Tzv. pomoc eurofondov obciam je nasmerovaná cez nastrčené agentúry. Obec je iba panákom s ťarchou koofinancovania pri využívaní eurofondov. Preto je najvyšší čas v nasledujúcom programovacom období presmerovať eurofondy priamo do obcí na podporu rozvojových impulzov tak, ako sa obecná samospráva niesla plnú zodpovednosť. Viac na: http://kravcik.blog.sme.sk/c/359455/velryba-v-benatine.html

Číňania považujú Hangzhou v čínskej provincii Zhejiang  za turistický raj. Mesto s viac ako 8 mil. obyvateľmi sa rozprestiera pri jazere Xi Hú (Západne jazero). Mesto je známe pre svoje prírodné, historické a kultúrne dedičstvo. Mesto je zvečnené v literatúre, básňach, výtvarných dielach, legendách i historických filmoch. Dokonca na bankovke jedného čínskeho juanu je znázornené jazero s tromi majákmi, plávajúcich na hladine v najhlbšej časti jazera. Počas splnu mesiaca sa svetlo každého majáka odráža piatimi svetlami na hladine jazera i samotným mesiacom. Dohromady tak tvoria 32 svetelných bodov medzi nebom a vodnou hladinou. Podľa starej čínskej legendy znamená, že človek, ktorý ich uzrie, bude obdarený šťastím i bohatstvom...

Cieľom Veľkého čínskeho múru, tiahnuceho hrebeňmi hôr od morského zálivu Bohai v provincii Hebei po provinciu Kansu na pokraji púšte Gobi o dĺžke takmer 6.700 km, bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné  opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované bodovo aj na Slovensku v podobe hradných opevnení. Na to, aby sa tieto múry nerozpadli, museli sa stavitelia vysporiadať s dažďovou vodou, aby im nerozobrala cestu na korune múru a následne aj celý múr. Navštívil som časť Veľkého čínskeho múru severne od Pekingu za príjemného mrazivého počasia, kde som zdokumentoval spôsob odvádzania dažďovej vody, aby sa nehromadila na dlhých úsekoch koruny múru a neerodovala ho.

BRATISLAVA/TICHÝ POTOK. Ministerstvo životného prostredia na základe dohody s Európskou komisiou nezaradí vodné nádrže Slatinka a Tichý Potok do pripravovaného Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Pre agentúru SITA to uviedol hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano.

Prof. Mooyoung Han zo Seoul National University, Predseda pracovnej skupiny manažmentu dažďových vôd  z International Water Association sa zastavil na Slovensku po prvý krát v súvislosti s kórejským vydaním Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk). Slovensko navštívil pred zasadnutím Asociácie v Španielsku, aby získal prehľad, čo sa v tejto problematike robí u nás. K nemu sa pripojil aj dr. Marco Schmidth z Technickej univerzity Berlín i Jan Pokorný, riaditeľ verejnoprospešnej organizácie ENKI z Čiech. Experti navštívili aj projekt protipovodňovej prevencie v Krásňanoch pri Žiline, ktorý bol súčasťou toľko kritizovaného Programu revitalizácie krajiny, aby sa presvedčili, ako fungujú opatrenia v praxi. Keďže pršalo, tak o to bola návšteva projektu zaujímavejšia.

Ministerstvo životného prostredia zvestovalo Slovensku, že projekt zadržiavania dažďovej vody v krajine skončil a že začína éra regulácie a ohradzovania potokov za 1,1 mld. eur, vlastne tunelovania vody zo Slovenska. O tom, aký je rozdiel medzi zadržiavaním dažďovej vody v krajine a reguláciou potokov a riek som na stránkach svojho blogu popísal už dosť. Teraz ponúkam konkrétny príbeh, nie len o zbytočne vyhodených peniazoch, ale aj o odborne nezvládnutom projekte regulácie potoka, ktorý namiesto ochrany pred veľkou vodou obec ohrozuje. Projekt stál 5,3 mil. eur a je financovaný 80% z eurofondov, 15% zo štátneho rozpočtu a 5 % z rozpočtu obce.

Reakcia jedného z diskutérov: „Nie je Róm, ako Róm! To sústavné strkanie všetkých Rómov do jedného vreca je neskutočný nezmysel!!!" na môj blog „Čo s Rómami?...[[1]] , ma inšpirovala sa zamyslieť na princípom, kde sa rodí efekt stáda a ľudská neposlušnosť, či nezodpovednosť za seba, svoju rodinu, komunitu a možno aj štát. Táto reakcia je umocnená aj spoznávaním názorov z rôznych kútov sveta o zodpovednosti komunít, štátov i globálnej spoločnosti za vodu, ktoré som mal možnosť poznávať na Vodnom summite v Budapešti v predchádzajúcich dňoch.

Slovensko sa chváli, že patrí ku krajinám s najväčším percentuálnym podielom lesov. Je to fajn. Ale ako je možné, že na Slovenskú máme častejšie a extrémnejšie povodne i častejšie suchá? Poľnohospodári dvíhajú varovný prst, že sucho v tomto roku bude horšie ako v roku 1947. Navyše, ak nastane nejaký dážď, tak taký intenzívny, že je z neho okamžite lokálna povodeň. Bežne zvykneme hovoriť, že les priťahuje dážď. Aj to je zrejme rokmi odskúšaná pravda. Niekde je však zrada, o ktorej treba otvorene a samozrejme nahlas diskutovať, hádať sa i prieť, aby sme sa konečne dopracovali aspoň trochu k objektívnej pravde.

Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska - PČOLA, Levočská 38
064 01 Stará Ľubovňa, Kontaktná osoba: Pavel Petráš mobil: 0910 598858