sa životnou filozofi ou.

* Čo hovoríte na okraj najnovšej zničujúcej kritiky biopalív?

Vnímam to ako krajnosť. Najprv sa niečo namaľuje v ružovom svetle, a keď sa objavia problémy, opäť sa to preženie, len v opačnom smere. Nedávno som sledoval cez satelit jednu slovenskú televíznu reláciu, v ktorej dokonca odznel názor, že ľudia by na biopalivá mali zabudnúť. S poznámkou: len aby to ešte pochopili aj úradníci – byrokrati v Bruseli. Lenže márna sláva, bez biopalív sa v budúcnosti nezaobídeme, lebo zásoby ropy sa rýchlo míňajú.

* Vraj biopalivá len zhoršia životné prostredie a prehĺbia hlad vo svete.

Ekonómovia to vedia lepšie zrátať a súčasné zdražovanie potravín pripisujú z väčšej časti práve na vrub rastu cien ropy. V Terste sa navyše sústreďujeme na výskum biopalív druhej a tretej generácie, čiže získavaných z odpadu – či už poľnohospodárskeho, alebo drevárskeho. Tým som sa vlastne vrátil aj k vašej predchádzajúcej otázke.

* Kedy a ako ste sa dostali do prístavného Terstu?

V roku 1990 som vyhral konkurz na miesto, ktoré tam vytvorila talianska vláda spolu s Centrom OSN pre priemyselný rozvoj, všeobecne známym pod skratkou ICS – UNIDO. Samozrejme, predchádzalo tomu niekoľko dlhodobých študijných pobytov v zahraničí. Rád spomínam najmä na dva roky v Pise.

* Majú tam vežu na spadnutie.

Šikmá veža v Pise sotva niekedy spadne, veď obrovský tím odborníkov ustavične pracuje na jej záchrane. V tomto meste totiž sídli aj skvelá univerzita. Nuž a v rokoch 1977 až 1978 som tam absolvoval svoje postdoktorandské štúdium. Dostal som sa na dobré pracovisko, ktoré viedol profesor Scrocco, žiak nositeľa Nobelovej ceny Enrica Fermiho. Neskôr sme spolu vypracovali postupy na počítačové modelovanie nových štruktúr molekúl, polymérov a liečiv. Ide o metódu nazývanú „Miertus–Scrocco–Tomasi“, ktorá sa dodnes používa. S jej pomocou sme aj v Terste vyvinuli mnohé liečivá, napríklad proti malárii či AIDS.

* Vďaka vám sa v Terste otvorili dvere ďalším vedcom zo Slovenska, ba čo viac – niektoré výskumné tímy sú už vraj prevažne slovenské.

Už v roku 1994 sa tam na jednom projekte, ktorý financovala sčasti talianska vláda a sčasti súkromné spoločnosti, podieľali samí Slováci, zväčša mladí výskumníci. Viem to, lebo celý tím som vtedy viedol. Výsledkom spoločnej práce bol biosenzor na sledovanie fermentácie vína.

* Čo to je?

Skúsim to povedať po lopate. Pri fermentácii vína prebieha odbúravanie kyseliny jablčnej, ktorá sa mení na menej kyslú kyselinu mliečnu. Biosenzor je miniatúrny prístroj na neustále sledovanie tohto procesu. Taliansko je najväčší výrobca vína na svete, náš biosenzor chránený tromi patentmi kupuje množstvo vinárov. Nuž na tom sme kedysi pracovali spoločne s mojimi bývalými študentmi zo Slovenska – dnes už doktormi Švorcom, Stredanským, Katrlíkom a Svitelom.

* Čo vám hovorí meno Vladimír Frecer?

Aj doktor Frecer je môj bývalý študent – doktorand na chemickej fakulte v Bratislave. Neskôr začal pracovať v Ústave experimentálnej onkológie SAV a od začiatku 90. rokov sa stal mojím blízkym spolupracovníkom v Terste. Tam je celý vedecko–technologický park a v ňom množstvo laboratórií. Jedno z nich som vtedy založil a Frecer v ňom vedie tím modelovania biosenzorov. Laboratórium vyvíja nanočip, ktorý dokáže zistiť zvýšenú hladinu onkomarkerov v krvi, čím upozorní na hrozbu rakoviny.

* To znamená, že počiatočné štádium rakoviny bude možné odhaliť v kvapke krvi tak, ako sa dnes zisťuje cukrovka?

Postup naozaj pripomína meranie hladiny cukru u diabetikov pomocou biosenzora, ktorý sa už dá kúpiť v ktorejkoľvek lekárni. Raz by mala táto metóda umožniť rýchlu a včasnú diagnostiku onkologických ochorení aj preventívne prehliadky obyvateľstva v masovom rozsahu.

* Zrejme už hovoríte plynule po taliansky?

Taliančinu – krásnu, spevavú reč som si osvojil, lebo už po príchode do Terstu som začal prednášať na tamojšej univerzite. Po taliansky, prirodzene, ináč to nešlo. Ale pravdu má jeden môj priateľ zo Spojených štátov, pôvodom Slovák, ktorý hovorieval: človek príde v cudzine o všetko, jediné, čo nestratí, je prízvuk. Možno by som prišiel aj o prízvuk, často však hovorím po slovensky, nielen doma, ale aj v práci, kde, ako hovorím, je veľa našich rodákov.

* Čo vaša rodina?

Manželka je fyzička, pracuje v Synchrotrone, ktorý je súčasťou terstského vedeckého parku. Obe deti vyštudovali medicínu, dcéra ešte v Bratislave, syn v Terste. Obaja pracujú striedavo v Taliansku i na Slovensku.

* Už takmer dve desaťročia žijete na Apeninskom polostrove. Cítite sa viac Talianom ako Slovákom?

Cítim sa predovšetkým Miertušom, potom Štiavničanom, lebo odtiaľ pochádzam, ďalej Slovákom a aj Bratislavčanom, lebo v meste na Dunaji som prežil štvrťstoročie, a nakoniec Európanom i svetoobčanom, keďže pôsobím v programe OSN. Môžem povedať, že môj pocit európanstva sa umocnil najmä odvtedy, čo Slovensko vstúpilo do schengenskej zóny. Diaľnicou sa sem dostanem za štyri a pol hodiny bez zbytočného zastavovania. Prinajmenšom raz za dva mesiace sme tu. A za nami do Terstu chodí množstvo Slovákov – priateľov, spolupracovníkov.

* Čo hovoria vaši známi Taliani na Slovensko?

Minulý týždeň som ich sem priviedol na pár dní vari pätnástich. Niektorí tu boli po prvý raz, absolvovali návštevu Piešťan i opery v Národnom divadle a boli nadšení. Viete, Taliani sú pomerne veľkí tradicionalisti, mnohí si myslia, že za Viedňou je už severný pól. Slovensko je pre nich objavom.

* Čo nám najviac chýba v porovnaní s Talianskom?

Slovenskej vede chýbajú talianske financie, preto je podvyživená. Teší ma súčasný rast slovenskej ekonomiky, hrubého domáceho produktu. Je to však dôsledok zahraničných investícií, ktoré prišli do strojárstva. Slovensko dnes pripomína jednu obrovskú montážnu halu. Tá sa však časom môže presunúť ďalej na východ. A čo bude potom? O to viac ma mrzí, že tak málo sa investuje do vedy a výskumu, čiže do budúcnosti. V tomto ohľade sa, žiaľ, Slovensko vezie na chvoste spoločnej Európy. Vnímam to priam ako alarmujúce.

* Pritom vláda má v programe vedomostnú spoločnosť.

Nechcem to pripisovať tej či onej vláde alebo strane, vidím celú vec apoliticky. Vedomostná ekonomika a spoločnosť je však trend, ktorému sa nevyhneme. Márna sláva, Európa sa môže stať svetovým lídrom jedine za predpokladu, že vybuduje ekonomiku založenú na najnovších poznatkoch vedy a na špičkových technológiách. Aj Slovensko má svoj potenciál, len ho nepremrhať.

* Stal by sa ťahúňom slovenskej vedy a ekonomiky spoločný Technologický inštitút Viedeň – Bratislava, o ktorom sa teraz toľko hovorí a píše?

Bezpochyby áno, a poviem viac – sympatické je mi každé spájanie síl v tejto oblasti. Preto vítam aj vznik spoločného pracoviska Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. To sa má venovať ekoplastom a plastom z obnoviteľných zdrojov. Je to jeden z programov výskumu nášho centra, budeme spolupracovať. Možno je chybou Slovenska rozparcelovaný a izolovaný výskum.

* Možno je taký preto, že v situácii finančnej tiesne sa mnohí riadia heslom: zachráň sa, kto môžeš.

Lenže najskôr sa zachráni práve ten, kto sa zapojí do spoločných a medzinárodných projektov. To je cesta.

Taliani sú pomerne veľkí tradicionalisti, mnohí si myslia, že za Viedňou je už severný pól. Slovensko je pre mnohých objavom.

Slovensko dnes pripomína obrovskú montážnu halu, tá sa však časom môže presunúť ďalej na východ. A čo bude potom?

***

Prof. Stanislav Miertuš, DrSc (60) . . .

fyzikálny chemik a manažér výskumu. CHTF ukončil v roku 1971, do roku 1981 pracoval v Ústave polymérov SAV, neskôr pôsobil na bratislavskej technike ako docent a neskôr profesor. Od roku 1990 žije v talianskom Terste a pracuje v tamojšom Medzinárodnom centre pre vedu a špičkové technológie OSN. Od roku 1997 tam vedie sektor čistej a aplikovanej chémie. *

Foto popis| Stanislav Miertuš: Márna sláva, bez biopalív sa v budúcnosti nezaobídeme, lebo zásoby ropy sa rýchlo míňajú.
Foto autor| FOTO PRAVDA: IVAN MAJERSKÝ

O autorovi| Vladimír Jancura © Perex, a.s.
Autor: Vladimír Jancura

Autobazár EU
Najnavštevovanejší auto-moto serverVyše

Zdroj: www.pravda.sk
Recyklácia Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
17.05.2008
Zobrazené:
1186 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Združenie zm,enilo adresu
Senior Modrová - Modrová 298 - 935 15 Modrová Kontakt : Pavel Petráš E-mail : petras64pavel@gmail.com
(00.00.0000)


  Foto dňa
foto 22

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4650 (4650 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
3045 (3045 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2843 (2843 hl.)

Geotermálnu
2926 (2926 hl.)

Veternú
3408 (3408 hl.)

Atómovú
2582 (2582 hl.)

V podstate ma to netrápi
2108 (2108 hl.)

Celkom hlasovalo: 21562


  Top články

Neexistují vhodná data!



Designed by Salonky with phprs