Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /www/z/d/u8633/public_html/rservice.php on line 139
PČOLA

Lykožrút ničí cenné tatranské doliny

Autor: Pavel Petráš <info(at)zdruzeniepcola.org>, Téma: Klasická ochrana prírody, Zdroj: www.pravda.sk, Vydané dňa: 03.09.2007

3. septembra 2007  9:29
Tichá a Kôprová dolina v Tatrách podľahnú útoku podkôrneho hmyzu. "Už sa tomu takmer nedá zabrániť," hovorí Július Novotný, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra.


Smrekové lesy na Slovensku začínajú usychať. Naozaj ide o dôsledok otepľovania na planéte?

Celosvetová klimatická zmena ako science-fiction skončila. Oteplenie je skutočnosťou a prináša nielen teplo, ale aj búrky, vetry a dlhé obdobia sucha. Počasie vážne ovplyvňuje aj vývoj slovenských lesov najmä s plytko koreniacimi drevinami. Smrečiny sú, žiaľ, prvé na rane. Práve ony hovoria, že klíma sa mení.

Nehynú smreky aj v dôsledku civilizačného tlaku a doterajšieho hospodárenia v lesoch?

Smrekom škodia nielen zvýšené teploty, ale ničí ich aj premnožený podkôrny hmyz. Podkôrnik sa nerozmnožil preto, že by sa lepšie cítil na Slovensku, ale pretože mu človek svojimi rozhodnutiami vytvoril na to podmienky. Smrečiny rastú aj v oblastiach, kde sa nikdy predtým nevyskytovali. Zhruba pred tisíc rokmi tvorili smrečiny na Slovensku len 7 percent lesov, kým dnes 27 percent. Smrek teda rastie aj tam, kde nemá vždy ideálne podmienky.

Aké boli pôvodné lesy vo Vysokých Tatrách, o ktorých podobu sa zvádza taký úporný boj?

Tatry boli pred 150 rokmi zalesnené oproti súčasnosti vari len z jednej tretiny. Lesy boli po valašskej kolonizácii vyrúbané a premenené na pasienky. Až v poslednom storočí sa začali Vysoké Tatry systematicky zalesňovať. Väčšina lesných spoločenstiev vo Vysokých Tatrách nie je pôvodná. Svedčia o tom aj názvy dolín - Javorová, alebo obcí - Tatranská Javorina.

Víchrica v roku 2004 Vysoké Tatry doslova oskalpovala. Aké budú nové tatranské lesy?

Chceme, aby v Tatrách vyrástli prírode blízke lesy. Zhodujú sa na tom lesníci aj ochranári z mimovládnych organizácií. Nemala by to byť teda úplne čistá smrečina. Projekt Národného lesníckeho centra ráta so 40-percentným zastúpením smreka, zvyšok by mali tvoriť ostatné ihličnany a listnáče. Vzniklo by tak prírode blízke lesné spoločenstvo.

Ochranári z mimovládnych organizácií by najradšej ponechali obnovu lesa na prírodu. Prečo nesúhlasíte?

Keď ponecháme prírodu na samovývoj, vznikne les pralesovitého charakteru za 300 až 400 rokov. Ak človek vie, ako lesu pomôcť, mal by tak urobiť. Ak založíme zmiešaný les, časom sa premení na prírodný les. Potrvá to zhruba sto rokov. Čo je lepšie?

Odkedy človek silno zasahuje do prírody, silnie volanie po tom, že prírodu treba nechať žiť po svojom. Prečo ju chcete "riadiť"?

Pozor, nechceme riadiť prírodu. Princíp bezzásahovosti, ktorý nad všetko povyšujú niektorí ochranári, je nepoužiteľný v území, kde 300 rokov intenzívne hospodáril človek. Tatry by boli vystavené šoku, v dôsledku ktorého by vznikli holiny s brezami či inými prípravnými drevinami. TANAP, ako sme ho poznali - so všetkými priaznivými účinkami pre klimatické kúpele, turistiku a vôbec rozvoj územia, by prestal existovať. My chceme založiť les, ktorý splní všetky funkcie pre Tatrancov aj návštevníkov Tatier. Bude to ekologicky les, ktorý vytvorí mostík k prírodným lesom. V tom sme iní. Chceme les pre ľudí, druhá strana chce les pre les.

Každý máva zástavou všeobecného blaha v prospech Tatier...

Je to zrážka dvoch koncepcií, filozofií. Štátna ochrana a lesníci posúvajú riešenie k racionálnemu vyústeniu. Nevládne organizácie presadzujú a maximalizujú bezzásahový režim. Aj tam, kde nemá opodstatnenie. Radia čosi, o čom si myslia, že je správne. Za vývoj lesov však zodpovednosť nenesú. Pýtam sa, kto má proces usmerňovať: Tí, čo zaň zodpovedajú, alebo radcovia bez zodpovednosti?

A čo je prejavom zodpovednosti?

To, že rátam so všetkými dôsledkami svojich rozhodnutí. Najväčší omyl ochranárov z mimovládok je v tom, že si neuvedomujú to, že národný park nemá len ekologickú, ale aj sociálnu a ekonomickú funkciu. TANAP je urbanizovaný národný park, kde žijú ľudia. Vari majú byť ľudia v dedinách obklopení mŕtvymi stromami? Vari chorí majú prísť o klimatické kúpele?

Najvypuklejšie sa vyostril spor lesníkov a ochranárov v Tichej a Kôprovej doline, kde sa premnožil lykožrút. Ochranári ho považujú za prirodzenú súčasť lesa. Vari nepatrí do lesa?

Patrí, nie je to lesnícke mediálne monštrum, je to jednoducho hmyz, súčasť určitých biotopov. Ak je teplo a sucho a v lese zostane po kalamite veľké množstvo dreva, ktoré je jeho prirodzenou potravou, lykožrút sa premnoží. V Tatrách vyčíňa preto, lebo padli nesprávne rozhodnutia.

Za rozhodnutiami stoja ľudia, ktorí na to museli mať dôvody. Poznáte ich?

Ministerstvo životného prostredia v roku 2005 pod tlakom riaditeľov národných parkov Nízke a Vysoké Tatry prijalo rozhodnutie, že v územiach s kalamitou sa ponechá 10 až 30 percent drevnej hmoty na prirodzený návrat živín do pôdy. Darmo sme vo vládnom výbore vysvetľovali, že to vyvolá obrovskú kalamitu lykožrúta, lebo spadnuté a polámané drevo je preň ideálnou potravou. Nechceli tomu rozumieť ani počúvať. Zato dnes všetci vidia, ako po náletoch lykožrúta schnú lesy v oboch dolinách.

Nezveličujete?

Nie Tichá a Kôprová dolina majú už vystavený úmrtný list. Obe doliny podľahnú útoku hmyzu, už sa tomu takmer nedá zabrániť.

Vari sme prišli o zelenú podobu týchto dolín?

Na 99 percent by som dal ruku do ohňa na to, že niekoľko najbližších desaťročí tieto doliny nebudú zelené, ale červené. No nielen to, obávam sa, že sme prišli aj o to najcennejšie, čo je v dolinách, teda o skutočnú divočinu v Nefcerke, ktorú lykožrút takisto zožerie. Odhadujem, že do dvoch až troch rokov budú Tichá a Kôprová dolina červenými dolinami. Smrečiny tam jednoducho vyschnú.

Nedá sa už naozaj nič urobiť?

Nie, teraz to už naozaj môžeme ponechať na prirodzený vývoj a iba brzdiť rozširovanie lykožrúta do okolitých porastov. Pod mŕtvymi spoločenstvami sa začne tvoriť prípravný les. Za nejakých 15 až 30 rokov sa tam niečo zjaví, ale cenné lesné spoločenstvo v Nefcerke zanikne. Mohli sme sa z neho tešiť a skúmať ho ešte ďalšie storočie. Teraz padne. Na ďalšiu Nefcerku si potomkovia počkajú 300 rokov.

Nie sú ohrozené lykožrútom všetky tatranské smrekové porasty?

Nebezpečenstvo, že smrečiny vo Vysokých Tatrách podľahnúť lykožrútovi, je veľmi reálne. Niečo podobné prebieha aj v Nízkych Tatrách, len sa o tom menej hovorí. Naozaj sa môže stať, že podiel smrečín sa prudko zníži, z 27 percent možno až na 10 percent.

Potom sa ocitneme tam, kde naši predkovia pred tisíc rokmi.

Nevkročíš dva razy do tej istej rieky - ani do tých istých lesov. Obyvatelia ohrozených regiónov sú historicky, ekonomicky aj ľudsky, citovo spätí s týmito lesnými spoločenstvami. Iróniou osudu bude, že chránené územia viazané na smrek prestanú existovať.

Len preto, že sa lesy ponechali na samovývoj?

Trápi ma, keď pre nezmyselné absolutizovanie „samovývoja“ prichádzame o cenné biotopy. Ekologické mimovládky tvrdia, že území Natura 2000 sa nesmie ľudská ruka ani dotknúť. Pri súčasnom zlom stave smrečín a silnej kalamite podkôrnikov je bezzásahový režim takmer istým rozsudkom smrti pre smrekové biotopy. Bez podporných činností človeka smrek ako hlavná drevina tvoriaca chránené spoločenstvo vypadne. Zmení sa tak paradoxne samotný chránený biotop a podmienky na život chránených rastlín a živočíchov zaniknú, alebo sa dramaticky zmenia.

Na začiatku bolo konštatovanie, že lesy mení klíma. Nemeníme ich k horšiemu napokon my sami, pretože nevieme prijať správne rozhodnutia?

Najväčší problém je, ak v rozhodovaní zvíťazí extrémizmus. Jedno, či má podobu tzv. bezzásahovosti, alebo, naopak, agresívneho zásahu do porastu. Ani jedna z týchto krajností nie je dobrá. To, čo treba urobiť, je racionálne rozhodnúť, kde sa má zasiahnuť a kde sa nemá robiť nič.

Keď sa nevieme dohodnúť doma, hľadáme spravodlivosť v Bruseli. Čo hovorí únia?

Brusel vo svojich dokumentoch celkom jednoznačne hovorí, že bezzásahový režim nie je podmienkou na udržanie území v Nature 2000. Toto je do značnej miery výmysel slovenských mimovládok. Brusel hovorí, že podmienkou je, aby biotop ostal v priaznivom stave.

Je vari ťažké prijať takéto zdravému rozumu pochopiteľné riešenie?

Ochranári z mimovládok majú predstavu, že len keď sa človek nedotkne prírody, vtedy je to ideálne. Lenže sú biotopy, ktoré keď nebudete udržiavať, zaniknú. Šafranová lúka v Banskej Štiavnici bola dovtedy Šafranovou lúkou, kým sa na nej pásli ovce a kým ju kosili. Keď však z nej človek hospodár odišiel, cenná lúka zanikla. To platí aj o smrečinách. Takže aj jadro smrekového a špecificky tatranského problému je o múdrom spravovaní územia.

-------

Július Novotný, (1954), profesor ekológie a ochrany lesa, vedie Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Novotného parketou je ochrana lesa a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa. Bol na niekoľkých študijných pobytoch v USA, Kanade a na Novom Zélande, prednášal v Japonsku. Slovensko zastupuje na Konferenciách ministrov o ochrane lesov v Európe ako šéf expertného tímu.

Jozef Sedlák, PRAVDA