Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  September  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30       

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

542614

September

53810

Dnes

196

Biomasa

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY


Vláda

  1. schvaľuje
    1. návrh koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely;

Návrh koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
č. 1149
z 1. decembra 2004

k návrhu koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely

Číslo materiálu:

minister pôdohospodárstva

Predkladateľ:

20091/2004

Vláda

  1. schvaľuje
    1. návrh koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely;

Návrh koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely

Snaha štátov EÚ o podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je jasne formulovaná v Bielej knihe OZE z 26. 11. 1997, v ktorej je stanovený 12 % podiel OZE z celkovej spotreby energie v cieľovom roku 2010. K dosiahnutiu tohto cieľa smeruje celý rad čiastkových krokov v rozličných sektoroch.

Aj Slovenská republika, ako pristupujúci člen EÚ sa otázkou podpory obnoviteľných zdrojov energie zaoberá na národnej úrovni. Stačí spomenúť Programové vyhlásenie vlády SR z r. 2002, v ktorom sa hovorí, že vláda zváži motivačné pravidlá pre využívanie domácich primárnych energetických zdrojov vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie. Vláda cíti spoločnú zodpovednosť s krajinami EÚ pri riešení problémov ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy Zeme a klimatických zmien a bude podporovať zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie a kontrolu technológií.

Energetickej politike SR sa uvádza, že v súčasnosti sa žiadny obnoviteľný zdroj energie nevyužíva v dostatočnej miere, a z celkovej spotreby priamych energetických zdrojov pokrývajú obnoviteľné zdroje energie len 1,6 %.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR je ďalším dokumentom pre všetky rezorty, ktorý priamo vyzýva k postupnej náhrade neobnoviteľných zdrojov za obnoviteľné, ktorých potenciál je na území Slovenska značný – najmä biomasa, geotermálna energia, vodná energia, slnečná energia a veterná energia. V dokumente sa priamo poukazuje na významný podiel pôdohospodárstva pri riešení tejto problematiky formou netradičných zdrojov energie, ako sú bionafta, bioplyn, slama a drevoštiepky.

V “Strednodobej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006” v časti poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel sa počíta aj s využívaním pôdy na pestovanie rastlín, ktoré nebudú využívané na výrobu potravín.

Predkladaný materiál nadväzuje na Koncepciu využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je schválená uznesením vlády SR č. 282 z 23. apríla 2003 a ktorá priblížila základný rámec pre rozvoj využívania OZE.

Rozvoj využívania dendromasy ako významného prvku OZE je nevyhnutný aj s ohľadom na ambiciózny indikatívny cieľ výroby elektrickej energie na úrovni 31 % z celkovej spotreby elektriny do roku 2010, ktorý Slovenská republika prijala v rámci prístupových rokovaní s EÚ a ktorý spolu s indikatívnymi cieľmi ostatných členských krajín zabezpečí dosiahnutie spoločného cieľa EÚ uvedeného v smernici č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu. Vláda SR prijala 07. 07. 2004 uznesením č. 667 Správu o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, ktorý uvádza ako národný cieľ výroby elektriny z OZE na úrovni 19 %.

Napriek prijatým koncepčným materiálom, ktoré sa zaoberajú OZE a ich využitím, nedošlo v rezorte pôdohospodárstva k vyššiemu využívaniu domácich OZE. Rezort pôdohospodárstva spotrebováva cca 3,3 % z celoštátnej spotreby energie, pritom však je producentom biomasy, ktorá má najväčší podiel energetického potenciálu – 42 % OZE v SR.

1. Zdroje a energetický potenciál biomasy vyprodukovaný v odvetví pôdohospodárstva

    1.1  Poľnohospodárska biomasa

Poľnohospodársku biomasu podľa v súčasnosti dostupných zdrojov možno rozdeliť do troch základných skupín:

  1. biomasa vhodná na výrobu tepla:
  • slama - obilná, repková, kukuričná, slnečnicová
  • drevený odpad z: - vinohradov, sadov, nálet z trvalých trávnych porastov (TTP)
    1. biomasa vhodná na výrobu bioplynu
  • z exkrementov hospodárskych zvierat
  • zo zelenej hmoty
  • odpad z potravinárskych prevádzok
    1. biomasa vhodná na výrobu tekutých biopalív
  • na výrobu MERO (metylester repkového oleja)
  • na výrobu bioetanolu
  • Na základe nameraných hektárových úrod biomasy bola stanovená celoročná produkcia jednotlivých druhov biomasy na spaľovanie v nadväznosti na osevné plochy v roku 2003, ktoré sú uvedené v tabuľke 1.

    Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na výrobu tepla
    Tabuľka 1

    Plodina

    Výmera v ha

    Úroda biomasy v t/ha

    Produkcia biomasy
    v t za rok

    hustosiate obilniny
    spolu

    648 568

    2,66

    729 000

    Kukurica

    113 200

    5,9

    668 000

    Slnečnica

    61 010

    3,6

    220 000

    Repka

    103 285

    2,0

    206 000

    Sady

    9 425

    3,9

    37 000

    Vinohrady

    10 898

    2,0

    22 000

    Nálet z TTP

    74 820

    2,0

    149 000

    Spolu

    1 021 206

    2 031 000

    Časť produkcie slamy z hustosiatych obilovín je pridávaná do kŕmnej dávky hospodárskych zvierat a časť je používaná na podstielku (978 tis. ton), preto v tabuľke 1 je uvedená len hodnota potenciálu využiteľnej produkcie slamy na výrobu tepla.

    Na základe analýzy možno konštatovať, že na Slovensku je teoreticky možné v súčasnosti na energetické účely využívať až 729 000 ton slamy z hustosiatych obilovín, čo predstavuje z energetického hľadiska výhrevnosť 2,8TWh alebo 10,4 PJ tepla.

    Na stanovenie produkcie biomasy z pestovania kukurice je počítané iba s výmerou kukurice na zrno, z ktorej produkcia biomasy tvorí 668 000 ton, čo predstavuje energetický ekvivalent 2,61 TWh alebo 9,4 PJ tepla.

    Produkcia slamy z pestovania repky predstavuje 206 000 ton s energetickým ekvivalentom 0,82 TWh alebo 2,9 PJ tepla.

    Produkcia slamy z pestovania slnečnice predstavuje 220 000 ton s energetickým ekvivalentom 0,81 TWh alebo 2,8 PJ tepla.

    K produkcii slamy obilnín, kukurice, repky a slnečnice môžeme počítať aj s produkciou drevnej hmoty zo sudov, vinohradov a náletu drevín z trvalých trávnych porastov, ktorých ročná produkcia je spolu 208 000 ton s energetickým ekvivalentom 0,9 TWh alebo 3,1 PJ tepla.

    Do kategórie biomasy na výrobu plynných produktov zaraďujeme zelené uhlohydrátové krmoviny a exkrementy hospodárskych zvierat. Pre analýzu potrebnú ku kvantifikácii možnej výroby bioplynu sa uvažovalo s produkciou tekutých exkrementov u hovädzieho dobytka a ošípaných. Pri výpočte sa uvažovalo s 440 600 veľkými dobytčími jednotkami (VDJ) hovädzieho dobytka a 84 350 VDJ ošípaných. Na základe týchto údajov je možné predpokladať ročnú produkciu bioplynu z exkrementov HD 241 mil. m3 a exkrementov ošípaných 36 mil. m3. Energetický ekvivalent je 1,95 TWh alebo 6,9 PJ tepla.

    Do kategórie biomasy na výrobu tekutých biopalív možno zaradiť hlavne olejniny a obiloviny, ktorých produkcia zabezpečí plnenie smernice 2003/30/ES a neohrozia potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky. Predpoklad produkcie bionafty v objeme 100000 ton predstavuje energetický ekvivalent 3,0 TWh alebo 11,0 PJ tepla.

    Celkový energetický potenciál v súčasnosti produkovanej biomasy v poľnohospodárstve SR predstavuje hodnotu energetického ekvivalentu 12,89 TWh alebo 46,5 PJ tepla (pozri tab. 2).

    Celkový energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy
    Tabuľka 2

    Druh biomasy

    Možná ročná
    produkcia na
    energetické účely v
    t

    Energetický ekvivalent

    TWh

    PJ

    Slama obilná

    729 000

    2,8

    10,4

    Kukurica

    668 000

    2,61

    9,4

    Slnečnica

    220 000

    0,81

    2,8

    Repka

    206 000

    0,82

    2,9

    Drevný odpad

    208 000

    0,9

    3,1

    Biomasa vhodná na výrobu tepla

    2 031 000

    7,94

    28,6

    Bionafta

    100 000

    3,0

    11,0

    Bioplyn (m3)

    277 000 000

    1,95

    6,9

    Spolu

    12,89

    46,5

    Teoreticky je možné v slovenskom poľnohospodárstve vyrobiť až 46,5 PJ energie z poľnohospodárskej biomasy bez toho, aby jej energetické využívanie negatívne vplývalo na živočíšnu výrobu (podstielanie, kŕmenie) alebo výživu pôdy. Táto hodnota až päťnásobne prevyšuje súčasnú spotrebu energie v poľnohospodárstve, ktorá sa pohybuje okolo 9,4 PJ.

    Z uvedeného bilancovania zdrojov biomasy vyprodukovanej v rezorte poľnohospodárstva je zrejmé, že jej energetický potenciál vysoko prevyšuje súčasnú spotrebu energie v poľnohospodárstve. Perspektívne predpokladáme, že na využívanie energie v poľnohospodárstve vyrobenej z poľnohospodárskej biomasy bude postačovať približne 50 % vyprodukovanej biomasy na výrobu tepla, asi 1 mil. ton, čo predstavuje energetický ekvivalent cca 14 PJ.

    Zostávajúca vyprodukovaná biomasa rastlinného pôvodu, určená na výrobu tepla môže byť dodávaná na vytvárajúci sa trh s biomasou. Do tejto skupiny patrí 50 % biomasy na výrobu tepla, asi 1 mil. ton, časť biomasy zo živočíšnej výroby na výrobu 277 mil. m3 bioplynu a celá produkcia energetických plodín na výrobu 100 tis. ton MERO. Celkom na trh s biomasou môžeme dodať v súčasnej dobe produkciu poľnohospodárskej biomasy s energetickým ekvivalentom asi 32 PJ.

    Ekonomické zhodnotenie využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely vychádza z vyčíslenia úspor, a to nahradením klasických uhľovodíkových palív poľnohospodárskou biomasou. Ročná produkcia 2 031 000 ton biomasy na spaľovanie predstavuje energetický ekvivalent 28,6 PJ tepla. Na vyprodukovanie rovnakého množstva tepla by bolo potrebných 786 mil. m3 zemného plynu, čo predstavuje finančnú hodnotu viac ako 7 miliárd Sk. Naproti tomu náklady na produkciu biomasy možno odhadnúť na 0,6 až 1 miliárd Sk. Úspora v tomto prípade predstavuje viac ako 6 miliárd Sk.

    Podobne by bolo možné vyčísliť úsporu pri nahradení zemného plynu bioplynom.

    Toto ekonomické zhodnotenie jasne poukazuje na reálnu možnosť zníženia nákladov na energiu jednak v rezorte poľnohospodárstva ale po vytvorením trhu s biomasou aj v iných odvetviach hospodárstva.

      1.2  Lesnícka biomasa (dendromasa)

    Hlavným zdrojom dendromasy na Slovensku je lesné hospodárstvo, kde je možné využiť časť vyťaženého dreva, ktoré je nevhodné pre použitie v drevospracujúcom priemysle a drevospracujúci priemysel, ktorý vo výrobnom procese produkuje odpady dreva vhodné na energetické využitie.

    Veľmi významným perspektívnym zdrojom je drevná hmota, ktorú možno produkovať na máloproduktívnych poľnohospodárskych pôdach, resp. iných nelesných pozemkoch napr. formou intenzívnych porastov. Časť týchto pozemkov je už v rôznej miere zalesnená v dôsledku sukcesie drevín.

    Ďalšími zdrojmi paliva dendromasy sú zeleň v intravilánoch mesta, obcí, brehové porasty, vertolamy, stromoradia ciest, drevný komunálny odpad, porasty rastúce pod elektrovodmi, drevné splaveniny riek a pod.

    a) Kvantifikácia a štruktúra zdrojov dendromasy v lesnom hospodárstve

    Slovenská republika s výmerou lesov, ktorá k 31. 12. 2003 predstavovalo 2,004 mil. ha (až 43 % územia) má veľmi priaznivé podmienky pre tvorbu potenciálu lesnej dendromasy.

    Porastové zásoby dreva dosiahli v roku 2003 hodnotu 428,3 mil. m3, ktorá je o 125 mil. m3 vyššia ako v roku 1970. Zásoba dreva za uvedené obdobie vzrástla zo 171 m3/ha na 223 m3/ha. Medziročný nárast zásob dreva za obdobie 2002 – 2003 predstavuje 5 mil. m3. Z ročnej evidovanej ťažby dreva 6 652 tis. m3 v roku 2003 a výslednom sortimentovom využití dreva z celkovej organickej hmoty stromov na úrovni okolo 50 % približne rovnaké množstvo drevnej hmoty v podobe pňov, koreňov, kôry, vetiev vrcholových častí stromov a ihličia alebo lístia zostáva v lese a časť z neho tvorí potenciálnu rezervu pre energetické využitie.

    Podľa prognóz bude ťažba dreva mierne vzrastať na 6,7 mil. m3 v roku 2010, s možnosťou nárastu na 7,0 mil. m3 v roku 2020.

    Vývoj vykonaných ťažieb dreva
    Tabuľka 3

     

    Ukazovateľ

    Rok

    1980
    tis. m3

    1990
    tis. m3

    2002
    tis. m3

    2003
    tis. m3

    Ihličnatá

    2 758

    2 777

    3 209,5

    3 508,5

    Listnatá

    3 106

    2 499

    3 038,7

    3 143,5

    Spolu

    5 864

    5276

    6 248,2

    6 652,0

    Pri zohľadnení všetkých súčasných ekologických, ekonomických a technických dôvodov predstavuje ročne využiteľný odpad z lesnej výroby 750 tis. ton, v ktorom je zahrnutá tenčina do 7 cm, nespracovaná časť hrubiny, dendromasa z prerezávok mladých lesných porastov a pri povolených technológiách obnovy lesa vytrhané pne a korene. Ročná výroba palivového dreva predstavuje 260 tis. ton a vrátane samozásobovania obyvateľstva dosahuje 400 tis. ton a 220 tis. ton predstavuje disponibilná zásoba energetických porastov listnatých drevín (agát, dub cerový, hrab), ktoré budú počnúc rokom 2004 pre vedený účel postupne vyčleňované pri obnove lesných hospodárskych plánov do roku 2014.

    Ďalším potenciálnym zvýšením bilancií lesnej dendromasy po roku 2010 budú zdroje zo zvýšenia ťažby dreva. Podiel energeticky využiteľnej dendromasy bude závisieť z prerozdelenia zdrojov dreva na trhu.

    Celkový ročný potenciál Slovenska v produkcii lesnej dendromasy vhodnej na energetické využitie do roku 2010 dosiahne približne 1 810 tis. ton.

    Po roku 2010 sa bilancia disponibilnej lesnej dendromasy môže reálne zvýšiť o potenciál z produkcie energetických porastov založených na základe vykonanej rajonizácie území vhodných pre pestovanie energetických lesov na výmere 45 400 ha s produkciou 440 tis. ton prevažne rýchlorastúcich drevín topoľov a vŕb pri krátkom produkčnom cykle 3 – 5 rokov.

    Stanovenie teoretického potenciálu lesnej dendromasy využiteľnej na energetické účely výrazne ovplyvňuje odbytová cena tzv. zameniteľných sortimentov a náklady na ich výrobu. Ide najmä o vlákninové drevo používané v celulózovo-papierenického priemysle. Zaujímavé sú najmä oblasti s malým podielom guľatinového dreva, kde klasické výrobné postupy a dopravné náklady neumožňujú dosiahnutie primeranej ekonomickej efektívnosti. Riešením je výroba palivových štiepok pre odberateľov v spádovej oblasti produkcie paliva. Takto sa na

    výrobu energie zužitkuje aj časť vlákninového dreva. Štiepkovaním celých, resp. častí stromov (po vymanipulovaní guľatinového dreva) možno dosiahnuť zužitkovanie aj doteraz nevyužívanej tenčiny a hrubiny korún stromov. Podľa predbežných odhadov možno takto využiť 20 až 30 % ročnej produkcie vlákninového dreva, t.j. 600 – 900 tis. m3.

    Predpokladá sa, že na trh s dendromasou pre energetické využitie vstúpi aj komunálna sféra a podnikateľské firmy s produkciou z čistenia a orezov stromoradí, parkov, zelene zo sídelných centier, ako aj z udržiavania voľne rastúcej zelene, pozemkov okolo železničných tratí a produktovodov v objeme 300 tis. ton ročne.

    Potenciál zdrojov dendromasy tak do roku 2020 vzrastie oproti súčasnému stavu o 714 – 914 tis. ton ročne, takže celkový potenciál energeticky využiteľných zdrojov môže dosiahnuť 2524 – 2724 tis. ton ročne.

    Využiteľný potenciál lesnej dendromasy na energetické využitie v SR
    Tabuľka 4

    Zložka stromovej dendromasy - sortiment

    Ročné množstvo
    t

    Energetický ekvivalent
    PJ

    Kôra

    360 000

    3,4

    Tenčina, nezužitkovaná hrubina

    375 000

    3,5

    Pne a korene

    25 000

    0,2

    Palivové drevo

    485 000

    4,6

    Prestarnuté porasty

    300 000

    2,9

    Manipulačné odpady

    120 000

    1,1

    Odpady z prerezávok

    15 000

    0,1

    Odpady po mechanickom spracovaní dreva v organizáciách LH

    130 000

    1,1

    Spolu

    1 810 000

    16,9

    Z toho množstvo, ktoré sa energeticky využije v súčasnosti

    768 000

    7,3
    42 %

    b) Dendromasa z produkcie drevospracujúceho priemyslu

    Významným zdrojom energeticky zužitkovateľného dreva je drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára 1 410 tis. ton odpadu ročne. Z tohto množstva je 950 tis. ton odpadu, ktorý vzniká pri mechanickom spracovaní dreva, z čoho je 648 tis. ton odrezkov a 302 tis. ton pilín. Zostatok 460 tis. ton predstavuje čierny výluh pri chemickom spracovaní dreva. Celková energetická hodnota využiteľného odpadu z drevospracujúceho priemyslu je 18,1 PJ, z toho sú 2/3 z mechanického spracovania dreva a 1/3 z čierneho výluhu. Najväčšími producentmi odpadu sú veľké drevospracujúce podniky, ktoré sú zároveň veľkými spotrebiteľmi energie (elektriny a tepla). Sú to vhodné základné predpoklady na to, aby boli pre tieto podniky vybudované energetické systémy na báze využívania drevného odpadu. Najväčšie koncentrácie energeticky využiteľnej biomasy z mechanického spracovania dreva sú v okresoch Čadca, Brezno, Lučenec a Svidník.

    Vo veľkých drevospracujúcich podnikoch sú odpady zužitkované na výrobu veľkoplošných aglomerovaných materiálov a na energiu. V menších prevádzkach sa odpady nespracovávajú a sú potenciálne k dispozícii na energetické účely.

    Ročný celkový a využiteľný potenciál dendromasy na energetické využitie vznikajú v drevospracujúcom priemysle SR v roku 2002:

    Tabuľka 5

    Druh odpadu

    Celkový potenciál

    Využiteľný potenciál

    Súčasné energetické využitie

    t

    PJ

    t

    PJ

    t

    PJ

    Suché odpady

    620 000

    10,4

    320 000

    5,4

    190 000

    3,2

    Vlhké odpady

    970 000

    9,7

    630 000

    6,3

    270 000

    2,7

    Kvapalné odpady

    460 000

    6,4

    460 000

    6,4

    460 000

    6,4


    Zdroj: www.agroporadenstvo.sk
    Biomasa Autor:
    Pavel Petráš
    Vydané:
    21.08.2007
    Zobrazené:
    2313 x
    Odoslať
    Tlačiť



    Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
    Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
    064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

    альфа банк голд максимум

      Novinky
    Tak trošku doplňujeme
    Posúvame do Vašej pozornosti, keďže nie sú ľudia. Tak sa zapája do aktivít aj Paľo Petráš zatiaľ len dočasne do 13.3.2020 kontakt : pavel64petras@gmail.com mobil 0917 319 587
    (22.04.2019)


    Kde sa obrátiť pri probléme s živočíchmi
    Sem vložte príslušný text vrátane HTML syntaxu alebo v prípade nevyužitia tejto časti všetko vymažte - teda vrátane tohoto textuSpráva Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk Kontakty pracovníkov!
    (15.12.2017)


    1.jnovember 2017
    Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
    (01.11.2017)


      Foto dňa
    foto 63

      Anketa
    Uprednostňujete skôr energiu ?

    Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
    4537 (4537 hl.)

    Vodnú ( malé vodné elektrárne
    2961 (2961 hl.)

    Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
    2775 (2775 hl.)

    Geotermálnu
    2777 (2777 hl.)

    Veternú
    3344 (3344 hl.)

    Atómovú
    2497 (2497 hl.)

    V podstate ma to netrápi
    2019 (2019 hl.)

    Celkom hlasovalo: 20910


      Top články
    Ku všetkým školám v okrese Stará Ľubovňa

    41 x    (16.09.2019)

    TTT – Týka sa To aj Teba.

    25 x    (06.09.2019)

    Mainstreamové riešenie klimatickej zmeny je drahé s neistým koncom aj s úpadkom ekonomiky, tvrdí hydrológ

    7 x    (22.09.2019)



    Designed by Salonky with phprs