Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/view.php on line 31
Združenie PČOLA
  Hlavné menu

  Vydané články
<<  August  >>
PoUtStŠtPiSoNe
     1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31       

  Prihlásenie
Meno (prezývka)


Heslo


Upraviť účet

Ak si želáte, aby Vám bol zasielaný informačný e-mail o novinkách na stránkach zaregistrujte sa.

  Návštevnosť
Celkom

648046

August

48500

Dnes

368

Biomasa

“Hory sú významným zdrojom vody, energie a biologický diverzity.


“Hory sú významným zdrojom vody, energie a biologický diverzity. Navyše sú miestom výskytu minerálov, lesných a poľnohospodárskych produktov a rekreácie. Horské ekosystémy majú rozhodujúci význam pre použitie globálneho ekosystému našej planéty. Horské ekosystémy sa však prudko menia. Sú citlivé na eróziu a zosuvy pôdy, stratu stanovištných a genetických zdrojov. Po ľudskej stránke sú priestorom s rozšírenou chudobou a s vytrácajúcimi sa pôvodnými znalosťami. Obhospodarovanie horských zdrojov a spoločensko-ekonomický rozvoj obyvateľstva si preto zasluhuje vykonanie neodkladných opatrení.”

Od začiatku šesťdesiatych rokov rastú vo svetovom i európskom meradle vážne problémy so stavom životného prostredia. Nejde len o izolované prípady devastácie a degradácie, ale ohrozená je samotná podstata prostredia a života.

Strategicky sú ohrozené územia s neúnosnou produkciou odpadov, globálne sú narušené životodárne planetárne systémy (hydrologický cyklus, zmeny v zložení atmosféry, klimatické podmienky, ekologické cykly). Ľudská populácia nad primeranú mieru “vykorisťuje” neobnoviteľné i obnoviteľné zdroje. Hrozivou rýchlosťou je redukované biologické bohatstvo (diverzita a genetické základy druhov).

Jedinou cestou k budúcnosti, na ktorej zjednotilo svetové spoločenstvo, je spôsob hospodárskeho rastu, formulovaný ako “trvale udržateľný rozvoj”. Znamená zásadné zásahy do hospodárskych konvencií i politiky v podobe novej filozofie, nového spôsobu myslenia, ale najmä zodpovedného konania.

V tejto súvislosti významnú úlohu zohral svetový summit (UNCED), ktorý sa konal v roku 1992 v Rio de Janeiro. Jeho najvýznamnejším výstupom bola Agenda 21, ktorá poukazuje na najväčšie problémy a navrhuje prístupy a stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj ľudskej spoločnosti a ochranu životného prostredia v 21. storočí. V nej osobitná pozornosť sa venuje horským oblastiam, u ktorých sa zdôrazňuje, že:

“Hory sú významným zdrojom vody, energie a biologický diverzity. Navyše sú miestom výskytu minerálov, lesných a poľnohospodárskych produktov a rekreácie. Horské ekosystémy majú rozhodujúci význam pre použitie globálneho ekosystému našej planéty. Horské ekosystémy sa však prudko menia. Sú citlivé na eróziu a zosuvy pôdy, stratu stanovištných a genetických zdrojov. Po ľudskej stránke sú priestorom s rozšírenou chudobou a s vytrácajúcimi sa pôvodnými znalosťami. Obhospodarovanie horských zdrojov a spoločensko-ekonomický rozvoj obyvateľstva si preto zasluhuje vykonanie neodkladných opatrení.”

Pre spopularizovanie a napĺňanie týchto cieľov, OSN vyhlásila rok 2002 za Medzinárodný rok hôr.

Na Slovensku je podľa zaužívaných kritérií až 52 % územia zaradeného do horských oblastí, kde prevahu tvoria lesné spoločenstvá. Integrovaný prístup k plánovaniu hospodárenia so zdrojmi krajiny sa realizuje v zmysle “Koncepcie pôdohospodárskej politiky”, ktorej súčasťou je problematika poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

V nadväznosti na spomenuté materiály vzniklakoncepcia rozvoja vidieka SR, ktorú vláda schválila v roku 1998. Týmto dokumentom sa riadi aj rozvoj horských oblastí.

Základnými cieľmi koncepcie je:

  • zlepšenie kvality života vidieckeho obyvateľstva;
  • zabezpečenie dostatku pracovných príležitostí a primeraných príjmov aj pre odľahlé a znevýhodnené regióny;
  • zachovanie ekologického prístupu a trvalo udržateľný rozvoj vidieckych zón.

Tieto ciele sú v súlade s cieľmi Národného plánu regionálneho rozvoja SR, ktorý bol vypracovaný v súlade s Koncepciou štátnej regionálnej politiky SR (výnos vlády SR č. 802/1997).

Najvýznamnejšie miesto v horských oblastiach majú lesy. Tvoria nenahraditeľný zdroj biomasy, zásadne modifikujú prírodné prostredie a tvárnia životné podmienky ľudskej populácii. V súvislosti s dynamickým rozvojom priemyslu, dopravy, urbanizácie, význam lesov narastá. Pochopenie úlohy lesa ako nositeľa nezastupiteľných funkcií v prírodnom aj životnom prostredí, viedlo k posilňovaniu významu jeho polyfunkčnosti, pričom vystupujú do popredia verejnoprospešné funkcie. Štátna lesnícka politika vo svojich zásadách zdôrazňuje ako základný cieľ zachovanie lesov, ich ochranu a zveľaďovanie, pričom sa konštatuje, že verejno-prospešné funkcie majú nezastupiteľnú úlohu a ich rozvoj je štátnym záujmom. Z týchto zásad vychádza aj Koncepcia lesníckej politiky do roku 2005.

Obhospodarovanie lesov v SR smeruje k zlepšeniu ich súčasného stavu a plnohodnotnému naplneniu všetkých ich funkcií, vrátane produkčnej. Prioritným záujmom lesníctva je dosiahnuť taký stav lesov a spôsob ich obhospodarovania, aby dlhodobo a nepretržite plnili všetky požadované funkcie (produkčné, ekologické a environmentálne) v súlade s nezastupiteľnou ekostabilizačnou funkciou v krajine.

Narastajúce nároky spoločnosti na les sa prejavujú v zmenách v kategorizácii lesov. V roku 1960 rozloha lesov hospodárskych tvorila približne 86 % a v roku 2001 je to len 66 %. Naopak za to isté obdobie výmera lesov ochranných vzrástla z 8 % na 16 % a u lesov osobitného určenia zo 6 % na 18 %.

V tejto súvislosti treba znovu poukázať na doterajší nesúlad vo finančnom zabezpečovaní verejnoprospešných služieb v lesnom hospodárstve, nakoľko zvýšené náklady, resp. kompenzácia ujmy na produkčnej funkcii lesov, sa nehradí v potrebnom rozsahu z verejných zdrojov.

Lesnícka stratégia hlavne v horských oblastiach i do budúcnosti musí byť predovšetkým stratégiou pre naplnenie záväzkov, ktoré prevzali na seba členské štáty v EÚ v rámci rezolúcií z konferencií o trvalo udržateľnom obhospodarovaní a zachovaní biodiverzity. Táto stratégia je založená na multifunkčnom chápaní lesov, ktoré majú významnú hospodársku funkciu nielen ako zdroj obnoviteľnej suroviny, ale predovšetkým ako zdroj zamestnania vo vidieckych oblastiach. Lesy musia plniť nenahraditeľné ekologické poslanie v súvislosti s biologickou rôznorodosťou a ovplyvňovaním klímy, ale taktiež i sociálnu úlohu predovšetkým poskytovaním rekreačných možností obyvateľstva.

Lesy sú preto neoddeliteľnou súčasťou vidieckych oblastí a tvoria hlavný prvok integrovanej politiky rozvoja vidieka, predovšetkým pre svoj príspevok k príjmom zamestnanosti a pre svoje ekologické a sociálne hodnoty.

Kľúčom k zveľaďovaniu lesov a ich zachovaniu, resp. obnove produkčných i verejnoprospešných funkcií je dôsledná ekologizácia všetkých činností. V prvom rade uplatňovanie hospodárskych spôsobov, ktoré najviac vyhovujú meniacim sa ekologickým podmienkam a daným porastovým formám, ale i širšie zavádzanie vhodnej lesnej techniky a technológií v lesnom hospodárstve. V dôsledku dlhodobého pôsobenia škodlivých činiteľov, najmä antropogénnych (imisie) si uvedomujeme akútnu nutnosť zlepšovania zdravotného stavu a vitality lesov.

Presadzovanie moderného vzťahu spoločnosti k lesom a ich užívateľom by mal priniesť nový zákon o lesoch, ktorého návrh práve dnes prerokováva Legislatívna rada vlády SR a zajtra má o ňom rokovať Vláda SR. V jeho návrhu sú špecifikované povinnosti užívateľov lesa pri zabezpečovaní združených funkcií, ako i princíp zákonného nároku na finančný príspevok zo strany štátu pri uplatňovaní verejných záujmov.

Zákony sú zrkadlom doby, v ktorej vznikli. Z ich ustanovení možno hodnotiť spoločnosť a jej hospodárske podmienky, ale i ciele, ktoré sa ich prijatím sledovali. Treba veriť, že navrhovaný zákon o lesoch v zrkadle dejín umožní ukázať tvár slovenského lesníctva z toho pohľadu, ktorá mu na základe bohatých tradícií a dosiahnutých výsledkov prináleží. Ak sa tak stane v roku Medzinárodného roku hôr, bude to viac ako symbolické.

Vážené kolegyne, kolegovia, horné úseky vodohospodársky významných tokov a drobné vodné toky, teda bystriny, sú jedným z dôležitých, cenných a nenahraditeľných prvkov krajiny. Ako významný krajinný prvok utvárajú jej charakteristický vzhľad. Pri správnej starostlivosti o ne prispievajú k jej ekologickej stabilite. Veľmi významne ovplyvňujú vývoj a tvorbu krajiny ako v živom, tak aj v neživom prostredí. Sú neoddeliteľnou súčasťou krajinnej štruktúry horskej a podhorskej krajiny.

Krajina a bystrina sú tesne previazané obojstrannou vzájomnou väzbou. Bystrina významne (pozitívne ale aj negatívne) ovplyvňuje krajinu a krajina (resp. zásahy človeka do krajiny) ovplyvňuje (tiež pozitívne alebo negatívne) bystrinu. Optimálnym ovplyvňovaním tejto väzby antropogénnou činnosťou je možné vytvoriť taký stav, pri ktorom môže byť bystrina hodnotená a vnímaná ako ekologicky stabilizujúci prvok krajinnej štruktúry a to bez vytvárania škodlivých procesov a negatívne pôsobiacich faktorov na krajinu a človeka.

Žiaľ, musím konštatovať, že súčastný stav v starostlivosti o tieto toky, ktorých máme na Slovensku viac oko 20 tisíc kilometrov, je nedostatočný. Horský a podhorský reliéf počas dažďových zrážok spôsobuje zvýšený povrchový odtok vody, rýchle naplnenie korýt a zaplavovanie územia. Tak ako rýchlo dochádza k prudkému zvýšeniu prietokov, tak rýchlo dôjde k poklesu. Prívaly za sebou zanechávajú spúšť. Predísť sa tomu dá len preventívnymi opatreniami, sústavnou starostlivosťou o povodie ako územný celok so všetkým čo s pohybom vody v území súvisí. Je to zmysluplná organizovaná činnosť, v ktorej sa zohľadňuje vodohospodársky účinná skladba a štruktúra lesov, účinný systém protieróznych opatrení na poľnohospodárskej pôde, podmienky na účinné vsakovanie atď. Na tieto opatrenia musia nadväzovať retenčné priestory vo vrcholových nádržiach, suchých poldroch alebo správne dimenzovaných prehrádzkach, samozrejme za predpokladu nadväzujúcich úprav v intravilánoch a území, ktoré je potrebné pred záplavami chrániť.

Z toho vyplýva, že zahrádzanie bystrín (ZB) je ich dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou, pretože tvorí jednu zo základných častí spomínaného komplexu opatrení, ktorými sa má zlepšovať, zmierňovať, či eliminovať nevyhovujúci stav mnohých malých povodí Slovenska. V súlade so súčasnými aktuálnymi trendmi vo vyspelých krajinách Európy i sveta treba chápať zahrádzanie bystrín nielen ako samotné úpravy tokov, ale ako súčasť širokého komplexu melioračných opatrení v povodiach.

Napriek tomu, že problémy s nevyhovujúcim celkovým stavom mnohých malých povodí Slovenska sa prehlbujú, zhoršujú, ba vplyvom antropogénnych faktorov aj rozširujú do ďalších oblastí, nevenuje sa im často ani minimálna pozornosť. Tento nepriaznivý a krajinu postupne znehodnocujúci stav trvá už mnoho rokov. Vynaložené náklady na starostlivosť o vodné toky v LH sa už dlhodobo výrazne znižujú. Pokiaľ sa na takýto účel v roku 1980 vynaložilo celkom 57 miliónov korún, v roku 1985 to bolo 49 miliónov, v roku 1990 celkom 53 miliónov, no v roku 1994 už len 22 miliónov a v súčasnosti je to ešte menej.

Ak si lepšie uvedomíme spomínané skutočnosti, zistíme, že v tomto smere existuje veľký paradox. Na jednej strane kompetentní činitelia vedia o existujúcich problémoch a o zložitosti situácie, na druhej strane v čase, keď sa veľmi vypuklo prejavujú problémy súvisiace so zmenšovaním retenčnej kapacity krajiny a celkovej hydrickej účinnosti lesov v dôsledku ich zhoršeného zdravotného stavu, v čase výskytu povodní, zrýchleného odtoku, akcelerovanej erózie a postupného vysúšania krajiny, nie sú vyčlenené prostriedky na riešenie tohto nepriaznivého stavu. Zahrádzanie bystrín sa dostalo na Slovensku do najdlhšie trvajúceho obdobia recesie od počiatku svojho vzniku v roku1923. Okrem toho je zarážajúce, že nie sú vyčlenené dostatočné prostriedky ani na údržbu, opravy, či rekonštrukciu existujúcich starších úprav. Existujúce porušenia na starších úpravách sa postupne, najmä počas vyšších prietokov zväčšujú, v niektorých prípadoch hrozí úplné zničenie týchto úprav, alebo ich častí. Malá pozornosť sa venuje aj revitalizačným opatreniam, ktorých účelom je zlepšenie ekologickej kvality niektorých starších, v minulosti len stroho technicky vyprojektovaných a postavených úprav.

Je zrejmé, že perspektívy zahrádzania bystrín na Slovensku závisia predovšetkým od dostatku finančných prostriedkov. V prípade ďalšieho prehliadania týchto problémov sa budú rany v krajine ďalej prehlbovať a následne priamo, či nepriamo, vyvolávať vznik katastrofálnych situácií, ako sú povodne, záplavy, erózie, lavíny, zosuvy pôdy atď., ktoré nielenže devastujú krajinu, ale ničia aj ľudské životy a majetok ľudí.

Určitým problémom, ktorý v súčasnosti situáciu ešte viac komplikuje, je priebeh delimitácie správy malých vodných tokov (III. etapa), ktorá nie je definitívne ukončená, hoci sa mala ukončiť do konca roku 1997. V rámci delimitácie sa má delimitovať zo správy Lesov SR, š.p. Banská Bystrica do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica 5 500 km drobných vodných tokov.

Dámy a páni, horské a podhorské oblasti, nakoľko sa na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy podieľajú až 49 percentami, majú značnú váhu aj v slovenskom poľnohospodárstve. Oblasti s horšími výrobnými podmienkami, t.j. horské a podhorské oblasti a ostatné znevýhodnené oblasti, predstavujú dovedna až 72 % poľnohospodárskej výmery Slovenska. Niet pochýb o opodstatnenosti poľnohospodárskej výroby v týchto oblastiach, čo potvrdzujú aj ciele, zakotvené v našej agrárnej politike, smerujúcej k podpore zachovania poľnohospodárstva aj v nekonkurenčných podmienkach. Je to v záujme udržania kultúrneho rázu krajiny, udržania jej osídlenia a zvýšenia zamestnaneckých možností. To však vyžaduje aj primeranú dôchodkovosť, určenú poľnohospodárskym subjektom, ktoré v nich hospodária. Treba zdôrazniť, že naša snaha o podporu horských a podhorských oblasti je konformná s podporou, ktorá sa poskytuje farmárom v EÚ.

Dôkazom nášho skutočného, nielen deklarovaného postoja k horským a podhorským oblastiam je aj súčasná podporná politika štátu v oblasti pôdohospodárstva, ktorá vychádza z cieľov a zámerov zakotvených v strednodobej Koncepcii agrárnej a potravinovej politiky SR do roku 2005 ako aj v zákone č. 240/1998 Z.z. o poľnohospodárstve.

V zmysle výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR o podpore podnikania v horských a iných poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach sa poľnohospodárske podnikanie v týchto oblastiach podporuje predovšetkým osobitnými dotáciami na trvalé trávne porasty (TTP), dotáciami na ornú pôdu a na trvalé kultúry.

Podpora udržiavania kvality poľnohospodárskej pôdy udržiavaním trvalých trávnych porastov sa poskytuje v závislosti na zatriedení agropodnikateľa do skupiny ceny pôdy podľa jej bonity. podmienená dodržaním minimálnej hustoty zvierat, vyjadrených veľkými dobytčími jednotkami, vypočítanými zo stavov hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

Obhospodarovanie ornej pôdy podporujeme prostredníctvom dotácii na kompenzáciu nižšej dôchodkovosti v dôsledku znevýhodnených výrobných podmienok obhospodarovanej ornej pôdy. Táto podpora sa poskytuje agropodnikateľovi na hektár ornej pôdy, pri sadzbách, diferencovaných podľa agregátov skupiny ceny pôdy za podmienky dosiahnutia stanovených tržieb z poľnohospodárskej činnosti v prepočte na jeden hektár.

V snahe podporiť diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby a lepšie využitie špecifík prírodných podmienok, sme zaviedli dotácie na kompenzáciu nižších výnosov v dôsledku znevýhodnených výrobných podmienok pri pestovaní špeciálnych trvalých kultúr. Poskytujú sa sadzbou do výšky 10 % dosiahnutých tržieb (vrátane dodávky produkcie do vlastných prevádzkarní) v bežnom roku, prepočítaných na jeden hektár rodiacich chmeľníc, viníc, ovocných sadov a plantáží drobného ovocia .

V posledných rokoch v týchto oblastiach nadobúda rozmery podpora chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka. V tomto roku sa úroveň tejto podpory podstatne zvýšila a to o 1 až 2 tisíc Sk rastom diferencovaných sadzieb na jeden kus, podľa novej agregácie skupín ceny pôdy.

Vzhľadom na vysoké zastúpenie oviec má v týchto oblastiach veľký význam podpora chovu oviec a kôz, kde okrem diferencovaných podpôr na jeden kus (podľa zamerania chovov - úžitkový, rozmnožovací, šľachtiteľský), sa zvyšuje význam podpory produkcie ovčieho a kozieho mlieka a výrobkov z neho, ako aj podpory predaja jahniat z výkrmu, zavedenej v tomto roku

Nízke zornenie poľnohospodárskej pôdy v horských a podhorských oblastiach predurčuje obmedzený okruh vyrábaných poľnohospodárskych komodít. Preto významným doplnkom príjmov agropodnikateľov sú príjmy z nepoľnohospodárskej činnosti. Dotáciami sa preto snažíme podporiť rozvoj agroturistiky a diverzifikácie ekonomických aktivít na vidieku, hlavne v oblasti obstarania kapitálových vstupov – samozrejme len na základe reálneho podnikateľského zámeru.

Vychádzame aj zo skúseností susedných alpských krajín, kde napríklad významnou formou podnikania v horských a podhorských oblastiach je dovolenka na roľníckom dvore. Prvým predpokladom jej úspešnosti je kvalitné ubytovanie a služby návštevníkom, vrátane ponuky špecialít z vlastných poľnohospodárskych surovín na štandardnej úrovni.

Významným a aktuálnym celospoločenským problémom vo využívaní horských a podhorských oblastí Slovenska je zamestnanosť obyvateľstva. V súčasnosti evidujú úrady práce viac ako 506 tisíc nezamestnaných osôb, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 18 % s výraznou oblastnou diferenciáciou – od zhruba 4,5 % v Bratislave po 34 % v okrese Rimavská Sobota.

Na riešenie tohto problému vláda prijala koordinované opatrenia dlhodobého i krátkodobého charakteru, medzi iným aj opatrenia na elimináciu nelegálnej práce, ktorá sa zrejme vyskytuje aj v odvetví poľnohospodárstva. Predovšetkým však ide o už spomínané nástroje na podporu poľnohospodárstva a diverzifikácie činnosti, najmä v znevýhodnených oblastiach. Sme si vedomí, že poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom sú v niektorých oblastiach, najmä horských, často jedinou ekonomickou aktivitou, ponúkajúcou miestnemu obyvateľstvu možnosť obživy.

Čo sa týka rastlinnej výroby v podhorských a horských oblastiach, tá má svoje zvláštnosti, ktoré vytvárajú najmä pôdnoklimatické podmienky. Oproti iným oblastiam je tam badateľný zúžený podiel rozhodujúcich intenzívnych plodín, či už ide o obilniny, olejniny, strukoviny alebo zemiaky. Podstatne nižšie sú aj úrody a celková produkcia. Svedčia o tom aj niektoré základné štatistické údaje: obiloviny z celkového objemu výroby majú 15,5% podiel, olejniny 13,7% zemiaky majú na celkovej produkcii už väčší podiel a to 49%. Do podhorských oblastí až donedávna patrilo pestovanie ľanu, ako plodiny ktorá mala po obilovinách najvyššiu rentabilitu. Žiaľ, táto plodina sa nám z tohto pestovateľského teritória vytráca. Bude treba túto komoditu práve pre tieto oblasti oživiť, lebo záujem o prírodné vlákna vo svete významne narastá. Horské a podhorské oblasti majú svoje významné poslanie aj vo výrobe krmovín a následne v rozvoji celej živočíšnej výroby. Pri doterajšom hodnotení týchto regiónov nám stále zostávajú nemalé rezervy tak v kvalitatívnych, ako aj v kvantitatívnych parametroch, ale aj v samotnej forme a spôsobe využívania lúk a pasienkov. Ak hovoríme, že krmoviny sú druhou stránkou mince drahých obilovín, rôzne výsledky našich podnikov v týchto oblastiach to len potvrdzujú. Sú chovatelia ktorí vyrábajú 7 litrov mlieka zo sena, ale máme dnes celý rad chovateľov, ktorí získavajú z podielu sena 12 až 14 litrov. A takto by sa dalo uvažovať aj o oblastí prírastkov v chovoch HD. A to sú naše šance do budúcich rokov. Nové technológie ošetrovania a obnovy lúk dávajú šance zvýšiť kvalitu porastov, na čom sa svojou dotačnou politikou podieľa aj MP SR.

V súlade s cieľmi rozvoja chovu HD a oviec v podhorských a horských regiónoch Slovenska sú zamerané i vedecko-technické programy, ktoré komplexne riešia problematiku v rámci cyklu ovzdušie - pôda - koreňová hmota - nadzemná biomasa - technológie využívania - zviera - produkt a jeho kvalita.

V živočíšnej výrobe týchto oblastí bude hlavným pilierom podpora a zameranie chovu hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

Ministerstvo pôdohospodárstva schválilo Koncepciu rozvoja chovu hovädzieho dobytka do roku 2005. Cieľom je zastavenie poklesu početných stavov a vytvorenie podmienok pre nárast populácie kráv. Nutnosť nárastu početných stavov dobytka súvisí s mimoriadne nízkym zaťažením poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým však trvalých trávnych porastov dobytkom, čo má negatívny vplyv, okrem iného, aj na kultúrny charakter krajiny, prejavujúci sa narastaním plôch krovín vzniknutých samonáletmi a nežiaducimi zmenami floristického zloženia trávnych porastov. Súčasné zaťaženie trvalých trávnych porastov a poľnohospodárskej pôdy hovädzím dobytkom je v porovnaní s okolitými krajinami (Rakúsko, SRN) alarmujúce. Pokiaľ u nás chováme priemerne 16 kráv na 100 ha TTP, v SRN napríklad je to až 106 kráv. Zmena tohto nepriaznivého vývoja je možná len zavedením takých produkčných systémov, ktoré umožnia ekonomicky efektívny chov HD i v týchto marginálnych oblastiach. Priemerná úžitkovosť za laktáciu v roku 2000 bola v podhorských a horských oblastiach 3 886 kg mlieka a priemerné denné prírastky teliat do odstavu v systéme bez trhovej produkcie mlieka boli 0,83 kg. Predpokladom vyššej efektívnosti je okrem zvýšenia úžitkovosti aj vývoj tzv. "low-input” systémov, t.j. systémov chovu pri minimálnych vstupoch.

V podhorských a horských oblastiach sa i naďalej počíta s chovom v oboch produkčných systémoch, t.j. s chovom dojníc i kráv bez trhovej produkcie mlieka.

Riešené a pripravované vedeckotechnické programy pre dojený dobytok (kombinované a mliekové úžitkové typy) sú v oblasti šľachtenia a plemenitby zamerané na udržiavanie génových rezerv slovenského pinzgauského a strakatého plemena, štúdium adaptácie nových genotypov pre dané produkčné oblasti a šľachtenie v smere tzv. ekologickej chovnej a plemennej hodnoty. Cieľom udržiavania génových rezerv je zachovanie existujúcej biodiverzity a konzervovanie už známych, resp. i zatiaľ neodhalených génov, ktoré môžu v budúcnosti zohrať v populáciách významnú úlohu, hlavne v genetickej odolnosti voči novým faktorom prostredia. Výskum v oblasti šľachtenia nových genotypov poukázal na možnosti zvyšovania mliekovej úžitkovosti pinzgauského dobytka medziplemenným krížením s holštajnským plemenom, pričom zvýšenie dedičného podielu mliekového plemena o 10% prináša nárast produkcie o 70 kg mlieka za laktáciu. Manifestácia genetických predpokladov je však reálna len pri vytvorení primeraných chovateľských podmienok, determinovaných výživou, technológiou a organizáciou chovu.

Mnoho zahraničných vedeckých programov sa venuje otázkam spoločnej pastvy hovädzieho dobytka a oviec. Doterajšie výsledky sú pozitívne ako z hľadiska pozitívneho vplyvu na pasienkový porast (menej nedopaskov, lepšie floristické zloženie), tak aj na zdravotný stav zvierat (nižší výskyt parazitárnych ochorení).

Jedným zo základných  cieľov schválenej Koncepcie rozvoja chovu oviec v SR na roky 2000 – 2005 je popri zvyšovaní stavov oviec, aj nárast úžitkovosti, predovšetkým v produkcii mlieka a jatočných jahniat. Akcent sa pritom kladie na kvalitu produkovaných surovín, čo je základným predpokladom pre širšie uplatnenie ohľade ovčích špecialít na domácom a zahraničnom trhu. V tomto ohľade sú v schválenej koncepcii stanovené úlohy aj pre vedecko – výskumnú základňu, ktorá by mala napomôcť k výraznejšej intenzifikácii chovu a k zlepšovaniu produkčných a reprodukčných parametrov oviec, ktoré v súčasnosti nezodpovedajú našim predstavám. Tieto zámery musíme uplatňovať predovšetkým v horských a podhorských oblastiach, kde je sústredený najmä chov valašských a cigájskych oviec, ktoré tvoria viac ako 80% z populácie oviec chovaných na Slovensku.

V roku 1999 sa zastavil niekoľkoročného poklesu stavov oviec na Slovensku a odvtedy sa každoročne stavy zvyšujú (v roku 1999 sa chovalo 340,3 tisíc oviec, z toho 208,1 tisíc bahníc, v roku 2000 348 tisíc oviec - 211,6 tisíc bahníc). Predpokladá sa, že ku koncu roka 2002 sa na Slovensku bude chovať 368 tisíc oviec, z toho 215,1 tisíc bahníc. Podľa koncepcie by sa v roku 2005 malo na Slovensku chovať 400 tisíc oviec, z toho 235 tisíc bahníc. Zámerom zošľachťovacieho programu je vyšľachtiť produkčnejšie mäsové a mliekové úžitkové typy cigájskych a valašských oviec, s vyššou plodnosťou a mliekovou úžitkovosťou (cieľ: produkcia mlieka za dojnú periódu na úrovni 130 – 170 l, plodnosť viac ako 140 %).

Podhorské a horské oblasti (PHO) v SR zaberajú vyše 55 % celkového územia, žije tu takmer 1/2 všetkého obyvateľstva a hospodári v nich cca 2/3 podnikateľských subjektov. Okrem toho, že prestavujú významný zdroj poľnohospodárskych a lesných produktov, sú i dôležitým zdrojom vody, energie, významnou základňou biologickej rôznorodosti a výskytu ohrozených druhov. Navyše sú aj zdrojom nerastných surovín a predstavujú obrovský potenciál turistických a rekreačných aktivít. Ako dominujúci ekosystém tvoria komplexnú integrálnu súčasť ekológie krajiny a v tomto priestore sa nachádza i najviac osobitne chránených území.

V týchto oblastiach sa chová 48 % stavov HD a 80 % stavov oviec. Vyrába sa takmer polovica produkcie kravského mlieka, 3/4 ovčieho a jahňacieho mäsa a takmer celá produkcia ovčieho mlieka.

Pre podhorské a horské oblasti musí byť, vzhľadom na vysoké zastúpenie trvalých trávnych porastov, ale aj krmovín na ornej pôde, prioritou chov hovädzieho dobytka a oviec. Tieto dva druhy zvierat nemôžu byť konkurentmi, ale vzhľadom na rôznorodé pôdne, klimatické, orografické podmienky a pri zohľadnení určitých tradícií, si musia nájsť opodstatnenie a zaznamenať predovšetkým kvalitatívny rozvoj. Tomu sa musí prispôsobiť rastlinná výroba produkciou kvalitných objemových krmív na zimné kŕmne obdobie z trvalých trávnych porastov, ale i z ornej pôdy.

Produkcia kravského mlieka by mala byť v podhorských a horských oblastiach aj v budúcom období výrobným a ekonomickým pilierom hospodárenia.

V oveľa väčšom meradle je žiaduce rozšíriť počty hovädzieho dobytka na pastve o mladšie vekové kategórie, ale i o výkrmové zvieratá.

V chove oviec je opodstatnená diferenciácia dvoch úžitkových typov so zameraním na mliekovú produkciu a na mäsovú produkciu. Zvlášť je to zaujímavé v turisticky atraktívnych oblastiach v horských regiónoch, pričom je možnosť finalizácie tradičných ovčích produktov cez agroturistiku. Agroturistické aktivity ponúkajú takéto možnost,i nakoľko už existujú turistické cesty, ktoré prechádzajú týmito oblasťami. Napr. "Gotická cesta", cesta "Magna via", ktorá prechádza Turcom, Liptovom, Spišom, Šarišom ku Košiciam, teda oblasti, ktoré sú atraktívne pre cestovný ruch prírodnou scenériou, historickými a kultúrnymi pamiatkami a folklórom, ovčiarskou tradíciou, ale predovšetkým možnosťou rozvoja ovčiarstva.

Pre využitie trvalých trávnych porastov sa ukazuje ako veľmi perspektívny aj chov kôz na extenzívnych plochách, ale aj samonáletom zarastených trávnych porastoch. Treba totiž využiť schopnosť kôz popri spásaní trávneho porastu požierať burinné druhy, ako aj listy a mladé výhonky listnatých drevín, ale i mladý smrekový porast a borievku obyčajnú. Dá sa hovoriť o akomsi spôsobe rekultivácie, ktorý možno uplatniť i na extrémne svahovitých pasienkoch bez väčších finančných a materiálových vkladov.

V podhorských a horských oblastiach s vhodnými pôdnymi podmienkami možno celkom úspešne pestovať drobné ovocie, zatiaľ u nás netradičné, ako je napríklad čučoriedka chocholíkatá, ktorej plody sú vhodné na konzum v čerstvom i konzervovanom stave a do výrobkov.

Nevyužívané, podmáčané, prípadne kontaminované pôdy bude možné využiť na pestovanie energetických drevín, ako je vŕba švédska, ktorú možno využiť nielen ako zdroj energie, ale i na remeselnícke použitie, napríklad pletenie úžitkových predmetov, či suvenírov. Väčší rozsah pestovania si tiež zaslúžia liečivé rastliny.

Pre rozvoj vidieka je nevyhnutnú v prvom rade udržať vidiecku populáciu, a to za predpokladu zabezpečenia jej plnohodnotnej kvality života. Jedným zo základných predpokladov zlepšenia kvality života je umožniť vidieckemu obyvateľstvu spolurozhodovať o svojej budúcnosti a vytvoriť podmienky pre trvaloudržateľný sociálno-ekonomický rozvoj na vidieku.

V rámci predvstupovej stratégie SR na členstvo v EÚ dôležitou oblasťou je uplatnenie Nariadenia Rady /ES/ č. 1257/1999 o kategorizácii poľnohospodárskej pôdy. Naším záujmom je, aby návrh budúcich znevýhodnených oblastí sa čo najviac približoval súčasnému stavu dotovanej výmery poľnohospodársky znevýhodnených oblastí podľa skupín ceny pôdy, čím by sa zachovala kontinuita na domáce tradície a nový klasifikačný systém nepoškodil našich poľnohospodárov. Požiadavku maximalizovať výmeru poľnohospodárskej pôdy znevýhodnených oblastí /vrátane horských oblastí/ chceme dosiahnuť uplatnením

kritéria: kombinácia nadmorskej výšky nad 400 m a svahovitosti nad 12 %, t.j. 7 % na ploche väčšej ako 50 % poľnohospodárskej pôdy obce, resp. k.ú. /označenie H 5/,

a homogenizácie územných celkov s rovnakými prírodnými podmienkami.

Slovensko má mimoriadne vhodné podmienky na vidiecky turizmus a agroturizmus osobitne v horských a podhorských oblastiach. MP SR významne podporuje túto oblasť. Doteraz bolo podporených 295 projektov v celkovej čiastke 312,8 mil. Sk. Prostredníctvom predmetnej podpory boli do konca roku 2001 vybudované zariadenia s kapacitou 2065 lôžok, 3530 reštauračných stoličiek a bolo vytvorených 537 nových pracovných miest. Podpora smeruje i do ďalších oblastí diverzifikačných aktivít ako je jazda na koni, cykloturistika, budovanie zverníc na produkciu mäsa a finalizáciu vlastných výrobkov. V roku 2002 bolo navrhnutých 33 projektov v celkovej čiastke 28 mil. Sk. Finančné prostriedky rozpočtované ročne pre tento dotačný titul už zďaleka nepostačujú požiadavkám poľnohospodárov.

Agroturistika v podmienkach Slovenska môže postupne plniť viaceré predpokladané základné funkcie:

  • zachovanie tradičného osídlenia vidieka a tým zabezpečenie krajinotvorých a ekologických funkcií,
  • využitie existujúcej materiálnej základne poľnohospodárskych podnikov a súkromných roľníkov pre poskytovanie služieb agroturizmu a tým získanie doplnkových príjmov,
  • využitie disponibilnej materiálne základne vidieckeho obyvateľstva,
  • využitie nových pracovných príležitostí na vidieku pre pracovníkov uvolnených z poľnohospodárskej prvovýroby,
  • lepšie zhodnotenie produktov poľnohospodárskej prvovýroby podávaním miestnych gastronomických špecialít a priamym predajom produktov turistom,
  • oživenie kultúrno–historických, folklórnych a remeselníckych tradícií v regióne.

Okrem dotačnej politiky budú podporované diverzifikačné činnosti vo vidieckom priestore aj v rámci programu SAPARD. Systém podpory bude odlišný od doterajšieho systému, nakoľko podpora bude poskytovaná až po preinvestovaní financií žiadateľom o podporu. Treba zdôrazniť, že pred vypracovaním projektu je nutné dôkladne zvážiť silné i slabé stránky subjektu ako aj lokalizačné predpoklady, pretože nie v každej oblasti, či regióne môžu byť tieto aktivity rentabilné.

Dámy a páni, Slovensko sa v súčasnom období intenzívne pripravuje na vstup do EÚ, kde štrukturálna politika je významným nástrojom na podporu regiónov. Štrukturálna politika v EÚ má úž svoju tradíciu a v mnohých krajinách sú viditeľné výsledky týchto politík. Významným prejavom úspechu je výrazná zmena hrubého národného produktu.

Finančné prostriedky fondov sú alokované vždy na programovacie obdobie podľa hlavných cieľov podpory na programy. Programovanie je v tomto zmysle nový pojem EÚ, ktorý znamená, že programy sa pripravujú na viacročné obdobie, najčastejšie na sedem rokov. Program sa vypracuje pre určitú oblasť, región so špecifickým zameraním.

Každá členská krajina, ktorá sa uchádza o podporu zo štrukturálnych fondov si pripraví svoj národný program, v ktorom definuje hlavné ciele a opatrenia, ktorými chce vývoj v krajine podporiť. V predchádzajúcom programovom období 1994 –1999 bolo pridelených na štrukturálnu politiku 153 mld. ECU, pričom v poslednom programovacom období 2000 – 2006 bolo alokovaných 4,3 mld. euro na opatrenia rozvoja vidieka a celková alokácia je 183 mld. Všetky opatrenia na rozvoj vidieka obstaráva Európsky poľnohospodársky zabezpečovací a garančný fond (EAGGF) a Finančný nástroj pre rybárstvo (FIFG).

V rámci Agendy 2000 Európska komisia pre poľnohospodársky sektor zvolila novú orientáciu prechod od cenovej podpory k priamym platbám, pričom dôležitou súčasťou je koherentná vidiecka politika. Hlavným legislatívnym rámcom pre uskutočnenie programov rozvoja pre oblasť rozvoja vidieka je nariadenie Rady Európskych Spoločenstiev č.1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho zabezpečovacieho a garančného fondu. Na základe tohto nariadenia Slovenská republika pripravuje program na podporu rozvoja poľnohospodárstva a rozvoja vidieka pre roky 2004-2006.

Slovensko v súčasnom období začalo implementovať program SAPARD, ktorý je štrukturálnym nástrojom pre oblasť rozvoja poľnohospodárstva vidieka, pričom program kofinancuje EÚ. Vstup SR do EÚ sa predpokladá v roku 2004. Po vstupe opatrenia programu SAPARD budú pokračovať, pričom sa zvýšia financie jednotlivých opatrení, prípadne sa rozšíria. Dobrým príkladom sú investície do poľnohospodárskych podnikov, kde bude možné rozšíriť opatrenie o investície aj do iných sektorov. Pre Slovensko je dôležitá aj podpora znevýhodnených oblastí, nakoľko značná časť územia sú horské a podhorské oblasti. EÚ podporuje takýto typ opatrenia po vymedzení znevýhodnených regiónov a vzájomnej dohode. V súčasnom období štrukturálnu politiku zabezpečujeme domácimi podporami z dotačnej politiky a čoskoro budú implementované aj prvé projekty z programu SAPARD. Podobne ako v iných krajinách, štrukturálna politika je nástrojom pre trvaloudržateľný ľudský potenciál vo vidieckych, teda aj v horských a podhorských oblastiach.

 


Biomasa Autor:
Pavel Petráš
Vydané:
03.01.2007
Zobrazené:
1495 x
Odoslať
Tlačiť



Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 431
Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858

альфа банк голд максимум

  Novinky
Združenie zmenilo adresu ale nie pôsobenie !!!
Senior Modrová - Modrová 298 - 935 15 Modrová Kontaktnou osobou sa stal dočasne, ale navždy, už čerstvý 70 - desiatnik : Pavel Petráš E-mail : petras64pavel@gmail.com Potom čo sa 19. marca 2020 odobrala do ochranárskeho neba jej predsedníčka a zakladajúca členka ( 30 júna 1994 ) Eulalia Štefanová z Humenného. Kto ste ju mali tú česť poznať, venujte jej tichu spomienku, veľmi nám chýbaš Elly Green za T.O. Severka ďakuje za jej prínos trampskému hnutiu na severovýchode Slovenska šerif Lucky, Elly umí!
(25.05.2020)


  Foto dňa
foto 59

  Anketa
Uprednostňujete skôr energiu ?

Slnečnú ( výroba TÚV, kúrenie, výroba elektriny)
5619 (5619 hl.)

Vodnú ( malé vodné elektrárne
3129 (3129 hl.)

Biomasy (peletky, štiepky, brikety)
2924 (2924 hl.)

Geotermálnu
3069 (3069 hl.)

Veternú
3488 (3488 hl.)

Atómovú
2664 (2664 hl.)

V podstate ma to netrápi
2181 (2181 hl.)

Celkom hlasovalo: 23074


  Top články


97 x    (22.06.2020)

CLIMATE ACTION IN EU AGRICULTURE - How can the CAP deliver? 23rd June 15:30-16:30

90 x    (21.06.2020)

Cigaretové ohorky či iné na prvý pohľad nerecyklovateľné veci možno zúžitkovať skutočne efektívne…

88 x    (26.06.2020)



Designed by Salonky with phprs