Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  December  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31      

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

557050

December

39506

Dnes

70

Vietor

Elektrina priviata vetrom


Štát si dotovaním veterných elektrární kupuje aj riziko energetických problémov
[7.7.2006, TREND / Peter Marčan]
Menej znečistená príroda pre ďalšie generácie je motív, pre ktorý sa Európa rozhodla požehnať takzvaným obnoviteľným zdrojom energie. Motív silno presadzovaný environmentálnymi lobistickými skupinami.

Slovensko zaviedlo výkup zelenej elektriny za vyššie ceny až tento rok. Efekt sa dostavil, možno až prehnane pozitívny.

Hrozí totiž, že do elektrickej siete sa pripoja nové veterné elektrárne, ktorých výkon číta dovedna skoro toľko ako atómky v Jaslovských Bohuniciach. Na romantickej predstave plání posiatych stožiarmi s bielymi vrtuľami rozomieľajúcimi vietor na ekologicky čistú elektrinu nie je napohľad nič zlé. Kým nenastane bezvetrie. A pripojený výkon nezačne chýbať.

Dnes na Slovensku fungujú tri veterné parky. Distribučné podniky od nich povinne vykupujú elektrinu za cenu takmer dvakrát vyššiu, ako platia za tradičné zdroje – jadro, veľké priehrady či fosílne palivá.

Každou kilowatthodinou spotrebiteľ ich prevádzku dotuje. Zatiaľ rádovo v desiatkach, maximálne stovkách korún ročne. Nekontrolovaný rozmach môže zelenú alternatívu predražiť.

Zaujímavá podpora

V súčasnosti sa podiel výroby z alternatívnych zdrojov na spotrebe pohybuje okolo jedného percenta. Po započítaní veľkých vodných elektrární sa podiel obnoviteľných zdrojov zvyšuje na 16 percent. Plán Slovenska je do roku 2015 dosiahnuť 31 percent. Cieľ zadefinovaný počas prístupových rokovaní nie je striktne záväzný, no ministerstvo hospodárstva s ním počíta.

Rozvoj ekonomicky menej efektívnych ekologických elektrární majú napomôcť vyššie výkupné ceny od začiatku tohto roka. Distribučné spoločnosti majú povinnosť zelenú energiu prednostne vykupovať.

Má slúžiť na pokrytie energetických strát, ku ktorým prichádza vo vedení pri prenose elektriny. Výkupné ceny určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Kým cena bežnej silovej elektriny sa pohybuje nad 1 500 korunami, veterná sa vykupuje za 2 800 korún za megawatthodinu.

Silná motivácia: Západoslovenská energetika už eviduje žiadosti o pripojenie veterných parkov s inštalovaným výkonom 1 500 megawattov.

Toto číslo prekvapuje aj Ladislava Jediného z odboru regulácie elektroenergetiky ÚRSO. Úrad totiž spolu s rezortom hospodárstva odhadol potenciál Slovenska na výstavbu veterných parkov na približne 600 MW.

Teda len niečo viac ako tretinu z aktuálneho záujmu. „Napriek tomu, že niektorí považovali výkupnú cenu za nedostatočnú, ohlas potvrdzuje, že je ekonomicky zaujímavá,“ konštatuje L. Jediný.

Potenciálni záujemcovia o investície do veterných parkov v minulosti tvrdili, že pri cene 2 800 korún za megawatthodinu sa veterné parky nedajú prevádzkovať. Túto cenu podľa L. Jediného nastavil tak, aby aspoň čiastočne tlačila na ekonomickú efektivitu projektov.

Ak by sa za rok neobjavil ani jeden zámer, cenu by upravili. Ale v takejto situácii nebude treba, myslí si. Do budúcnosti preto podľa neho zatiaľ ÚRSO počíta s úpravou výkupných cien iba o infláciu.

Veľkí hráči

S tým, že 2 800 korún je zaujímavá cena, súhlasí aj Tomáš Lacko, konateľ spoločnosti Green Energy Slovakia. Firma, ktorá na Slovensku zatiaľ ako jediná prevádzkuje tri veterné parky, má preto v pláne ďalšie projekty.

Celkovo trinásť lokalít, inštalovať by chceli vrtule s výkonom 200 MW. Pri hodnotení reálnosti výstavby všetkých parkov, ktoré požiadali západoslovenskú distribučku o pripojenie, je skôr opatrný. „Časť môže mať problémy pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a časť nepustí samotná ekonomika,“ myslí si.

V súčasnosti nastavená cena sa podľa neho pohybuje na dolnej hranici ekonomickej návratnosti „reálnych projektov“. Teda tých, ktoré sa pri daných poveternostných podmienkach v lokalite dokážu splatiť za 13 až 15 rokov.

Veterné elektrárne v slovenských, ale aj vo väčšine európskych lokalít nedosahujú príliš vysokú efektivitu využitia. Green Energy pri projektoch počíta s približne 20 percentami z ročnej výrobnej kapacity.

Z jedného inštalovaného megawattu by tak mali ročne vyrobiť približne 1,9 gigawatthodiny elektriny. „Účinnosť, akú dosahujú niektoré prímorské oblasti, nikdy na Slovensku nebudeme mať,“ upozorňuje T. Lacko. Aj preto sú podľa neho obavy, že by sem teraz prišiel veľký počet investorov z tohto odvetvia, skôr neopodstatnené.

Ambície rozšíriť portfólio o veterné elektrárne však už prejavujú aj väčší hráči. Slovenské elektrárne, respektíve ich nový taliansky akcionár Enel, ich majú v strategickom investičnom pláne. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Marca Arcelliho momentálne premeriavajú tri lokality. Mapovanie trhu avizujú aj finanční investori, ako je napríklad skupina Penta.

T. Lacko je presvedčený, že vstup silných hráčov odvetviu na Slovensku pomôže. „Bude to tlačiť na jasnejšie pravidlá, najmä čo sa týka garancie podpory na dlhšie obdobie,“ dodáva. Nastavenie a hlavne stabilita štátnej podpory obnoviteľných zdrojov patria medzi kritériá, ktoré chcú pri rozhodovaní o postavení veterného parku s výkonom 100 MW zohľadňovať Slovenské elektrárne.

Rizikové zdroje

TREND zaujímalo, či boom veternej energie neohrozí stabilitu dodávok elektrickej energie. V prípade bezvetria totiž musia výpadok veterných parkov okamžite nahradiť iné zdroje.

„Nemyslíme si, že veterná energia je dobrá na krytie strát pri prenose elektriny. Je to veľmi nestabilný zdroj s ťažko predpovedateľnými dodávkami,“ hovorí Boris Peško z Východoslovenskej energetiky. Na východe sú zatiaľ pokojní. Evidujú iba jednu žiadosť o pripojenie veterného parku. To by prevádzku siete nemalo skomplikovať.

Plán využívania obnoviteľných zdrojov energie
(GWh)
Zdroj 2004 2010 2015
Malé vodné elektrárne 250 350 400
Biomasa 33 410 650
Veterné elektrárne 6 300 900
Bioplyn 2 180 300
Geotermálna energia 0 0 40
Fotovoltaické články 0 0 10
Spolu 291 949 2300
PRAMEŇ: MH SR

 

Riziko vyplývajúce z nestabilnosti veterných zdrojov si uvedomuje aj ministerstvo hospodárstva. V stratégii vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov je opatrný. Kalkuluje, že bez ohrozenia bezpečnosti dodávok sa môže na Slovensku nainštalovať 300 až 400 megawattov výkonu vo veterných parkoch.

Pri vyššom podiele nie je podľa materiálu ministerstva presne známy dosah na fluktuáciu v energetickej sieti. Ako rezort hospodárstva vníma to, že len na samom západnom Slovensku sa pripravujú parky s niekoľkonásobne vyšším výkonom, sa TREND nedozvedel. Odpovede na otázky k tejto téme z ministerstva neprišli.

A regulátor má v tejto oblasti obmedzené kompetencie. „Ak niekto splní podmienky, nemôžeme mu v brániť postaviť si park. Môžeme iba sprísniť cenové podmienky,“ vidí vec L. Jediný. Tento nástroj úrad mieni využiť. Diferenciáciu cien jednotlivých obnoviteľných zdrojov pripúšťa aj pri zostavovaní aktuálneho sadzobníka.

Ak by nastal boom veterných parkov, ktorý by mohol byť rizikom pre stabilitu dodávok, bude podľa L. Jediného úrad tlačiť predovšetkým na nové projekty. Pri už fungujúcich parkoch by sa podmienky mali zachovať. Nebolo by korektné meniť pravidlá uprostred hry.

Vysoké investície

Vyššie výkupné ceny sú podľa T. Lacka nevyhnutné nielen kvôli rýchlejšej návratnosti, ale aj získavaniu zdrojov na investície. Náklady na jeden inštalovaný megawatt sa pohybujú okolo jedného milióna eur.

Ak je projekt väčší, čo znamená aj náročnejšie podmienky pripojenia, investície sa môžu vyšplhať na 1,3 milióna. Ak by sa teda realizovali všetky avizované projekty v objeme 1,5 GW, investície do tohto odvetvia by predstavovali minimálne 1,5 miliardy eur (57 miliárd korún).

To, že bez vyšších výkupných cien by projekty neboli ekonomicky únosné, pripúšťajú aj ďalší investori. „Bolo by ťažké splácať úvery. A žiadna banka by vám nedala na takýto projekt peniaze,“ hovorí konateľ spoločnosti Solar Plus Slovakia Dušan Kuruc.

Reaguje tak na otázku, či by pri bežných cenách bol realizovateľný plánovaný projekt deviatich veterných elektrární. Projekty sú pritom pre finančnú náročnosť závislé predovšetkým práve od úverov.

T. Lacko podotýka, že v prospech veternej energie bude hrať nárast cien v budúcnosti. Trend, ktorý trvá už niekoľko rokov, totiž nahráva do karát týmto relatívne drahým zdrojom, keďže predraženie z titulu vyšších výkupných cien sa postupne znižuje.

S tým počíta aj ÚRSO. V súčasnosti sa zaťaženie spotrebiteľa pre vyššie ceny za elektrinu z obnoviteľných zdrojov pohybuje okolo 1,5 haliera na kilowatthodinu. Rodina, ktorá elektrinu používa na kúrenie aj na ohrev vody a spotrebuje približne 20 MWh ročne, teda zaplatí približne 300 korún.

Ak používa elektrinu iba na bežnú spotrebu, pri ročnom odbere približne dve megawatthodiny zadotuje „zelených“ energetikov 30 korunami. Nie je to teda neúnosne vysoká suma, argumentuje L. Jediný. Postupné zatváranie nožníc medzi vyššou výkupnou cenou a cenou silovej elektriny podľa neho zároveň zvýši priestor na výkup väčšieho množstva energií z obnoviteľných zdrojov. „A to ešte nevieme, aká bude situácia o pár rokov. Možno bude cena silovej elektriny vyššia, ako sú teraz výkupné ceny ekologickej,“ avizuje. Možno.

    Dotácie aj pre domácnosti

    V doterajšom systéme dotovania obnoviteľných zdrojov chýbali domácnosti. Zmenu chce zaviesť rezort hospodárstva už od budúceho roka. Nový program určený práve domácnostiam má zaviesť podporu na ekologické zdroje najmä pre vykurovanie a ohrev vody.

    Finančná podpora pôjde na solárne kolektory či kotly na biomasu. Ročne chce do programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach z rozpočtu vyčleniť sto miliónov korún.

    Prím bude hrať slnko. Na využívanie jeho žiarenia by z celého balíka mali smerovať tri štvrtiny prostriedkov. Ak si domácnosť kúpi solárny kolektor, bude môcť požiadať o príspevok tritisíc korún na štvorcový meter.

    Ak bude solárny systém väčší ako osem štvorcových metrov, získa domácnosť za každý meter nad túto hranicu polovicu. Ministerstvo počíta s tým, že ročne by tento dotačný systém mohol motivovať na inštaláciu päťkrát väčšieho rozsahu kolektorov ako dnes. Kým v súčasnosti ročne pribúda päťtisíc štvorcových metrov, od budúceho roka by to malo byť ročne 25-tisíc.

    Domácnosti by mali získať prístup aj k podpore pri využití kotlov na biomasu. Z 25 miliónov korún ročne chce financovať pre žiadateľov štvrtinu z ceny kotlov využívajúcich napríklad pelety, brikety či štiepku. Odhady ministerstva sú relatívne opatrné.

    Počítajú s tým, že ročne by sa takýchto zariadení mohlo na Slovensku inštalovať približne tisíc. Ich obstarávacia cena sa pohybuje okolo stotisíc korún. Cieľom je zvýšiť využívanie biomasy zo súčasných 16-tisíc na 37-tisíc terrajoulov v roku 2015.

    Zatiaľ nevedno, či si tieto zámery osvojí aj nové vedenie ministerstva hospodárstva.

Foto - Miro Nôta

Ilustračné foto – thermo|solar


Zdroj: Trend
Vietor Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
13.03.2008
Zobrazené:
2612 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
V prípade nálezu chráneného živočícha nebrať z miesta nálezu, ale kontaktovať
Správa Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk
(12.11.2019)


Nová kontaktná osoba od 1.1.2020
Od nového roku sa ujíma vedenia našej organizácie Mgr. Laura Martonová MSc - mobil 0911 298 822 E-mail : lauramarton@yahoo.com Vyštudovala odbor Environmentálna geológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a na Technickej univerzite vo Viedni MSc Program New Energy – Renewable Energy in Central and Eastern Europe. Aktívna členka mimovládnej neziskovej environmentálnej organizácie Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska – Pčola v Starej Ľubovni od jej založenia v roku 1994. Pracovala 5 rokov ako projektová manažérka a odborná konzultantka v oblasti odpadového hospodárstva, ochrany vôd, trvalo udržateľného lesného hospodárstva a obnoviteľných zdrojov energie v regióne severovýchodného Slovenska. Od roku 2008 pracuje ako odborná konzultantka pre oblasť mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu, najmä v súvislosti s energetickou efektívnosťou, obnoviteľnými zdrojmi, nakladaním s odpadmi a udržateľným využívaním lesov. Vypracováva projekty a programy hlavne v rozvojových krajinách (Afrika, Balkán, Ázia, Arabský polostrov), ktoré sú často spolufinancované prostredníctvom tzv. carbon market mechanizmov. Klientmi sú hlavne medzinárodné inštitúcie (UNDP, UNIDO, World Bank, EIB, EBRD), rozvojové agentúry, ale aj firmy a mimovládne organizácie.
(12.11.2019)


1.jnovember 2017
Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)


  Foto dňa
foto 4

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
4565 (4565 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
2990 (2990 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2800 (2800 hl.)

Geotermálnu
2817 (2817 hl.)

Veternú
3360 (3360 hl.)

Atómovú
2521 (2521 hl.)

V podstate ma to netrápi
2051 (2051 hl.)

Celkom hlasovalo: 21104


  Top články
Prezidentka podpísala zákon, ktorý zavádza zálohovanie PET fliaš a plechoviek

34 x    (16.10.2019)

V zmysle Smernice o poskytovaní informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z.

32 x    (18.10.2019)

Laura Martonová: Všetkých nás treba – jemných motivátorov, energických presviedčačov, katastroferov, štrajkujúcich školákov, ekoinovátorských vedcov,

28 x    (31.10.2019)



Designed by Salonky with phprs