Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/specfce.php on line 115
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| | | | | | |
1 |
| 2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
| 9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
14 |
15 |
| 16 |
17 |
18 |
19 |
20 |
21 |
22 |
| 23 |
24 |
25 |
26 |
27 |
28 |
29 |
| 30 |
31 |
| | | | |
|
|
Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/search.php on line 214
Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/search.php on line 288
Počet zobrazených článkov: 15 (z celkom 208 nájdených)
|0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|105-120|120-135|135-150|150-165|165-180|180-195|195-208|
 |
Spoločnosť MANADA Trading s.r.o. vznikla ako štandardná obchodná spoločnosť so zameraním na predaj ekologických technologických zariadení.  |
|
21.6.2014 o 20:18
Národná rada SR ide schváliť novelizáciu Zákona o vodách. Dominantná časť predkladanej novely zákona sa týka podmienok schvaľovania cezhraničnému vývozu vody. To odštartovalo mobilizáciu občanov proti tomu a že je za tým skrytá privatizácia vody. Rezort mediálne kontruje, že sú to samé výmysly a klamstvá. Tak ako sa hovorí „na každom šplechu, pravdy trochu“, tak aj na tejto iniciatíve envirorezortu za asistencie vlády je vidieť zrejmý iný úmysel s našou vodou, ako jej ochrana. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo rezort, ktorý tento návrh pripravil, v predkladacej správe novelizácie zákona sa odvoláva na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006118/ES z 12. decembra 2006, ktorej účelom je prevencia a regulácia znečistenia podzemných vôd v členských štátoch EÚ a nie podmienky regulácie cezhraničného obchodovania s vodou! |
|
Tzv. pomoc eurofondov obciam je nasmerovaná cez nastrčené agentúry. Obec je iba panákom s ťarchou koofinancovania pri využívaní eurofondov. Preto je najvyšší čas v nasledujúcom programovacom období presmerovať eurofondy priamo do obcí na podporu rozvojových impulzov tak, ako sa obecná samospráva niesla plnú zodpovednosť. Viac na: http://kravcik.blog.sme.sk/c/359455/velryba-v-benatine.html |
|
Číňania považujú Hangzhou v čínskej provincii Zhejiang za turistický raj. Mesto s viac ako 8 mil. obyvateľmi sa rozprestiera pri jazere Xi Hú (Západne jazero). Mesto je známe pre svoje prírodné, historické a kultúrne dedičstvo. Mesto je zvečnené v literatúre, básňach, výtvarných dielach, legendách i historických filmoch. Dokonca na bankovke jedného čínskeho juanu je znázornené jazero s tromi majákmi, plávajúcich na hladine v najhlbšej časti jazera. Počas splnu mesiaca sa svetlo každého majáka odráža piatimi svetlami na hladine jazera i samotným mesiacom. Dohromady tak tvoria 32 svetelných bodov medzi nebom a vodnou hladinou. Podľa starej čínskej legendy znamená, že človek, ktorý ich uzrie, bude obdarený šťastím i bohatstvom... |
|
Cieľom Veľkého čínskeho múru, tiahnuceho hrebeňmi hôr od morského zálivu Bohai v provincii Hebei po provinciu Kansu na pokraji púšte Gobi o dĺžke takmer 6.700 km, bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované bodovo aj na Slovensku v podobe hradných opevnení. Na to, aby sa tieto múry nerozpadli, museli sa stavitelia vysporiadať s dažďovou vodou, aby im nerozobrala cestu na korune múru a následne aj celý múr. Navštívil som časť Veľkého čínskeho múru severne od Pekingu za príjemného mrazivého počasia, kde som zdokumentoval spôsob odvádzania dažďovej vody, aby sa nehromadila na dlhých úsekoch koruny múru a neerodovala ho. |
|
BRATISLAVA/TICHÝ POTOK. Ministerstvo životného prostredia na základe dohody s Európskou komisiou nezaradí vodné nádrže Slatinka a Tichý Potok do pripravovaného Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Pre agentúru SITA to uviedol hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano. |
|
Prof. Mooyoung Han zo Seoul National University, Predseda pracovnej skupiny manažmentu dažďových vôd z International Water Association sa zastavil na Slovensku po prvý krát v súvislosti s kórejským vydaním Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk). Slovensko navštívil pred zasadnutím Asociácie v Španielsku, aby získal prehľad, čo sa v tejto problematike robí u nás. K nemu sa pripojil aj dr. Marco Schmidth z Technickej univerzity Berlín i Jan Pokorný, riaditeľ verejnoprospešnej organizácie ENKI z Čiech. Experti navštívili aj projekt protipovodňovej prevencie v Krásňanoch pri Žiline, ktorý bol súčasťou toľko kritizovaného Programu revitalizácie krajiny, aby sa presvedčili, ako fungujú opatrenia v praxi. Keďže pršalo, tak o to bola návšteva projektu zaujímavejšia. |
|
Premiér so svojím ministrom envirorezortu plánuje v pondelok v Starej Ľubovni podporiť Petra Chudíka v kampani na opätovné zvolenie na post predsedu VÚC. Hlavnou témou bude protipovodňová ochrana mesta. Všetko by bolo v poriadku až na to, že verejné peniaze na protipovodňovú ochranu Starej Ľubovne nezlepšia, ale zhoršia. Tiež prispejú k rizikám nedostatku vody a suchu v regióne. Pripomínam len zimné trápenie s nedostatkom vody v zime 2011, keď zdroje pitnej vody vyschli. Tiež pripomínam, že to sucho nasledovalo po dramatických povodniach z roku 2010. Prečo? Lebo práve poškodená krajina Levočských vrchov prispela nie len k bleskovým povodniam v regióne, ale aj k následnému suchu a ohrozeniu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. |
|
Ministerstvo životného prostredia zvestovalo Slovensku, že projekt zadržiavania dažďovej vody v krajine skončil a že začína éra regulácie a ohradzovania potokov za 1,1 mld. eur, vlastne tunelovania vody zo Slovenska. O tom, aký je rozdiel medzi zadržiavaním dažďovej vody v krajine a reguláciou potokov a riek som na stránkach svojho blogu popísal už dosť. Teraz ponúkam konkrétny príbeh, nie len o zbytočne vyhodených peniazoch, ale aj o odborne nezvládnutom projekte regulácie potoka, ktorý namiesto ochrany pred veľkou vodou obec ohrozuje. Projekt stál 5,3 mil. eur a je financovaný 80% z eurofondov, 15% zo štátneho rozpočtu a 5 % z rozpočtu obce. |
|
Včera som mal diskusiu s priateľmi zo Sydney. Veľmi sa trápia. Sydney atakujú požiare a ich predseda vlády hasí ohne spolu s požiarnikmi. Proste predseda vlády sa stal požiarnikom. Len tak mimochodom som im nadhodil otázku, z ktorej boli dosť zaskočení: „...prečo sa predseda vlády nestal vodníkom ešte predtým, ako bol nútený stať sa požiarnikom...?" |
|
Keď som bol vo volebnej miestnosti na košickom Severe pri ostatných parlamentných voľbách, jeden z členov Volebnej komisie ma oslovil a prejavil túžbu, aby Program revitalizácie krajiny, ktorým v roku 2011 získalo prácu viac ako 7000 nezamestnaných, pokračoval aj po voľbách. Poďakoval som mu a pripomenul, že táto otázka smeruje už k novej vláde, ktorá vzíde z priania voličov. Keďže v rade na volebné lístky za mnou stál Jozef Burian, tak som odporúčal obrátiť s prosbou na neho, teda člena strany SMER-SD. |
|
Reakcia jedného z diskutérov: „Nie je Róm, ako Róm! To sústavné strkanie všetkých Rómov do jedného vreca je neskutočný nezmysel!!!" na môj blog „Čo s Rómami?... [[1]] , ma inšpirovala sa zamyslieť na princípom, kde sa rodí efekt stáda a ľudská neposlušnosť, či nezodpovednosť za seba, svoju rodinu, komunitu a možno aj štát. Táto reakcia je umocnená aj spoznávaním názorov z rôznych kútov sveta o zodpovednosti komunít, štátov i globálnej spoločnosti za vodu, ktoré som mal možnosť poznávať na Vodnom summite v Budapešti v predchádzajúcich dňoch. |
|
Slovensko sa chváli, že patrí ku krajinám s najväčším percentuálnym podielom lesov. Je to fajn. Ale ako je možné, že na Slovenskú máme častejšie a extrémnejšie povodne i častejšie suchá? Poľnohospodári dvíhajú varovný prst, že sucho v tomto roku bude horšie ako v roku 1947. Navyše, ak nastane nejaký dážď, tak taký intenzívny, že je z neho okamžite lokálna povodeň. Bežne zvykneme hovoriť, že les priťahuje dážď. Aj to je zrejme rokmi odskúšaná pravda. Niekde je však zrada, o ktorej treba otvorene a samozrejme nahlas diskutovať, hádať sa i prieť, aby sme sa konečne dopracovali aspoň trochu k objektívnej pravde. |
|
Veru tak. Tak ako z Hradného vŕšku v Bratislave, tak ani z Bruselu nedovidia na vidiek okrajových častí Slovenska. Preto sa tak v Bratislave, ako aj v Bruseli rodia pravidlá hry, ktoré nemajú ani páru, čo sa na vidieku robí, ako sa pospolitý ľud stará, napríklad o poľnohospodársku krajinu. Preto príde predseda našej vlády z Bruselu a zahlási, že presadil zvýšené platby poľnohospodárom. A my mu tlieskame. Bodaj by nie. Veď farmári budú mať viac za svoje služby pri kŕmení národa. Ozaj je to tak? Nuž mne sa to nezdá, pretože ako chodím po vidieku a po poľnohospodárskej krajine, začínam byť čoraz presvedčenejší, že páni z Bratislavy i z Bruselu buď nerozumejú tomu čo robia, alebo to robia úmyselne. |
|0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|105-120|120-135|135-150|150-165|165-180|180-195|195-208|
|
|
|
V prípade nálezu chráneného živočícha nebrať z miesta nálezu, ale kontaktovať Správa Pieninského národného parku ulica SNP č. 57 061 01 Spišská Stará Ves tel.: +421 (0)52 4181071-3 fax: +421 (0)52 4822395 e-mail: pienap@sopsr.sk www.pienap.sk
(12.11.2019)
Nová kontaktná osoba od 1.1.2020Od nového roku sa ujíma vedenia našej organizácie Mgr. Laura Martonová MSc - mobil 0911 298 822 E-mail : lauramarton@yahoo.com Vyštudovala odbor Environmentálna geológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a na Technickej univerzite vo Viedni MSc Program New Energy – Renewable Energy in Central and Eastern Europe. Aktívna členka mimovládnej neziskovej environmentálnej organizácie Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska – Pčola v Starej Ľubovni od jej založenia v roku 1994. Pracovala 5 rokov ako projektová manažérka a odborná konzultantka v oblasti odpadového hospodárstva, ochrany vôd, trvalo udržateľného lesného hospodárstva a obnoviteľných zdrojov energie v regióne severovýchodného Slovenska. Od roku 2008 pracuje ako odborná konzultantka pre oblasť mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu, najmä v súvislosti s energetickou efektívnosťou, obnoviteľnými zdrojmi, nakladaním s odpadmi a udržateľným využívaním lesov. Vypracováva projekty a programy hlavne v rozvojových krajinách (Afrika, Balkán, Ázia, Arabský polostrov), ktoré sú často spolufinancované prostredníctvom tzv. carbon market mechanizmov. Klientmi sú hlavne medzinárodné inštitúcie (UNDP, UNIDO, World Bank, EIB, EBRD), rozvojové agentúry, ale aj firmy a mimovládne organizácie.
(12.11.2019)
1.jnovember 2017Vzhľadom na dlhodobú nemoc došlo k zmene na poste predsedníctva OZ Pčola, keď predsedníčkou organizácie sa stala pani Eulalia Štefanová - kontakt : 0905 769 541 E-mail : eulaliastefanova@gmail.com
(01.11.2017)
|
|
